Pracujú spolu v jednej investičnej spoločnosti, vídajú sa v spoločnej kancelárii, no pred kolegami taja svoj romantický vzťah. Keď sa Emily a Luke rozhodnú vziať, zamáva s nimi jej povýšenie, lebo ho očakával on. Thriller „Fér hra“ na Netflixe sa však postupne vzdáva rafinovanosti v prospech katarzie tých najlenivejších scenáristov.
Možno to malo pripomínať thrillery z konca 80. a začiatku 90. rokov, kde hrá Kim Basinger, Michael Douglas alebo Glenn Close, ktorí sa pohybujú na vyšších spoločenských poschodiach, no nie sú im cudzie všemožné osobné poklesky.
Majú spolu jednoducho dráždivé opletačky, v ktorých ide rovnakou mierou o sex, moc aj peniaze. To pravdepodobne nemožno preniesť do roku 2023 úplne identicky, pretože ak sa vedie súboj pohlaví, tak na inom bojisku a podľa nových pravidiel.
To Chloe Domont, scenáristka a režisérka filmu Fér hra, zjavne dobre vie a umne vytyčuje modernú arénu, v ktorej sa on a ona stretnú. Emily a Luke sú kolegovia v extrémne súťaživom prostredí investičnej spoločnosti, do ktorej sa každý z nich ráno vydáva inou cestou.
Nečakaný zvrat
Sú partneri, vychádzajú teda zo spoločného bytu, avšak o ich vzťahu nikto v práci nevie. Do tajomstva, ktoré ide čiastočne proti firemným pravidlám, navyše vstúpi možnosť povýšenia. Pár so šampanským v sprche oslavuje jeho kariérny vzostup, no nakoniec sa ukáže, že šéfkou bude ona.
Nová snímka tak veľmi skoro operuje s veľmi cennými papiermi, ktoré môže v rafinovanej interakcii ešte viac zhodnotiť. Ona by chcela povedať, že sú spolu, on chce počkať na povýšenie. Keď to nevyjde jemu, tak ona začne sľubovať, že za neho zalobuje.
A vy sa začnete tešiť, že to celé smeruje k boju s firmou samotnou, konkrétne s HR oddelením, ktoré najmä vo veľkých korporáciách môže byť žalobcom, sudcom aj katom v jednom – efektívne trestá zlých a napráva neprávosti, no zároveň aj veľmi tvrdo vstupuje do osobných životov zamestnancov, ktorí sa snažia vmestiť do tabuliek.
Netflix, mimochodom, sám premiéru Fér hry podporil propagačným videom, kde kancelárske machinácie, výbuchy hnevu aj zdanlivo nevinné poznámky v snímke komentujú vraj skutoční pracovníci oddelenia ľudských zdrojov.
Má to byť hlavne vtipné – a miestami aj je, no Netflix hlavne odhalil nosné filmové postavy. Keď jedna sebavedomá pracovníčka hovorí o tom, že sa „Emily vzdáva svojej sily“, alebo sa zamýšľa nad otázkou, „aká pracovná kultúra by sa mala propagovať“, tak vám to zapne.
Zarazí vás jej amatérska psychológia, ktorá jej však nebráni zastávať radikálne stanoviská a vynášať absolútne súdy.
Príliš očividný a priamočiary?
Lenže, bohužiaľ, žiadne horlivé HR oddelenie, s ktorým by dvaja nedokonalí partneri zápasili, vo filme nie je. On číta knihy akéhosi pochybného „self-help“ guru, ona intenzívne zisťuje, že má vedľa seba človeka bez talentu.
A vy sa začnete modliť, nech to nie je celé len o tom, že krehká maskulinita nezvládne úspešnú ženu, nech to skrátka vo finále nejde tou priamočiarou, očividnou a prešliapanou cestou, ktorá sa ponúka. No a ono ide.
Vo filme ide o nepresvedčivé vyústenie, ktoré skôr potvrdzuje banalitu predchádzajúcich niekoľkých desiatok minút konštruovaných scenáristkou, ktorá sa bojí ambivalencie.
Navyše sa spolieha na melodramatické slovné prestrelky v štýle „hráme o čas“ – „a o moje city!“, ktoré poháňajú stále bizarnejší dej, korunovaný zásnubným večierkom, ktorý pre Emily zorganizovala jej matka, hoci v telefóne musela počuť priam apokalyptickú hádku svojej dcéry s nádejným zaťom.
Ten svoju nastávajúcu, samozrejme, obviňuje, že vyzerá ako ľahké dievča, ktoré sa na vrchol dostalo cez šéfovu posteľ. Keby len počul, že ten šéf pred ňou používa vety typu „Musí byť náročné chodiť, keď vieš lietať“, po ktorých by každý príčetný človek posteľ akurát tak zapálil.
Netflix Fér hru nevyrobil, len ju kúpil na tohtoročnom festivale v Sundance, kde sa o ňu vraj strhla bitka medzi hneď niekoľkými záujemcami z veľkých hollywoodskych štúdií.
Červená platforma ich nakoniec preplatila čiastkou dvadsať miliónov dolárov. Nemalo by si však HR oddelenie Netflixu posvietiť na tím, ktorý tento obchod dohodol?
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Škoda.
