Prvú cestu do Veterinárnej asanačnej spoločnosti absolvovala ako štvorročná a s firmou prakticky aj vyrastala. Dnes je Alexandra Krajčíová Orčíková jej riaditeľkou a svoje kompetencie využíva nielen na modernizáciu výrobných procesov a podporu životného prostredia, ale aj na zlepšenie osvety. V rozhovore prezrádza, ako sa spoločnosť pod jej vedením posunula a kam chce firmu ďalej smerovať.
Aká bola vaša cesta do Veterinárnej asanačnej spoločnosti?
Prvú reálnu cestu do kafilérie som absolvovala v štyroch rokoch, keď tu môj otec pracoval a vzal ma cez prázdniny so sebou. Počas strednej školy som cez víkendy brigádovala na vrátnici a aj moje vysokoškolské práce boli inšpirované činnosťami kafilérie. Prakticky som s ňou vyrastala a snažila som sa vyvracať rôzne mýty, ktoré sú s týmto biznisom spojené. Po vysokej škole dostal môj otec ponuku na odpredaj firmy a oslovil ma, či sa jej chcem venovať alebo ju predá ďalej. Vtedy som bola rozhodnutá, že ju chcem viesť a rozvíjať.
Aké boli vaše začiatky vo vedúcej funkcii?
Nespomínam si, že by boli náročné, keďže som sa vo firme pohybovala už od detstva. Zaujímali ma všetky procesy a prešla som si viacerými oddeleniami od dopravy a logistiky cez administratívu, sklad, laboratórium až po odbyt. Výrobné procesy som priamo neriadila, pretože si vyžadujú skúsenosti a prax, no teoreticky ich poznám dobre.
Zdroj foto: Marek Mucha
Na aké úspechy ste zatiaľ najviac hrdá?
Na to, že sme čím ďalej ekologickejší. Napriek tomu, že je náš biznis energeticky náročný, podarilo sa nám znížiť spotrebu energií pomocou výkonnejšej technológie, rekultivovali sme čističku odpadových vôd, na väčšine striech máme nainštalované fotovoltické články a veľa investujeme do ochrany životného prostredia. Okrem toho sme dnes konkurencieschopný hráč a jeden z mála východoeurópskych podnikov, ktoré dodávajú rizikový kafilerický tuk do najväčšej rafinérie v Európe. Naše produkty získali okrem štandardov ISO a ISCC aj taliansky certifikát INS, ktorý je kvalitatívne náročné získať. Snažím sa, aby firma napredovala nielen v duchu „vyrábajme viac“, ale najmä „nezaťažujme životné prostredie a buďme ekologickí“.
Som hrdá aj na zvieracie krematórium, pred troma rokmi som ho s pomocou rodiny vybudovala a dnes ho vedie sestra.
Ako prispievate k ochrane životného prostredia?
Predovšetkým chránime územie, z ktorého zvážame živočíšne odpady, pred nákazami, ako sú mor ošípaných, vtáčia chrípka a iné. Ak by sa tieto odpady zakopali, mohli by kontaminovať pôdu a podzemné vody. Pokiaľ však uhynuté zvieratá zvezieme a spracujeme u nás, nákaza na území sa zlikviduje. Odpad stopercentne recyklujeme a vyrábame produkty na ďalšie využitie. Denne dovezieme sto až stopäťdesiat ton materiálu, ktorý slúži na ďalšiu výrobu a spotrebu.
Odpady živočíšneho pôvodu zvážame z celého Slovenska, prekládky máme pri Prešove a pri Nitre. Odpady delíme na rizikové a nerizikové. Pod rizikové patria uhynuté zvieratá a rôzne nákazy, do skupiny nerizikových patrí odpad z bitúnkov, hydinární, rozrábok, potraviny po záruke a všetky zdraviu neškodné živočíšne odpady.
V roku 2019 ste získali titul Podnikateľka Slovenska. Zmenilo to niečo vo vašej kariére?
Viac ľudí sa dozvedelo o kafilérii, kedysi to mnohí považovali za nepopulárny biznis. Dnes je vďaka ekológii a recyklácii vnímaný pozitívnejšie. Bola to príležitosť, aby som mohla verejnosť informovať, čo kafiléria vlastne je. Išlo najmä o pozitívny marketing, no v mojom biznise to nič nezmenilo.
Robíte aj cielené aktivity na šírenie osvety?
Snažíme sa mať pozitívny vplyv predovšetkým lokálne. Organizujeme rôzne exkurzie, či už pre študentov, ako aj pre obyvateľov z okolitých obcí. Najdôležitejšie je však pre nás podporovať našich zamestnancov, a preto máme široký sociálny program. Ponúkame im bezúročné pôžičky, obedy zdarma, organizujeme grilovačky či výlety, ale aj aktivity pre ich blízkych – Mikuláša, kapustnicu, Deň detí a rôzne iné benefity.
Aké sú vaše tri kľúčové vlastnosti, ktoré vám pomohli dopracovať sa tam, kde ste dnes, a môžu inšpirovať aj ďalšie ženy?
Dôležité je zostať pokorný a udržiavať dobré pracovné vzťahy; nebrať ľudí len ako zamestnancov, ale najmä ako kolegov, počúvať a podporovať ich. Vždy sa snažím byť nohami na zemi a všetkých brať rovnako ako seba. Usilujem sa byť empatická a pomáhať.
Čo by ste poradili ženám, ktoré sú matkami a chcú podnikať?
Nedá sa byť vo všetkom stopercentná, preto je dôležité poprosiť o pomoc. Vďaka pomoci rodiny som bola schopná popri materskej dovolenke pár hodín pracovať a súbežne s kamarátkami založiť v Žiline materské centrum. Je dôležité povedať si dopredu, čomu sa chce žena venovať, lebo deň má len dvadsaťštyri hodín.
Prezradíte na záver aj svoje biznisové plány na najbližšie obdobie?
Mojím cieľom je nájsť vlastné využitie pre naše výrobky, znížiť energetickú náročnosť spracovania výrobkov a stabilizovať firmu, aby sme boli o niekoľko rokov schopní rozšíriť činnosť svojho podnikania. Plánov je veľa a teším sa, že keď sa moje deti osamostatnia, budem mať aj viac času na ich realizáciu.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
