Používate na mobile tlačidlo na odklad budíka, ktoré vám posunie zvonenie o pár minút? Štúdia zameraná na nedostatok spánku zistila, že to môže mať benefity, aj keď sú ľudia, ktorí si budík odkladajú, častejšie ospalí.
Výskumníci skúmali viac ako 1700 účastníkov – vrátane takých, ktorí sa pri prebudení nespoliehajú na budíky. Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Journal of Sleep Research a hovorí o tom, že hoci sú po zobudení častejšie ospalí tí, ktorí nevstanú z postele hneď, no odkladanie budíka nemusí byť zlé pre zdravie. Práve naopak.
Podľa štúdie ľudia odkladajú budík väčšinou cez pracovné dni. Uviedlo to približne 71 percent spomedzi ľudí, ktorí zvyknú používať odklad budíka. Avšak 23 percent odkladá budík aj cez voľné dni a 60 percent z nich navyše uvádza, že medzi zvoneniami „väčšinou“ alebo „vždy“ zaspia.
Vplyv na kognitívne funkcie a pamäť
V štúdii boli zahrnuté aj tri noci v laboratórnych podmienkach s 31 účastníkmi. Výskumníci merali ich ospalosť, hladiny kortizolu, náladu a výkon po prebudení na sérii matematických a pamäťových kognitívnych testov.
Účastníci, ktorí si oddialili vstávanie pomocou odkladu budíka, vykazovali zlepšené fungovanie pamäte a vyriešili jednoduché úlpohy na sčítanie v kognitívnych testoch rýchlejšie ako účastníci, ktorí toto tlačidlo nepoužili. To však platilo len pri meraniach ihneď po prebudení účastníkov. Pri opätovnom meraní po 40 minútach sa výsledky vyrovnali.
Autorka štúdie doktorka Tina Sundelin z univerzity v Štokholme vyzýva ľudí, aby sa odkladaniu budíka nevyhýbali, ak takýto spôsob pomalšieho vstávania preferujú. Podľa nej z toho môžu ťažiť hlavne ľudia, ktorí trpia rannou ospalosťou. Keď nevstanú z postele hneď, ale odložia svoj budík, ospalosť sa vytratí a budú sa cítiť trochu prebudenejšie.
Dostatok spánku a súvis s chorobami
Pomôcť nám to môže aj v zachovaní dostatočného množstva spánku, ktorý úzko súvisí s naším celkovým zdravím. Centrum pre choroby spája nedostatok spánku s chronickými chorobami, vrátane cukrovky typu 2, depresie, srdcových chorôb a obezity.
Štúdia publikovaná v roku 2022 v časopise PLOS Medicine zistila, že dospelí vo veku 50 a viac rokov čelia mnohým zdravotným problémom, ak spia menej ako päť hodín za noc, a je u nich o 30 percent vyššia pravdepodobnosť vzniku viacerých chronických problémov – vrátane mŕtvice, srdcových chorôb, demencie, depresie či ochorenia pečene a obličiek.
Hoci vedci definitívne neuviedli, prečo sú chronické stavy bežnejšie u ľudí, ktorí menej spia, niekoľko štúdií spája nedostatok spánku nielen s poklesom energie a zhoršeným rozhodovaním, ale aj s imunitným systémom a hormonálnymi zmenami, ktoré ovplyvňujú chuť do jedla.
Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny a spoločnosti pre výskum spánku by dospelí vo veku 18 až 60 rokov mali spať aspoň sedem hodín denne. Ideál je podľa viacerých výskumov sedem až deväť hodín. Tínedžerom sa odporúča osem až desať hodín spánku a deti vo veku od šesť do dvanásť rokov by mali spať deväť až dvanásť hodín.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Brian Bushard, s prispením Forbes Slovensko.
