Vláda schválila zvýšenie daní. Je súčasťou širšieho balíka, ktorý dostal názov „konsolidačný“. V skutočnosti bude väčšina vyzbieraných peňazí následne vyplatená formou dávok, napríklad ako prídavky k dôchodkom. O konsolidáciu verejných financií teda v podstate nepôjde.
Opatrenia majú dovedna priniesť 1,5 miliardy eur. Pozreli sme sa na najdôležitejšie zmeny, ktoré sa dotknú živnostníkov, podnikateľov a firiem.
Podľa odborníčky na účtovníctvo, dane a podnikateľské prostredie Jaroslavy Lukačovičovej majú zo súboru množstva predstavených opatrení najväčší dopad tieto:
- Znovuzavedenie minimálnej dane právnickej osoby alebo hovorovo daňové licencie.
- Zvýšenie dane z dividend pri výplate podielu na zisku pre fyzické osoby.
- Zvýšenie preddavkov na verejné zdravotné poistenie pre SZČO a zamestnávateľov.
- Zníženie príspevkov do druhého piliera.
- Úprava spotrebných daní v oblasti alkoholu a tabaku.
1/ Minimálna daň pre právnické osoby
Ide o minimálnu daň, alebo inak daňové licencie, ktoré budú platiť firmy bez ohľadu na výsledky hospodárenia. Zaplatiť by ich teda po novom mali aj v prípade, že sa nachádzajú v strate. Takáto daň bola v účinnosti v období rokov 2014 až 2017. Od nového roka bude platiť opäť.
„Zvýšené daňové zaťaženie v podobe minimálnej dane právnických osôb postihne najmä neaktívne a stratové spoločnosti, respektíve spoločnosti s nízkou ziskovosťou,“ konštatuje Miriam Galandová, prezidentka Slovenskej komory daňových poradcov.
Vysvetľuje, že ak spoločnosť vykáže nižšiu ako minimálnu daň, bude povinná zaplatiť aspoň minimum. „Napríklad, ak dosiahne zdaniteľné príjmy 100-tisíc eur, minimálnu daň bude mať 960 eur. Ak bude mať zdaniteľné príjmy 300 tisíc eur, minimálna daň bude 1 920 eur,“ vypočítava.
Sadzby sú stanovené nasledovne:
- príjmy neprevyšujúce 50-tisíc eur – 340 eur
- príjmy od 50-tisíc do 250-tisíc eur – 960 eur
- príjmy od 250-tisíc eur do 500-tisíc eur – 1920 eur
- príjmy nad 500-tisíc eur – 3840 eur
Od opätovného zavedenia minimálnej sumy dane pre právnické osoby sa očakáva príjem do štátneho rozpočtu vo výške 102 miliónov eur.
„Pripúšťam, že dodatočné príjmy štátneho rozpočtu to môže priniesť. Zároveň sa však začne hýbať trh s voľnými obchodnými spoločnosťami, v rámci ktorého sa budú ich majitelia snažiť neaktívne firmy predať alebo zlikvidovať,“ naznačuje Lukačovičová.
Pozitívna výnimka
Jedinou priaznivou zmenou v zdaňovaní SZČO a firiem bude posun hranice, od ktorej sa uplatňuje znížená 15 percentná, teda nie 21 percentná, sadzba dane z príjmu.
Doteraz to boli ročné príjmy do 49 790 eur. Po Novom roku sa táto hranica zvýši na 60-tisíc eur. Pre niektoré spoločnosti teda daňová sadzba klesne.
2/ Zdanenie dividend
Výpočet opatrení s negatívnym dopadom však pokračuje zvýšením dane z dividend.
„Pri výplate podielov na zisku vo forme dividend, ktoré vyplatí napríklad s.r.o. spoločníkovi alebo akciová spoločnosť a akcionárovi, bude namiesto doterajších sedem percent povinná spoločnosť zraziť daň vo výške desať percent,“ vysvetľuje Galandová.
Zvýšenej sadzbe dane budú podliehať už zisky dosiahnuté v súčasnom zdaňovacom období, teda od začiatku roka 2023. Bude mať teda teda retrospektívnu platnosť. Vyššia sadzba sa bude aplikovať aj na likvidačný zostatok či vyrovnací podiel.
Na daniach si vďaka prijatiu konsolidačného balíka mnohí priplatia viac. Foto:Freepik.com
„Opatrenie nepovažujem za efektívne, keďže už dnes je táto daň nastavená ako dvojité zdanenie. Prvýkrát totiž zdaňuje výsledok hospodárenia firma a následne druhýkrát fyzická osoba, ktorá v spoločnosti vlastní podiel,“ hovorí Lukačovičová.
Aj preto si podľa nej podiely na zisku vypláca týmto spôsobom len malé percento spoločníkov. „Vo veľkej časti subjektov zostávajú nevyplatené podiely na zisku súčasťou účtovníctva,“ konštatuje odborníčka.
Svedčí o tom podľa nej aj predpoklad Ministerstva financií SR, že zvýšenie sadzby zo sedem na desať percent by malo do rozpočtu priniesť len 5,4 milióna eur. „Svedčí to o tom, že veľké zázraky sa od nej neočakávajú,“ konštatuje Lukačovičová.
