Umelá inteligencia už dnes dokáže napísať esej aj pomôcť so záverečnou prácou, riešiť náročné úlohy či prejsť štandardizovanými testmi. A zároveň umožňuje študentom podvádzať ľahšie ako kedykoľvek predtým. Ako ju teda zapojiť do vzdelávania?
Nové technológie prinášajú príležitosť konkurovať západnému školstvu. Aj preto je umelá inteligencia vo vzdelávaní zásadnou témou októbrovej konferencie Lepšie Česko, pri ktorej bude český Forbes debatovať s najväčšími kapacitami v odbore o stave školstva aj o tom, ako ho posunúť vpred.
Špeciálna skupina
Medzi najprogresívnejšie vzdelávacie inštitúcie nielen v Česku patrí Masarykova univerzita v Brne. Zatiaľ čo mnoho tradičných univerzít začalo s rozmachom umelej inteligencie využívanie jej nástrojov zakazovať, na pôde Masarykovej univerzity vznikla skupina pre AI vo výučbe vedená prorektorom Michalom Bulantom.
Medzifakultný poradný orgán pretkaný celou univerzitou má pomôcť so zapojením umelej inteligencie do bežnej výbavy vysokoškolských študentov.
„Súčasťou sú predstavitelia jednotlivých fakúlt, od informatiky cez právo až po pedagogiku. Uvedomujeme si, že zapojenie umelej inteligencie do vzdelávania je komplexná záležitosť, a takto k nej aj ako univerzita pristupujeme,“ vysvetľuje Jakub Havlíček, koordinátor skupiny pre AI a metodik výukových inovácií na Masarykovej univerzite.
Druhá najväčšia vysoká škola v Česku vydala oficiálne stanovisko, v ktorom k využívaniu umelej inteligencie sama nabáda.
„Zámerom Masarykovej univerzity je využívanie nástrojov AI podporovať a zároveň formulovať podmienky a odporúčania na ich aktívne používanie tak študujúcimi, ako aj vyučujúcimi. Cieľom je formulovať princípy, ktoré sa môžu stať východiskami pre etické, tvorivé, prínosné a bezpečné využívanie nástrojov AI v prostredí univerzity. Rozvoj a využívanie nástrojov AI vnímame v prvom rade ako výzvu a príležitosť, nielen ako hrozbu či riziko,“ znie v stanovisku univerzity.
Foto: Tomáš Škoda
Dva tábory
Tamojší pohľad je realistický: „Veríme, že zakazovať študentom využívať umelú inteligenciu by nemalo žiadny zmysel, pretože realitou je, že mnoho z nich ju už využíva,“ priznáva Havlíček.
Dodáva, že hoci si univerzita uvedomuje riziká aj etické problémy spojené s novou technológiou, ani do budúcnosti neplánuje jej využívanie obmedzovať.
„Aj u nás sa nájdu dva tábory – tí, ktorí sú voči umelej inteligencii veľmi obozretní, a naopak nadšenci, ktorí veria v jej obrovský potenciál. Som však rád, že sa nám tieto dva postoje podarilo vybalansovať,“ hovorí.
Domnieva sa zároveň, že vďaka ľahkému prístupu k podobným nástrojom na smartfónoch alebo domácich počítačoch by plošné zákazy využívania týchto nástrojov aj tak nefungovali.
Podobné technológie sú preto pri výučbe na univerzite bežne používané. „Najmä pre oblasť výučby jazykov sú už teraz veľkým pomocníkom. Umelá inteligencia však čoraz viac preniká do štúdia všetkých programov, vrátane právnickej fakulty,“ približuje Havlíček.
Nebráni tomu ani skutočnosť, že technológia ešte zďaleka nie je bezchybná. „Pri výučbe práva ju študenti využívajú na zhrnutie zložitých judikátov a tento rozbor následne kriticky rozoberajú,“ hovorí Havlíček.
Každý minca má dve strany
Umelá inteligencia v rámci štúdia prináša aj odvrátenú stranu, ktorej si je Masarykova univerzita vedomá.
Podľa amerického experimentu by napríklad jeden z najrozšírenejších nástrojov umelej inteligencie, ChatGPT, bol na základe svojich znalostí schopný bez problému prejsť prvým ročníkom Harvardu, a to s oveľa lepším priemerom ako mnoho skutočných študentov.
Rovnako dobre sa jej darí aj pri vypracovávaní seminárnych prác či úloh. A hoci fakticky sa technológia ChatGPT v mnohých prípadoch pletie, odhalenie textov napísaných touto či inou umelou inteligenciou je podľa Havlíčka ťažké.
„Tieto nástroje ešte len vznikajú a je otázkou, či budú niekedy spoľahlivé. V prípade generatívnej umelej inteligencie je totiž výstup, napríklad seminárna práca, v podstate originál, podobne ako keby bol text napísaný na zákazku,“ vysvetľuje zástupca Masarykovej univerzity.
Jedinou možnosťou, ako odhaliť podvádzanie, tak môže byť nakoniec pokánie samotného študenta. „Odhaliť a predovšetkým preukázať zneužitie generatívnej AI je na rozdiel od bežných plagiátov v praxi veľmi ťažké a nakoniec môže závisieť od toho, či sa študujúci k takémuto zneužitiu prizná alebo nie,“ myslí si Havlíček.
Univerzita chce preto ísť cestou osvety a zároveň predpokladať, že študenti umelú inteligenciu používajú a používať budú. „Našou úlohou je naviesť ich tak, aby ju mohli používať v súlade s princípmi akademickej integrity a etiky,“ hovorí Havlíček.
Zapojenie študenta
Na druhej strane priznáva, že nejde o väčšinu študentov, nástroje umelej inteligencie totiž zatiaľ nie sú také rozšírené, aby dokázali riešiť komplikované konkrétne úlohy, alebo aby mali všetci študenti prístup k najprogresívnejším verziám týchto nástrojov.
Podľa Havlíčka sa univerzita navyše pomaly pripravuje na to, že umelá inteligencia v určitej miere zmení spôsob, akým sa tvoria záverečné práce – teda tie diplomové či klauzúrne.
„Dá sa predpokladať, že pri niektorých typoch študijných programov nebude čoskoro predkladaná záverečná práca ako text, ako ich poznáme dnes, ale bude nutné odovzdávať projekt, pri ktorom bude možné spoznať individuálne zapojenie študenta,“ hovorí.
„Samozrejme to však závisí aj od legislatívnych obmedzení, keďže zákon v mnohých prípadoch tradičnú diplomovú prácu vyžaduje,“ dodáva odborník na inovácie vo výučbe.
Osobitné právne obmedzenia, ktoré by sa týkali úzko oblasti AI, sú až vo fáze návrhu alebo implementácie. Podľa Havlíčka tak tieto technológie budú pravdepodobne čeliť ďalším legislatívnym zmenám a výzvam v budúcnosti.
„Ide však o to, že súčasná legislatíva a ďalšie normy nie sú nastavené tak, aby umožňovali pružné zaraďovanie inovácií vo výučbe vôbec, napríklad uplatňovanie dištančných prvkov, nových technológií spojených s komunikáciou a podobne. V tomto smere sa zrejme pripravujú úpravy súčasných noriem,“ konštatuje Havlíček.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.
