Najznámejší český párový terapeut Honza Vojtko hovorí v podcaste Nevyhorení o pascách, ktoré na nás číhajú v intímnych vzťahoch. Jednou z nich je aj nadužívanie sociálnych sietí, ktoré Vojtko prirovnáva k pornu.
„Čím viac ho pozeráme, tým menej sa dokážeme vzrušiť v realite. Sociálne siete nám robia takéto emocionálne porno – odžijeme si tam množstvo emócií a potom sa už nepotrebujeme tak veľmi angažovať s partnerom,“ hovorí.
V rozhovore sa dozviete:
- aké témy hýbu našimi vzťahmi,
- ako vyzerá posadnutosť sebarozvojom a čo s nami robí,
- do akých vzťahových pascí sa dostávame a čo s tým urobiť,
- o rozdieloch medzi mužmi a ženami,
- čo je to bore-out syndróm.
Počúvala som nedávno jednu vašu prednášku, v ktorej ste s „nadsázkou“ vraveli, že každý rok v rámci psychológie a vzťahov je trendy nejaká iná téma. Čo fičí teraz?
Už dlhodobo fičí téma toxických vzťahov. Takou trvalkou je aj téma „ghostingu“ (prerušenie kontaktov a vyhýbanie sa druhej osobe bez vysvetlenia, pozn. red.). V minulosti to boli narcistické poruchy osobnosti a žitie s narcisom, čo je vlastne súčasťou spomínanej témy toxicity.
Keď sa nám vo vzťahu nedarí, máme tendenciu ho začať nálepkovať. Ľudia majú vo všeobecnosti veľmi radi nálepky a skratky.
Ja sám som však v určitom bode prestal používať výraz „toxické vzťahy“. Namiesto toho hovorím o nezdravých vzťahoch.
Prečo?
Pretože aj keď je vo vzťahoch veľa bolesti či zranení, často je možné ich zachrániť, ak majú ľudia aspoň trochu odvahy a chcú to zmeniť. A nielen zmeniť, ale napríklad pochopiť, prečo je správanie mojej polovičky takéto, prečo je „taký“ či „taká“, čo k tomu vedie. Môže to viesť k transformácii.
Poznámka pod čiarou: samozrejme, že existujú aj takzvané toxické vzťahy, kde je silná manipulácia, fyzické či psychické násilie… Z takýchto partnerstiev treba určite odísť.
Ja narážam skôr na rôzne desatorá výstražných znamení, ktoré ponúkajú „pseudokouči“, a ktoré keď si odškrtáme, tak s určitosťou vieme, že sme s toxickým človekom alebo v toxickom vzťahu. No také jednoduché to nie je.
Generálnym partnerom podcastu je SPP.
Často tiež veľmi rýchlo onálepkujeme iných ľudí ako toxických – toxický šéf, toxický partner… Ale nevidíme, keď sme my sami toxickí.
Jasné, tomu sa hovorí atribučná chyba a často ju badať práve vo vzťahoch. Ľudia v hádke na seba nahádžu rôzne obvinenia: „Ty robíš to a hento!“ No a keď sa ten druhý ohradí, že to robia predsa obaja, odvetí: „Ja na to mám ale dôvod!“
Zadné vrátka
Ako s tým súvisí táto rýchla doba, ktorú žijeme a ako vplýva na naše vzťahy? Staršia generácia totiž hovorí často o tom, že my mladí nechceme veci opravovať, ale radšej ich vyhodíme a nájdeme si nové. Je to realita alebo skôr mýtus?
Je to mýtus. Nechcem byť ageistický, ale tiež to tam počujem najmä od staršej generácie. Často mi dokonca hovoria, že tým, ako hovorím o rôznych alternatívnych formách vzťahov, že to „vyhadzovanie starého“ dokonca podporujem. Ja však len hovorím, že vzťahovosť má veľa rôznych modelov a že je u každého unikátna.
No keď sa pozrieme na to porovnanie s minulosťou – naozaj to tak na prvý pohľad vyzerá. Ale v tom vlastne spočíva pasca romantizmu, ktorý nám hovorí, že nájsť si toho pravého človeka na celý život je tá najdôležitejšia vec, ktorú máme v živote robiť. Že sa nájdeme, bude to navždy a len láska to vyrieši. No nevraví sa to „bé“: že naši rodičia či starí rodičia žili v nejakom spoločenskom kontexte, ktorý vôbec nedovoľoval rozchádzať sa.
