Nádejná kariéra Evy Vaľovskej začala v oblasti konferenčného biznisu, kde sa rýchlo vypracovala. Vo svojich 27 rokoch už zastávala pozíciu členky predstavenstva a globálnej marketingovej riaditeľky vo firme Fleming, ktorá sa špecializuje na medzinárodné konferencie.
Zhovárali sme sa o tom, ako ju ovplyvnil rýchly kariérny vývoj, ako sa menil jej pohľad na korporátny svet, nastavenie hodnôt aj o jej novom projekte zameranom na sebahodnotu žien.
„Vysokú pozíciu som získala v dosť mladom veku, bola to pre mňa obrovská zodpovednosť a výzva. Byť jedinou ženou vo vrcholovom manažmente mi spočiatku veľmi lichotilo a o to viac som sa snažila nikoho nesklamať,“ spomína Eva Vaľovská.
Z vrcholového manažmentu na materskú
Už v tom období začala cítiť potrebu stretávať sa s ďalšími ženami v podobných funkciách a učiť sa zo skúsenosti iných. Cítila, že jej zážitky na tejto pozícii sú odlišné od skúseností jej mužských kolegov a nadriadených.
„Bola som obklopená mužmi vo vrcholovom manažmente a mala som svoje ženské prežívanie týkajúce sa aj mojej emocionality. Cítila som potrebu potlačiť tieto emócie a hľadala som spôsoby, ako to urobiť,“ vysvetľuje, ako sa z tejto potreby zrodila myšlienka založiť organizáciu Trust Women.
Medzitým otehotnela a počas materskej dovolenky, ktorá trvala len krátku dobu, založila startup. Ako matka sa totiž necítila dostatočne cenná v očiach spoločnosti ani vlastných, a preto mala potrebu naďalej napĺňať svoje kariérne ciele.
„Bol to dôvod, prečo som sa rozhodla niečo robiť. Nejde len o to, že som rolu matky nevnímala ako naplňujúcu, ale boli tiež obdobia, kedy som sa hanbila byť ,len‘ mamou,“ priznáva úprimne Eva Vaľovská.
Pustila sa teda do podnikania a dva roky sa venovala rozvoju startupu. „Boli úspechy, dokonca som v tom čase s 1,5 ročným dieťaťom odišla na mesačný mentorský program do Bostonu, čo bola úžasná skúsenosť,“ spomína.
Avšak neskôr sa startupu aj pre pandémiu nedarilo a Eva vtedy otehotnela druhýkrát. Rýchlym tempom svojho podnikania si poškodila štítnu žľazu a musela sa rozhodnúť, či bude v takom tempe pokračovať a budovať firmu. Nakoniec sa rozhodla startup zatvoriť. „S dieťaťom na ceste bolo jednoduchšie rozhodnúť sa pre pauzu,“ dodáva Eva Vaľovská.
Toto obdobie však hodnotí ako najťažšie vo svojom živote – ako hovorí, dva roky „nič nerobila“. „V Trust Women sme síce rozbiehali kampaň S deťmi tu a teraz, ale nevidela som v tom svoju budúcnosť. Bolo to pre mňa ťažké. Navyše vypukla vojna na Ukrajine a ozývalo sa vo mne aj volanie po komunite. Cítila som, že mám kapacitu niečo robiť a pomáhať,“ hovorí o období, keď v nej aj vďaka stretávaniu sa s ďalšími ženami začala rásť myšlienka na nový projekt.
Hodnoty spojené s materiálnym bohatstvom a uznaním
Počas svojej kariéry mala jasnú predstavu o tom, čo znamená byť úspešná. Spájala to s materiálnym bohatstvom, uznaním od okolia a postavením v spoločnosti. Ale vďaka Trust Women sa jej predstava úspechu postupne zmenila. Dnes pre ňu byť úspešná, znamená byť šťastná, spokojná a robiť niečo zmysluplné.
Podobne ako v prostredí startupov, aj tu nachádza miesto pre nápady a myšlienky a cíti sa úspešnou práve vďaka svojej práci v organizácii. „Rozdiel spočíva v tom, že nemám na konci exit, za ktorým sa naháňame vo svete startupov. Trust Women ma napĺňa a cítim úspech, pretože niečo budujem každý deň.“
Vnímanie mužov a žien
Začala sa tiež zaoberať otázkou sebahodnoty a sebadôvery, a to nielen u seba, ale aj u iných. Skúmala, prečo niektoré ženy, vrátane nej, pociťujú, že „nie sú dosť“. Postupne z toho vznikol projekt a kampaň I See Me, do ktorej zapojila ja odborníkov na rôzne príbuzné témy.
