Daniela Hantuchová je jednou z našich najúspešnejších tenistiek. Profesionálnu kariéru začala v roku 1999, popri siedmich tituloch vo dvojhre a deviatich vo štvorhre na turnajoch WTA získala aj štyri trofeje v miešanej štvorhre na všetkých štyroch grandslamových podujatiach. Po skončení kariéry sa stala vyhľadávanou komentátorkou tenisových a najnovšie aj golfových turnajov pre svetové televízie, no napriek raketovému úspechu zostáva nohami pevne na zemi. Ako sa má tenisová hviezda dnes?
Daniela, ako sa máte? Ak by ste to mali zhodnotiť, v akej fáze je momentálne váš život?
V šťastnej, som spokojná aj s prácou, aj so svojím osobným životom. Veľmi si vážim, kde sa momentálne nachádzam. Už toľko neriešim, nestresujem sa pre maličkosti a užívam si život.
V roku 2017 ste skončili s profesionálnym tenisom. Nechýba vám súťaženie?
Hrať na dvorci pred niekoľkými tisíckami ľudí, keď viete, že sa na vás pozerá celý športový svet, a zahráte úder, o ktorom ste si nemysleli, že sa vám podarí – to je pocit, ktorý sa nedá nahradiť ničím. Bola to etapa života, na ktorú už spomínam z diaľky, mám pocit, že to bolo tak dávno. O to viac si vážim, že to, čo robím momentálne je stále spojené s tenisom. Dovolím si tvrdiť, že práca televíznej komentátorky ma s ním spája ešte krajšou cestou, preto si nesmierne cením, že som mohla zostať pri športe, ktorý milujem.
Zamýšľali ste sa počas aktívnej kariéry, že niekedy možno skončíte pri komentovaní?
Nemala som čas zamýšľať sa, čo bude ďalej, pretože v deň, keď som ohlásila ukončenie kariéry, som začala pracovať v štúdiu FOX Sports. Celý štáb aj producenti boli spokojní s mojou prácou a mne poloha komentátorky sadla hneď od začiatku. Mohla som hovoriť o niečom, čo som robila celý život, aj keď to bolo zo začiatku veľmi náročné. Zo dňa na deň som si musela zvyknúť, že z individuálneho štýlu práce som sa musela zaradiť do kolektívu a byť sústredená od šiestej rána do polnoci na každý zápas. V niečom je to náročnejšie ako hra samotná, lebo musím byť v strehu a kamere neujdete. Intenzita a únava po turnajoch sú tisíckrát väčšie než tie z hrávania.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň komentátorky?
Väčšinou vstávam skoro, okolo pol šiestej si idem na hodinu zacvičiť, dám si rýchle raňajky a okolo ôsmej vyrážam na turnaj. O deviatej ma už čaká mejkap a o desiatej sedím na stoličke a pripravujem sa na prvý zápas. Živé vysielanie sa začína o jedenástej doobeda a väčšinou trvá až do polnoci.
Zdroj: Daniela Hantuchová
Máte nejakú vtipnú príhodu z natáčania?
Zaspala som počas zápasu. (smiech) Našťastie, nikto si to nevšimol, pretože kamery v tej chvíli neboli na mne a môj komentátorský kolega ma podržal. Bolo to v čase pandémie, keď sme v Európe vysielali americké turnaje okolo štvrtej ráno, po dvanástich hodinách prenosu. Bola som taká vyčerpaná, že som dostala mikrospánok. Nikdy by som si nepomyslela, že sa mi toto stane. Navyše som v tíme jediná, ktorej materinský jazyk nie je angličtina a o to únavnejšie je pre mňa takéto dlhé komentovanie.
Ako zvládate intenzívne obdobie? Máte nejaký tip na balans medzi pracovným a súkromným životom?
Myslím si, že v športe celkovo sa kladie až príliš veľký dôraz na tému duševného zdravia. Pochádzam z generácie, pre ktorú bolo bežné ísť v jarmilkách a mínusových teplotách cvičiť pod most Lanfranconi, pretože som mala cieľ, za ktorým som si išla. Jednoducho som to neriešila. Dnešná mladá generácia je však úplne iná. Niekedy jej chýba perspektíva, čo sa deje vo svete.
