„Vždy sa nájde niečo, čo je potrebné urobiť. Na radosť by nám potom nezvýšil žiaden čas,“ hovorí lektorka takzvaného energy manažmentu Ľudmila Grajcárová. Naše záľuby sú podľa nej kľúčové, pretože si vďaka nim dobíjame baterky aj na zvládanie náročných situácií.
V rozhovore pre podcast Nevyhorení spolu hovoríme o tom, ako čo najlepšie pracovať s energiou a využívať ju vo svoj prospech.
Venujete sa „personal energy“ manažmentu, teda tomu, ako manažovať vlastnú energiu tak, aby sme boli produktívni a spokojní. Ako by ste tento koncept opísali?
Najjednoduchšie sa to dá vysvetliť na porovnaní s časovým manažmentom, ktorý hovorí o tom, ako čo najefektívnejšie využívať čas, ktorý máme k dispozícii. Základnou myšlienkou energy manažmentu je však to, že keď si na niečo vyhradíme čas, ešte to neznamená, že sa dostaví výsledok, ktorý potrebujeme. Niekedy toho za jednu hodinu stihneme veľa, inokedy takmer nič.
Súvisí to s viacerými vecami, no ak by sme to mali zhrnúť do jedného slova – ide o energiu, ktorú máme. Ak máme dostatok energie, sme zároveň produktívnejší. Ak sa snažíme optimalizovať len svoj čas a nevšímame si, koľko máme energie, často to vedie k tomu, že skončíme vyčerpaní a v konečnom dôsledku toho stihneme ešte menej.
Vy teda pracujete s energiou, skúsme si povedať, čo presne toto slovo v energy manažmente znamená.
Dlho som sa tomuto pojmu vyhýbala, pretože môže evokovať niečo ezoterické, ale nie je to tak. Tento koncept hovorí o štyroch druhoch energie, ktoré vplývajú na to, ako fungujeme – duševná, mentálna, emočná a fyzická. Môžeme si ich aj v krátkosti opísať.
Najlepším mentálnym cvičením je pohyb.
Základom nášho fungovania je fyzická energia. Dnes pracujeme často hlavou. Sme v kolobehu vecí, ktoré potrebujeme riešiť, málokedy máme priestor zastaviť sa a vnímať telo. Náš mozog je však ovplyvnený aj tým, ako funguje telo. Potrebuje byť dobre okysličený a my mu to vieme zabezpečiť pravidelným pohybom. Keď sa ma teda klienti pýtajú, aké sú najlepšie mentálne cvičenia, odpoviem, že 10 minút behu.
Náš výkon a pocit zo života ovplyvňuje aj emočná energia. Ak robíme niečo, čo nás baví a dáva nám zmysel, ľahšie nám to odsýpa. Naopak, keď cítime stres a máme obavy, tak nám to ide horšie, často vtedy prokrastinujeme.
Pod mentálnu energiu sa radia rôzne princípy manažmentu. Ideálnym stavom je napríklad striedanie stavu koncentrácie s rozptýlenou pozornosťou, keď si mozog triedi myšlienky a vytvára nové spojenia.
Pomyselný vrchol „energetickej pyramídy“ tvorí takzvaná duševná energia, ktorá hovorí o našich hodnotách: Čo chceme, aby tu po nás zostalo? Čo je pre nás dôležité?
V kolobehu činností
Môžeme mať teda dostatok fyzickej, emočnej a mentálnej energie, keď na prvý pohľad všetko „funguje ako má“, ale v práci nedokážeme byť efektívni, pretože nám chýba zmysel?
Áno, keď nám niečo nedáva zmysel a nie je to v súlade s mojimi hodnotami a s tým, aká chcem byť, tak sa to prejaví. Duševná energia je veľmi silná a niekedy má tendenciu valcovať aj tie zvyšné.
Často to vidíme u ľudí nadšených pre nejaký projekt, napríklad u začínajúcich podnikateľov. Prichádzajú s nejakou myšlienkou, majú víziu a tá „hory prenáša“. Majú pocit, že dokážu fungovať bez toho, aby jedli, spali, čokoľvek robili, pretože majú veľkú túžbu, za ktorou idú.
V tom je tá duševná energia nebezpečná, pretože aj keď máte dočasne pocit, že ste v pohode a idete si za svojím, vráti sa vám to a jedného dňa sa prejaví, ak ste zanedbávali tie zvyšné energie.
Čiže to je taká dvojsečná zbraň?