Eva Vaľovská zdôrazňuje, že problém sebahodnoty nie je viazaný na pohlavie – nejde o to, že ženy by mali nižšiu sebahodnotu ako muži. V kampani sa však zameriavajú na ženy, pretože má s touto témou väčšie skúsenosti.
Ďalej upriamuje pozornosť na rozdiely v tom, ako muži a ženy prežívajú a prezentujú svoju sebahodnotu. Tieto rozdiely sú podľa nej veľmi dôležité, pretože počas kampane zistila, že ženy sa vo svojej práci stretávajú s výzvami predovšetkým z dôvodu systémových štruktúr maskulínnej spoločnosti, v ktorej žijeme.
„Z výskumu plynie, že keď sebavedomá žena hovorí o svojom výkone, je vnímaná ako arogantná. Dôvodom môže byť naša výchova, ktorá nás učí, aby sme boli milé a skromné. Predtým, keď ženy chceli byť úspešné v pracovnom prostredí, často sa museli správať ako muži. Sebavedomá žena automaticky znižuje svoju sebaistotu, aby bola akceptovaná v kolektíve,“ vysvetľuje Eva Vaľovská.
Zapojiť do problematiky aj mužov a firmy
Dodáva ,že kľúčom k tejto problematike je zapojiť mužov do tejto diskusie alebo sa aspoň pokúsiť spolupracovať a vzájomne sa podporovať. A ako sa jej darí zapájať mužov do debaty o ženskej sebahodnote?
„Muži môžu hrať kľúčovú úlohu v podpore sebahodnoty žien prostredníctvom svojich dcér. Ak napríklad vzťah ku kolegyniam, partnerkám a matkám nefunguje na úrovni empatie, môže to fungovať vo vzťahu k dcéram. Nikto nechce, aby jeho dcéra cítila menej hodnotná než ostatní a vyvíjala na seba tlak, len aby dokazovala niečo okoliu,“ objasňuje Vaľovská.
Taktiež sa zaoberá tým, ako firmy môžu prispieť k rozvoju sebahodnoty žien. Aj keď ekonomický úspech je dôležitý, kampaň I See Me sa snaží zdôrazniť, že ich cieľom nie je iba zlepšiť výkonnosť, ale skôr pomôcť ženám cítiť sa lepšie, keď sú samy sebou.
„Vo výsledku ide o posilnenie postavenia žien a diverzitu – čo vieme, že zvyšuje firemný rast. Nerada by som však kampaň stavala na týchto hodnotách. Hovoríme o matkách, ktoré sa s obavami vracajú z materskej dovolenky, o ženách po rozvode, ale aj o tých, ktoré sú napriek svojej vyrovnanosti a autenticite nútené prijímať iné hodnoty. To sú relevantné spoločenské výkričníky, ktoré chceme otvárať v princípe len preto, aby sme ako ženy mohli byť tým, kým naozaj chceme byť,“ vraví Eva Vaľovská
Pokračuje, že je milo prekvapená, ako sa firmy začali touto tematikou zaoberať a chcú jej venovať pozornosť. „Vytvárajú sa programy pre ženy po návrate z materskej dovolenky a podobne,“ podotýka s radosťou.
Viac odbornej diskusie
Na otázku, či téma nie je už príliš vyčerpaná, má jednoduchú odpoveď. „Ak by bola taká vyčerpaná, nemuseli by sme sa ňou stále zaoberať,“ ďalej však vysvetľuje, že takmer nič nie je dôkladne preskúmané z odborného hľadiska.
„Chýba nám psychologický rozmer tejto problematiky. Nechceme len kampaň, kde by sme sa navzájom potľapkávali po ramenách a rozprávali sa, aké sme krásne a skvelé. Snažíme preniknúť do hĺbky a oslovujeme odborníkov, ktorí nám túto problematiku priblížia.“ Kľúčom k zahájeniu debaty je aj pochopenie, že by sme sa nemali neustále snažiť naprávať samy seba, dodáva.
Téma sebahodnoty otvorila za ostatný polrok mnoho dverí. Vraví, že do konferencií zahŕňajú aj témy ako násilie páchané na ženách, toxické vzťahy, výchova a rodičovstvo, sebahodnota žien vo firmách, vzťah k vlastnému telu a tiež otázky ohľadom nerovnosti.
„Úprimne verím tomu, že ak by sme mali všetci zdravú sebahodnotu, vedeli by sme si stanoviť hranice, rešpektovať druhých a vážiť si seba bez ohľadu na to, či sme žena alebo muž, vyriešilo by to veľa otázok hodnotovo, medziľudsky a v konečnom dôsledku i ekonomicky,“ dodáva Eva Vaľovská na záver.