Vo chvíľach, keď sa mi nechce vstať z postele a som unavená mi pomáha pripomenúť si, odkiaľ pochádzam a ako som si úspechy v kariére vydrela. Keď mám ťažké obdobie, nebojujem s ním a snažím sa prijať veci také, ako sú, s vidinou, že keď to zvládnem, príde zaslúžený oddych, hoc len na pár dní. Mám veľké privilégium, že sa môžem venovať tenisu naplno, a preto nemám právo sťažovať sa. Život mi toho dal tak strašne veľa a toto poznanie mi vždy dodáva energiu ísť ďalej.
Okrem tenisu milujete golf, dokonca máte vlastnú šou, v ktorej s tenisovými hosťami konverzujete popri hraní golfu. V čom sú tieto športy iné?
Oba športy sú podobné, no predsa rozdielne. Golf je technicky náročnejší než tenis, pretože je v hre oveľa viac úderov a palíc, kdežto v tenise máme len jednu raketu a šancu vykompenzovať technické nedokonalosti vlastným telom. V golfe je to veľmi statické a mentálne ťažšie, keď nemáte správnu techniku, veľmi rýchlo vás hra prezradí. V tenise som mohla prehrávať aj 0:6 a stále som mohla zvíťaziť, na druhý deň som išla odznova. V golfe je to iné. To, ako zahráte vo štvrtok vám bude chodiť po rozume ešte v nedeľu. Samozrejme, z fyzického hľadiska je tenis tisíckrát náročnejší.
Golf je však pre mňa veľmi pekný relax, ako stráviť krásny čas spolu s mojím priateľom. Namiesto prechádzky si dávame minimálne deväť jamiek denne. V mojom živote má šport miesto po celý rok. Lyžujem, rada behám a nedávno ma veľmi chytil padel. Aktívna musím byť stále a dúfam, že mi to zostane navždy.
Auto si vyberám podľa toho, či sa doň zmestia dva golfové vaky.
Daniela hantuchová
Rozhovor je uverejnený v ženskom vydaní, ktoré dáva priestor inšpiratívnym ženám. Kto je ženskou inšpiráciou pre vás?
Jedna z mojich najväčších kamarátok Dana Hamarová. Veľmi ma motivuje v tom, ako na sebe a obzvlášť v kariére maká, chce sa neustále zlepšovať. Má správne hodnoty, je neskutočne úprimná a moja veľká opora.
Ďalej je to moja stará mama, ktorá sa napriek neľahkej životnej situácii nikdy nesťažovala. Do tretice, čo sa týka mojej aktuálnej pracovnej kariéry, je to tenisová legenda Chris Evert. Spôsob, ktorým komentuje, jedinečný štýl, málo slov, ktoré povedia veľa – to všetko odráža jej vysokú inteligenciu a skúsenosti. Samozrejme, aj moja mamina, ktorá ma sprevádzala počas mojej tenisovej kariéry, precestovali sme spolu celý svet.
Kam by ste sa chceli profesijne posunúť ďalej?
V komentovaní je stále priestor posúvať a zlepšovať sa. V brandži som relatívne mladá, spolupracujem s tenisovými legendami a stále sa mám čo učiť. Do budúcna by ma bavilo niečo vlastné, ideálne rozhovory „one-on-one“. Rozbehla som aj svoj podcast, pretože milujem diskusiu a vždy sa od svojich hostí veľa naučím. Chcem sa o tieto hodnotné informácie podeliť aj s poslucháčmi ako poďakovanie za všetko, čo som v živote získala.
Aké boli vaše moderátorské začiatky? Išlo to hneď hladko alebo ste potrebovali nejaký moderátorský tréning?