3/ Vyššie zdravotné odvody
Oveľa väčšie očakávania majú novodobí plánovači od zvýšenia sadzby zdravotného odvodu. Ten sa pri SZČO zvyšuje zo 14 na 15 percent.
Rovnako tak rastie sadzba aj pri zamestnancoch. Percento však budú platiť z ceny práce zamestnancov ich zamestnávatelia. Odvod sa tak zvyšuje z desať na 11 percent.
Pre samoplatiteľov vzrastú minimálne zdravotné odvody z 1 017 na 1 090 eur ročne.
Zamestnanec zarábajúci aktuálnu priemernú mzdu 1 403 eur bude mesačne zaťažený zdravotnými odvodmi vo výške 211 eur, teda o 14 eur viac ako tento rok.
„Aj keď opticky nejde o dramatickú zmenu, je to krok nesprávnym smerom. Slovensko má dlhodobo najvyššie odvodové zaťaženie zamestnávateľov nielen medzi štátmi V4, ale zaťaženie práce je u nás vyššie aj v porovnaní s bohatými krajinami ako Rakúsko a Nemecko,“ upozorňuje Silvia Hallová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Týmto krokom sa podľa nej zaťaženie opäť zvýši, čo ešte viac zhorší situáciu firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska.
Navyše zdravotné odvody zostávajú bez zastropovania, čo znamená, že sa najviac dotknú špičkových odborníkov s vysoko nadpriemernými mzdami.
„To je problém, ak chceme do slovenskej ekonomiky pritiahnuť špičkové firmy a zamestnancov v snahe posunúť sa z montážnej dielne na znalostnú ekonomiku. Tento krok snahu modernizovať slovenskú ekonomiku ďalej zbrzdí,“ konštatuje odborníčka.
Slovensko je podľa nej posledné roky v nevýhodnom postavení voči okolitým štátom kvôli najvyššiemu odvodovému zaťaženiu práce a to sa zvýšením zdravotných odvodov zhorší. Pokladá preto zvýšenie ceny práce za jednoznačne najhoršie opatrenie pre podnikanie.
„Zvýšenie zdravotného odvodu ma prekvapilo. Hovorilo sa o tom, že štát by mal zvýšiť odvody na zdravotné poistenie za svojich poistencov a namiesto toho budú viac platiť podnikatelia a zamestnávatelia,“ pripomína Lukačovičová.
Zdravotné poisťovne takto získajú 357 miliónov eur ročne.
4/ Menej na budúce dôchodky
Ako najviac drastický zásah do finančnej situácie bežných občanov odborníci označujú zníženie odvodov do druhého piliera. Odvod do druhého piliera sa má znížiť zo súčasného 5,5 percenta na štyri percentá.
V horizonte dekád, na ktoré je sporenie v systéme naplánované, to predstavuje výrazné zníženie budúcich dôchodkov.
„Ten, kto má pred sebou 40 rokov práce už dopredu vie, že bude dostávať na starobnom dôchodku o 140 eur menej,“ povedal pre RTVS Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Štát takto ročne získa takmer 365 miliónov eur, čo je najviac z 18-tich predstavených opatrení.
„Vláda pozerá len na získanie dodatočných príjmov na financovanie svojich sociálnych programov tu a teraz. Vôbec nezvažuje následky pre budúcich dôchodcov,” hovorí Hallová.
Dodáva, že ide historicky už o druhý krok tohto druhu zo strany vlád Roberta Fica bez toho, aby sporitelia boli kompenzovaní.
„V kombinácii s povinným presunom sporiteľov do garantovaných fondov, ktorý zobral sporiteľom podľa odhadu odborníkov sedem až desať miliárd eur, ide o ďalší zo série krokov znižujúcich ľuďom budúce dôchodky,” konštatuje Hallová.
„Zmeny v druhom pilieri sa viac menej očakávali a toto očakávanie sa stalo skutočnosťou. Predpokladám, že to nebude prvá ani posledná zmena v rámci druhého piliera,” obáva sa Lukačovičová.
5/ Vyššie dane na cigarety a alkohol
Piatou oblasťou zvýšenia daní sú vyššie sadzby pri zdanení alkoholu a tabaku. Škatuľka cigariet by mala od februára zdražieť o 40 centov, čo by malo priniesť 106 miliónov eur. Vyššie dane na alkohol zase prinesú 18 miliónov eur.
Bez odbornej diskusie
„Vo všeobecnosti považujeme za problémové, že tak závažné zmeny sú opäť prijímané bez odbornej diskusie, v skrátenom legislatívnom konaní a bez riadneho odôvodnenia. Obzvlášť nešťastné je, že pravidlá sa menia počas hry,“ hodnotí Galandová z komory daňových poradcov.
Takto narýchlo zavádzané zmeny prinášajú podľa nej nielen aplikačné problémy v praxi, ale sú zlým signálom pre podnikateľskú obec.
„Z dlhodobého hľadiska zhoršujú atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia, ktoré už dlhé roky kritizuje, že zmeny sú zavádzané nepredvídateľne a bez diskusie,“ konštatuje odborníčka.