Hlavným mottom tejto generácie bola tolerancia, no my sme sa už minule rozprávali o tom, že v 21. storočí to funguje inak.
Skúsme si to zopakovať…
Niekoho tolerovať znamená povýšenecký postoj. „Mne sa nepáči, čo robíš, ale láskavo ti to tolerujem.“ A teda aj ty musíš tolerovať niečo mne. Vzniká tak korupčné prostredie. Mladšie generácie už, naopak, prijímajú slovo rešpekt a tiež prijímajú zodpovednosť za kvalitu svojho života.
Môže sa to prejavovať aj tak, že nechcú vzťah za každú cenu, že si vyberajú… A jasné, môžu potom upadať do iných vzťahových pascí – napríklad do pasce sociálnych sietí a akýchsi zadných vrátok.
To znamená, že máme veľa potenciálnych partnerov, možností, kam ísť, ak nám to náhodou v tom súčasnom vzťahu nevyjde?
Áno. Síce som teraz do niekoho zamilovaný, ale čo keď tam vonku je niekto lepší? Sociálne siete nám totiž hovoria, že máme právo na kontinuálne šťastie, takže ak sme smutní alebo naštvaní, nie je to tá pravá láska.
Keď sa teda spojí pasca romantizmu a zadných vrátok a v ten moment mi napíše nejaká instagramová kamoška, alebo aj človek, ktorého som v živote nevidel, tak sa to tam môže rozhorieť.
Je veľa ľudí, ktorí sa do vzťahov nenáhlia, prípadne veľmi silno reagujú na nejaké varovné znamenia, niekedy sa rozchádzajú veľmi rýchlo, ale mnoho z nich to vie spätne prebádať. Vedia povedať, prečo sa to stalo a možno sa i poučiť. Ale je to veľmi individuálne.
Často sa nám, párovým terapeutom, hovorí, že sme odborníci na vzťahy. Nemôže to byť ďalej od pravdy. Ak by som sa takto tituloval, znamenalo by to, že existuje nejaký ideálny vzťah. No každý jeden vzťah je úplne unikátny. Mne osobne sa páči, že sme sa ako spoločnosť oslobodili od toho, že musíme za každú cenu ostávať vo vzťahoch, pretože nám niekto hovorí, že je to tak správne.
Skúsme viac premýšľať v kontexte našej skúsenosti. Rozmýšľať o sebe, o tom ako to chcem či nechcem, vstupovať do neznáma… Možno nás to bude nútiť k nejakej transformácii, zmenám, k niečomu novému. Je super, že tu už máme mnoho zdrojov.
Niekedy je však toho sebarozvoja prílš veľa.
Posadnutosť sebarozvojom
Áno, mali sme o tom aj jednu epizódu. Tiež to pozorujete vo svojej praxi?
Áno, pretože je to rovnako konzumné ako všetko ostatné na sociálnych sieťach. Súčasťou sebarozvoja však je, že sa niekedy aj zastavíme, prestaneme konzumovať a začneme tie veci žiť.
Niekedy veľmi spozorniem, keď mi kolegovia alebo kamaráti hovoria: „Išiel som ráno do práce a už mám za sebou tretí podcast.“ A ja hovorím: „Ty bláho, čo to s tebou robí?“ Pretože každá informácia, ktorá sa k nám dostane, v nás niečo prebúdza, no keď ich len konzumujeme, konzumujeme a konzumujeme, nemáme priestor s nimi nič robiť a „nacítiť si ich“.
Honza Vojtko hovorí o vzťahoch. Foto: Paseka
Honza Vojtko hovorí o vzťahoch. Foto: Paseka
Chcela som ponúknuť ešte jeden trend, ktorý pozorujem a zaujímalo by ma vaše nazeranie – ide o tému mužsko-ženských energií. Objavuje sa to v rôznych článkoch, na sociálnych sieťach… Čím to je?
Určite sa to zneužíva aj ako politický nástroj a je to veľmi nefér. Objavuje sa to aj preto, lebo rodová otázka sa stala oveľa zložitejšou ako v minulosti. Pred 20-30 rokmi bol muž mužom a žena ženou. Aspoň my si to tak myslíme, pretože všetky tieto veci sú kultúrne podmienené. A vždy budú.