Je to presne o tom, ako ju využívať vo svoj prospech. Keď sa pozrieme na štyri druhy energie, tak v dnešnej dobe máme tendenciu zabúdať práve na duševnú a fyzickú energiu. Tú fyzickú sme už spomínali, pri nej si často hovoríme, že „telo nie je dôležité, pracujeme predsa hlavou“.
Nevenovanie sa duševnej energii súvisí s tým, že sme v kolobehu vecí, ktoré potrebujeme riešiť a málokedy máme priestor sa zastaviť a rozmýšľať nad tým, čo chceme, aby tu po nás zostalo. Keď má človek 30 či 40 rokov, príde mu to irelevantné. Jedným z dopadov sú potom rôzne krízy stredného veku.
Duševnú energiu využívame väčšinou vtedy, keď sa stane niečo vážne, keď ochorieme my, naši blízki alebo nastane iná krízová situácia. Dobrým príkladom bola pandémia a následná vlna výpovedí.
V jednom vašom príspevku ste napísali, že produktivita nie je o tom stihnúť čo najviac vecí v čase, ktorý máme k dispozícii, ale stihnúť to, na čom nám záleží. To bolo pre mňa veľmi veľké uvedomenie.
Znie to jednoducho, ale nie je to také ľahké implementovať v živote. Obzvlášť, keď sme v strese a máme pocit, že úloh je strašne veľa. Vtedy nás to zvádza k tomu, že ideme rýchlo urobiť veci, ktoré si môžeme odškrtnúť zo zoznamu úloh, lebo je to skvelý pocit, keď nám to odsýpa.
Ideme po položkách a v kolobehu často odsúvame veci, ktoré sú síce dôležité, ale trvajú dlhšie alebo sú napríklad súkromného charakteru. Tie sa často do našich „to-do listov“ ani nedostanú a uvedomujeme si to až vtedy, keď nastane nejaká krízová situácia.
Top priorita dňa a týždňa
Ako si vy osobne plánujete kalendár? Máme nejaké deadliny a činnosti, ktoré musíme spraviť. Ako k tomu pristupujete tak, aby ste všetko splnili a zároveň akceptovali energetické hranice svojho tela?
Ja som už upustila od zoznamov a odškrtávania si jednotky, dvojky, trojky… Mám spísané všetky veci, ktoré potrebujem urobiť a každý deň sa samej seba spýtam, čo je top priorita na dnešný deň. Keď ju mám urobenú, idem ďalej. Pýtam sa tiež, čo je priorita na tento týždeň.
Univerzálne rady sa dávajú veľmi ťažko, lebo každý z nás funguje rozdielne. Aj ja som fungovala inak, keď som bola v korporátnom svete, kde máte množstvo externých termínov, a teraz fungujem inak, veci si organizujem viac menej sama.
A fungovali by ste vo vašej predošlej práci s dnešnými skúsenosťami už inak?
Určite áno.
Ideálnym stavom je striedanie stavu koncentrácie s rozptýlenou pozornosťou, keď si mozog triedi myšlienky a vytvára nové spojenia.
Ľudmila Grajcárová
Čo by ste zmenili?
Prvá vec, ktorá mi napadá, sú prestávky. Nedá sa fungovať niekoľko hodín vkuse bez pauzy. To, že viac pracujem, neznamená, že viac stihnem.
Ďalším častým problémom bývajú mítingy. Keď ste na manažérskej pozícii, tak vám zožerú množstvo času. Často strávite celý deň v zasadačkách a večer si sadnete k tomu, čo by ste mali reálne robiť.
Ak si to môžete dovoliť, je potrebné delegovať a zamýšľať sa nad tým, ktoré porady sú vlastne potrebné. Pýtajte sa: Skutočne potrebujeme tento míting? Potrebujeme, aby mal hodinu? Musíme tam byť všetci?
Tie prestávky sú asi najzákladnejšia rada, ktorá vie fungovať každému.
Ako často ich zaradzovať?
Keď preskakujeme z jednej veci na druhú, je to často signál, že nemáme dosť energie a potrebujeme si urobiť prestávku. Obzvlášť v tejto rýchlej technologickej dobe, pretože je veľa vecí, ktoré sa dožadujú našej pozornosti.
V minulosti vznikali prestávky akosi prirodzene, no dnes sami od seba neprídu. Ak chceme efektívne pracovať, potrebujeme si ich cielene zaraďovať do programu.