Aj keď ma kolegovia podporovali a tvrdili mi, že mi to ide prirodzene, už len z rešpektu k práci som absolvovala moderátorské lekcie a učila som sa od skúsených kolegov. Najdôležitejšie je pri rozhovoroch zabudnúť, že som tenis hrala a pýtať sa otázky z pohľadu diváka; spýtať sa, čo by sa on rád dozvedel. Zo začiatku som sa musela odosobniť a prijať fakt, že to, čo je mne jasné, ďalších pár miliónov ľudí pred obrazovkami nevie. Pri komentovaní zápasu je však podstatné zapojiť skúsenosti z vlastných duelov a priblížiť divákom, ako zmýšľa hráč na dvorci, čo sa mu momentálne deje v hlave, ako takticky rieši dôležité stavy, čo môže technicky zlepšiť… Je to pre mňa krásna skúsenosť, keď sa môžem deliť o komentátorskú stoličku s legendami nášho športu a približovať divákom zápasy spoločne s Chris Evert, Jimom Courierom, Johnom McEnroeom a ďalšími.
Zdroj foto: Daniela Hantuchová
Poďme späť k vašej tenisovej kariére. Cítili ste niekedy nejaké znevýhodnenie preto, lebo ste žena?
Myslím si, že nie, no ak aj náhodou áno, posilnilo ma to a pomohlo mi to posunúť sa ďalej. Vyrastala som s chalanmi, ktorí ma ťahali, keďže boli silnejší. V profesionálnom športe je to vždy o tom byť odolná a otrlá. Nemám pocit, že mi to uškodilo, práve naopak. Pomohlo mi to dokonca aj v súčasnej práci, kde som v kontakte s tenisovými legendami. Dravé pracovné prostredie ma naučilo byť silnejšou a odolnejšou.
Čo by ste poradili dievčatám, ktoré v tenise ašpirujú na úspech, aký ste zažili vy?
Je v poriadku byť zúfalá, trpieť, plakať, niekedy to bude bolieť. Keď chceme dosiahnuť úspech a konštantnú spokojnosť, nie je to možné bez trápenia, sebazaprenia, sĺz a obety. Pot a drina sprevádzajú každý úspech, bez toho to jednoducho nejde, aj keď sociálne siete sa nám dnes snažia ponúknuť falošný obraz dokonalosti. Život je krásny, ale aj ťažký.
Ste športový typ človeka, pohyb a cvičenie sú vám naozaj blízke. Aký je váš vzťah k motorizmu a svetu áut?
Milujem autá. V živote som takmer neustále lietala a šoférovanie si užívam najviac, ako sa dá. Značka Audi spĺňa všetko, čo potrebujem. Sú to úžasné, rýchle, bezpečné, no pritom dizajnové autá, ktoré spájajú praktickosť a „classy“ dizajn.
Ktorý model preferujete?
Jednoznačne model Q8. Je rýchly, ale stále má „class“. Druhou voľbou je model e-tron. Auto si vyberám podľa toho, či sa doň zmestia dva golfové vaky. (smiech) Tým, že veľa cestujem, potrebujem skutočne veľký kufor.
Máte aj obľúbenú trasu?
Cestu z letiska domov, vlastne akúkoľvek, ktorá smeruje na Slovensko. Milujem Tatry a Poprad, keď som blízko domova.
Navštevujete Slovensko často?
Ani veľmi nie, tento rok sa mi to nepodarilo, v tom budúcom by som však rada prežila viac času na Slovensku. Milujem jeseň a zimu, spomalenie… Pre mňa je najdôležitejšie tráviť čas s blízkymi ľuďmi, preto sa ho na Slovensku snažím využiť na rozhovory, kávu s priateľmi a iné obyčajné momenty. Je to pre mňa rovnako krásne ako akékoľvek lyžovačky či golfy. Snažím sa dohnať to, čo som si počas kariéry nemohla dopriať.
Ako budete tráviť sviatky?
Čaká ma ešte zopár fotení, no najviac sa teším na oddych s rodinou a na to, že nebudem plánovať, pretože väčšinu roka mám nalinajkovanú. Verím, že sa mi to podarí.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