Moja veľká obľúbenkyňa, neurobiologička Gina Rippon, napísala knihu s názvom Gendered Brain, ktorú poslucháčom vrele odporúčam. Veľmi precízne, vedecky, ale zároveň čítavo a uchopiteľne vysvetľuje, že nie je žiadny rozdiel medzi mužským a ženským mozgom. Jasné, že to telo je rozdielne – že ženské telá potrebujú iné hormonálne nastavenie a mužské zase iné – a na základe toho si aj náš mozog niečo formátuje.
No žiadny neuropatológ, keď drží dva mozgy v ruke, nedokáže určiť, ktorý je mužský a ktorý ženský, pretože tam nie je žiadna špeciálne ženská alebo mužská časť.
Náš mozog však podlieha tlaku vnútorného prostredia, ktoré nám namieša takú chemickú polievku, ktorú potrebujeme. Napríklad, keď máme dieťa, zväčšia sa určité časti a produkujú neutransmitery, ktoré nám umožnia napĺňať jeho či jej potreby.
Takže určité časti mozgu sa vtedy zväčšujú, sú funkčnejšie, a preto to potom na magnetických rezonanciách vyzerá tak, ako to vyzerá. Ale nedeje sa to u každého mužského a každého ženského mozgu.
A potom sme u tých energií. Čo to vlastne je mužská energia? A čo ženská?
Rôzne mentorky či „koučky“ o tom ženám hovoria napríklad v súvislosti s tým, že potrebujú mužom dovoliť naplno využiť potenciál ich mužskej energie, aby boli naši „ochranári“, aby sme sa nimi nechali rozmaznávať…
Rozdelenie na femínne a maskulínne už prestáva dávať zmysel. Viem, že mnohých ľudí táto téma irituje a nesúhlasia s tým, čo hovorím, pretože to môže komplikovať ich život. Prosím, neodchádzajte od tohto rozhovoru a skúste premýšľať, prečo vám to tak prekáža.
Možno sa vám páči byť v hniezde maskulinity alebo femínnosti, možno sú isté vlastnosti, o ktorých ste presvedčení, že vás robia tým správnym chlapom alebo ženou. A je to úplne v poriadku. Ale prosím, nehovorte, že to je tá jediná pravda. Je to veľký konštrukt.
Vzťahové pasce
Ako som spomínala v úvode, napísali ste knihu Vzťahy a pasti a venujete sa v nej rôznym vzťahovým pascám, do ktorých sa dostávame. Ktorá z nich je najpodceňovanejšia?
Určite je to pasca rodičovstva. Keď sa stávame rodičmi, máme tendenciu odsúvať partnerstvo na druhú koľaj, pretože dieťa má prioritu. V spoločnosti je to často dokonca chválené. Myslíme si, že takto to predsa má byť, že na seba ako partneri nemáme žiaden čas, veď máme predsa deti! „A čo by ste chceli? Veď máte deti!“
No aj pri starostlivosti o deti, potrebujeme odniekiaľ čerpať a jeden z najsilnejších zdrojov je práve partnerstvo. Je to veľmi dôležité a podceňované.
Najviac rozprávate asi o pasci sociálnych sietí a už sme to tu načali. Ako veľmi ovplyvňujú naše vzťahy a čo konkrétne je pri nich rizikové?
Vstupujú tam napríklad tie „zadná vrátka“, o ktorých sme hovorili, no aj množstvo času, ktoré tam trávime. V priemere to sú dve a pol hodiny denne, u tínedžerov to môže byť pokojne aj šesť. Keď si to spočítame, tak je to približne 2600 dotykov, ktoré dávame mŕtvemu zariadeniu, ktoré nám mi nič nevracia. Namiesto toho, aby sme sa dotýkali nášho partnera alebo partnerky.
Vstupuje tam napríklad aj oxytocín, ktorému sa hovorí hormón lásky či vernosti, a ten sa vytvára práve dotykmi. A keď sa dva a pol hodiny dotýkam mŕtveho telefónu a nie ľudí okolo seba, tak to môže vychladnúť.
A potom večer scrollujeme Instagram na opačných stranách gauča…
Presne tak, je to podobné ako s pornom. Čím viac naň pozeráme, tým menej sa dokážeme vzrušiť v realite. Sociálne siete nám robia emocionálne porno. Odžijeme si tam množstvo emócií, napríklad sa rozčuľujeme, prípadne si odžívame príjemne emócie, keď sa pozeráme na tie mačičky a psíkov… Potom prídeme domov a už sa „nepotrebujeme“ emocionálne angažovať s partnerom, pretože sme si to všetko odžili.