A ako často sú potrebné? Nemám rada konkrétne odporúčania alebo techniky, ktoré sú na nich postavené, napríklad pomodoro. Doba, počas ktorej sme schopní sústrediť sa je rôzna. Je preto fajn pozorovať sa a vycítiť, kedy ju potrebujeme a uvedomovať si, že pre náš mozog je efektívne, keď striedame stav koncentrácie s rozptýlenou pozornosťou.
Ľudmila Grajcárová hovorí o personal energy manažmente. Foto: archív Ľ. Grajcárovej
Ľudmila Grajcárová hovorí o personal energy manažmente. Foto: archív Ľ. Grajcárovej
V tom je asi skvelý home office, nie? Vieme striedať prácu napríklad s vyložením umývačky.
V kancelárii tie prestávky prichádzajú tiež a možno viac prirodzene, ale problém je, že nie vždy v tom ideálnom čase. V práci sa za vami často niekto zastaví, je tam oveľa viac vyrušení. V domácom prostredí sa dokážeme sústrediť lepšie, ale na druhej strane je dôležité si uvedomiť, že sa nedá sústrediť osem hodín vkuse.
Na nič nemyslieť
Často ľudia zápasia s tým, že mimo práce nedokážu „vypnúť“, preto je pre nich náročné vo voľnom čase čerpať energiu a vydýchnuť si. Ako to uchopiť?
Pomôcť môže aj fyzická aktivita. Činnosť, pri ktorej sa zameriame na niečo úplne iné a vyventilujeme myšlienky. Nemusí to byť o tom, že sa cielene snažíme na nič nemyslieť, ale naša hlava dostane príležitosť spracovať si, čo potrebuje, a je teda pravdepodobné, že sa nám tieto myšlienky už nebudú vracať večer pred spaním.
Celkovo to súvisí s pozornosťou a je to aj otázka zručnosti a návyku striedať koncentráciu s rozptýlenou pozornosťou, s čím mávame problém. Je to podľa mňa negatívny dôsledok toho, že sme neustále do niečoho zapojení. Väčšinu času sa potom nachádzame v nejakom medzistave – ani nie sme do niečoho naplno vložení, ani nemáme naplno vypnutú hlavu.
Manažovanie energie je postavené viac na malých veciach a malých návykoch, pretože na to, aby niečo fungovalo a bolo to dlhodobé, to musí byť automatické.
Ľudmila grajcárová
Napríklad mítingy?
Mítingy tomu nahrávajú, pretože niekde sedíme hodinu vkuse, aby sme na 10 minút niečo povedali. Zvyšných 50 minút tam „akože nie sme“, polovica ľudí si ťuká do počítača. To nie je dobrý míting a treba zvážiť, či by naozaj mal byť taký dlhý a možno by na ňom polovica ľudí vôbec nemusela byť.
Z takýchto porád potom vzniká zvyk multitaskingu. Sme v móde medzi dvoma stavmi a potom možno aj keď odídeme z práce, máme problém vypnúť hlavu, lebo toto je náš tradičný modus operandi, takto bežne fungujeme.
Mohlo by teda pomôcť aj to, že sa budeme učiť lepšie koncentrovať a dopriať si aj stavy, keď na nič nemyslíme.
Mne napadá, že to často nemusí byť o jednej veľkej veci, ktorú začneme robiť, ale o viacerých „maličkostiach“ v starostlivosti o seba, ktoré nám pomôžu. Napríklad 8-hodinový spánok, vyblokované prestávky na obed.
To ste udreli klinec po hlavičke. Často máme tendenciu vnímať veci priamoúmerne, že keď chceme niečo zmeniť, potrebujeme urobiť obrovskú zmenu a vtedy to príde. Manažovanie vlastnej energie je však postavené viac na malých veciach a malých návykoch, pretože na to, aby niečo fungovalo a bolo to dlhodobé to musí byť automatické.
Čo sú tie základné veci, ktoré často vypúšťame? Mne napadá spánok.
Otázka spánku je riziková v tom, že naše telo si na jeho nedostatok zvykne a vy už časom možno nemáte pocit chronického nevyspatia, ale ste vlastne „v pohode“. No negatívne dôsledky na telo pretrvávajú.
Ďalšia vec, ktorú často vypustíme sú koníčky, pretože už od detstva nás učili: „Najprv práca, potom zábava.“ Kým ste dieťa a tých povinností až tak veľa nemáte, môže to byť celkom užitočný koncept, ale v dospelosti by ste to mali vypustiť.
Vždy je niečo, čo je potrebné urobiť a ak by sme sa mali riadiť týmto heslom, na radosť nám nezvýši žiadny čas. Našimi záľubami si dobíjame baterky, aby sme potom zvládali aj situácie, ktoré sú náročné, stresujúce a ktoré nám odoberajú energiu.