Sme v bežnom živote znudení?
Presne. Dnes sa čoraz viac hovorí o „bored-out syndróme“. Všetci poznáme „burn-out“, teda vyhorenie, no a „bore-out syndróm“ je syndróm znudenia. Ukazuje sa dokonca, že dve tretiny ľudí, ktorí hovoria o vyhorení, vlastne vravia o znudení. A o tom je ďalšia vzťahová pasca – pasca nudy.
Nuda neznamená, že nemáme čo robiť, ale že to, čo robíme, nám nedáva zmysel, prípadne sme ho stratili. Romantizmus nám hovorí, že na to, aby sme mohli byť spolu, musíme niečo obetovať a vzdať sa určitých vecí.
Tak po čase vo vzťahu prestaneme robiť veci, ktoré sme mali radi – chodiť s kamošmi na futbal, s kamarátkami na jogu… No potom zisťujeme, že aj ako pár nemáme čo robiť a len spolu „čumíme“ na Netflix.
Po čase si aj uvedomíme, že síce sme spolu radi, ale nepotrebujeme byť spolu vždy. No bojíme sa otvoriť, pretože máme strach z toho, že keď niečo povieme, ublížime tomu druhému a zmizne to „kúzlo“, že sme pre seba tí praví.
Rozhovor s Honzom Vojtkom sme nahrávali koncom septembra v českom Forbese. Foto: archív Zuzany Šifra Matuščákovej
Rozhovor s Honzom Vojtkom sme nahrávali koncom septembra v českom Forbese. Foto: archív Zuzany Šifra Matuščákovej
Potom sa po 20 spoločných rokoch cítime ako spolubývajúci.
Hráme sa na terapeutov
Hovoríte ešte o jednej zaujímavej pasci, a tou je nadmerné psychologizovanie toho druhého. Aká veľká vec to je v našich vzťahoch?
Veľká a čím ďalej, tým väčšia. Na začiatku sme hovorili o konzume sebarozvojových tém, tak ruka v ruke s tým sa „terapeutizuje“ aj náš bežný jazyk – povieme, že nemáme „mentálnu kapacitu“, že môj kamarát má „toxický vzťah“, že mám „závislý typ vzťahovej väzby“… Najčastejšie ženy potom padajú do pasce psychologizovania a stávajú sa pre toho druhého terapeutkami.
Deje sa to už na prvých rande – myslia si, že ich úlohou je tam sedieť, hlboko sa napájať na toho druhého a ponúkať psychologické poučky, názory a vysvetlenia. Týpek oproti má odrazu pocit, že mu niekto rozumie. No akosi už potom nedochádza k žiadnemu „erotičnu“ medzi nimi – pani sa stáva kamoškou.
Zoberte si, že sa to prepadne do intímneho vzťahu a stane sa z toho akýsi vzorec. Keď mi je smutno, tak sa otvorím svojej partnerke, ktorá mi ponúkne teóriu. A namiesto toho, aby sme sa na seba napájali, aby to medzi nami pulzovalo a bola tam dynamika, tak sa uzatvárame v nejakej role, ktorú po mne ten druhý – hoci len nepriamo – vyžaduje.
Ak by ste na záver mali pomenovať nejakú vec, ktorá je dôležitá pre budovanie krajších vzťahov, čo by to bolo?
Odvaha. Bol by som veľmi rád, ak by ľudia našli zdroj svojej odvahy – začali o sebe premýšľať, vstupovať do sebauvedomenia, započali cestu do seba. Sebapoznávanie je dlhodobý a nikdy nekončiaci proces a veľmi pozitívne vplýva na naše vzťahy.
My sa neustále meníme a rozvíjame – a tá cesta je cieľ. Učiť sa mať k sebe prístup, vedieť sa sám seba spýtať, čo sa mi deje, prečo sa to deje, kde sa to vzalo, ako to, že sa opakuje. To je sebauvedomenie, o ktorom hovoríme a ku ktorému potrebujeme aj odvahu.
Odvahu meniť zavedené poriadky a možno spochybňovať aj veci, ktorým verím.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor s Honzom Vojtkom si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