Často sa stáva aj to, že v práci podáme výkon, ale už nám nezvýši energia na voľný čas a ďalšie interakcie. Aj keď vieme, že by nám stretnutie s priateľmi padlo vhod, nevládzeme. Čo s tým?
Môžu v tom byť dve veci. Prvá je naša osobnostná predispozícia a typológia – či som introvert alebo extrovert. Introverti v pohode zvládajú kontakt s inými, ale stojí ich to oveľa viac energie ako extrovertov. Energiu preto potrebujú čerpať napríklad v tichu. Extrovert si baterky dobíja práve tým, že ide medzi ostatných ľudí.
Druhá situácia je, ak sa nám to deje opakovane a dlhodobo, aj keď sme trebárs extroverti. Vtedy je dôležité vedome si plánovať aj voľnočasové aktivity tak, aby sme mali kde čerpať.
Keď sme unavení, môžeme mať pocit, že najlepšie si oddýchneme ničnerobením, ležaním na gauči. V skutočnosti však môže naše telo potrebovať práve aktívny oddych, keď sa pôjdeme prejsť, budeme mať pohyb, okysličíme si mozog, vyvetráme si myšlienky.
Tipy na záver
Čo môžeme robiť, aby sme využívali princípy energy manažmentu, aj keď nemáme home office či inú flexibilitu a je to náročné implementovať vzhľadom na povahu našej práce?
Dobrá vec na tom je, že keď pochopíme základné princípy, zistíme, že veľmi veľa vecí máme vo svojich rukách. Napríklad, nájsť si čas na veci, ktoré mi robia radosť, dobre sa vyspať, robiť si prestávky.
Často sú ľudia unavení, vyčerpaní a vystresovaní nielen z toho, že je toho veľa, ale z pocitu, že nemajú veci pod kontrolou. Sype sa nám to na hlavu, cítime sa bezmocní, nemôžeme s tým nič urobiť. Už len to samotné uvedomenie, že niektoré veci máme vo svojich rukách a môžeme to zmeniť je však prínosné a dodáva nám energiu.
Druhá vec je, že vždy máme možnosť voľby – tu sme pri duševnej energii. Môžeme byť nespokojní s nejakými vecami, ale treba byť k sebe férový. Povedať si, ktoré veci nám v práci vyhovujú a ktoré nie a pýtať sa sami seba, ako s tým chceme naložiť: „Chcem z toho vystúpiť alebo si viem predstaviť, že niečo upravíme a bude to lepšie?“
Pokiaľ človek nefunguje vyslovene v toxickej kultúre, tak je veľa vecí, ktoré dokáže ovplyvniť aj sám.
Moja známa nedávno použila veľmi výstižnú analógiu – že sme často ako kurčatá bez hláv, ktoré behajú hore dole. Chýba nám zastavenie a uvedomenie.
Teraz budem citovať ja vás. Niekde ste písali, že najlepší spôsob, ako začať stíhať, je spomaliť. Je to presne o tom. Keď nestíhame, prvým potrebným krokom je zastavenie sa, pretože inak sme v tom ponorení a „pre stromy nevidíme les“. Aby sme sa z toho dostali, je potrebné získať nadhľad.
Nie je to jednoduché, pretože v zhone nás prirodzený inštinkt nabáda rýchlo niečo robiť len pre ten pocit, že si to konečne odškrtneme. Vtedy je to však kontraproduktívne.
Celý energy manažment je vo všeobecnosti veľmi jednoduchý, ale na druhej strane idú mnohé tie veci proti našej intuícii.
Poskytli sme už veľa tipov pre jednotlivcov, ale čo môžu robiť manažéri a manažérky, aby podporovali jednotlivcov vo svojich tímoch?
Základný tip je začať sám od seba. Manažér je človek, ktorý chtiac-nechtiac nastavuje kultúru vo firme a svojím správaním ukazuje, čo je prijateľné a čo nie. Ak teda chcete pomôcť svojim ľuďom, začnite riešiť vlastnú životnú pohodu a prístup k práci.
Vypočujte si podcast
Rozhovor s Ľudmilou Grajcárovou a ďalšie zaujímavé epizódy si môžete vypočuť v podcaste Nevyhorení na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť. Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Tento rozhovor je súčasťou limitovanej edície podcastu Nevyhorení s názvom Well-being v práci, ktorú vám prinášame v spolupráci s ING Hubs Slovakia.
