Kariérny rast, áno. Vedúce pozície, nie. Pre ľudí z generácie X bol kariérny postup na manažérsku pozíciu jasným cieľom. Podľa prieskumu spoločnosti Visier a skúseností firiem to však vyzerá tak, že mileniáli a ľudia z generácie Z majú iné priority.
Spoločnosť Visier uskutočnila prieskum medzi tisíckou amerických pracovníkov na plný úväzok vo veku mileniálov (27 až 42 rokov) a generácie Z (16 až 26 rokov). Prieskumom zistila, že len 38 percent respondentov by vo svojom zamestnaní chcelo postúpiť na manažérsku pozíciu.
Strach zo stresu
Dôvodov, prečo ich to neláka, je viac. Najčastejšie prevažuje strach zo zvýšeného stresu a tlaku, nechuť pracovať nadčas alebo nezáujem o zodpovednosť spojenú s vedúcou pozíciou. Pre necelú tretinu respondentov je hlavným dôvodom spokojnosť na súčasnej pozícii.
Priority zamestnancov z radov mileniálov (generácia Y) a generácie Z sa presunuli mimo kanceláriu. Práca je pre nich síce dôležitá, no viac ako polovica z nich nechce ohroziť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Iba tretina oslovených túži po kariérnom raste a je podľa svojich slov ochotná urobiť čokoľvek, aby dosiahla svoje ciele.
Vážia si svoj voľný čas
Čas, ktorý pracovníci z predchádzajúcich generácií venovali rozvoju a praktizovaniu manažérskych zručností, trávi 70 percent mileniálov a „zetkárov“ radšej s rodinou a priateľmi. Dve tretiny nechcú obetovať ďalší voľný čas na úkor fyzického a duševného zdravia a takmer 60 percent z oslovených chce voľný čas precestovať.
To, že mladšia generácia kladie veľký dôraz na rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom, tak ako aj na možnosť si čo najviac plánovať svoj čas, potvrdzuje aj Jiří Halbrštát, manažér náboru a marketingu v spoločnosti ManpowerGroup.
„Súvisí s tým dopyt po flexibilite a home office. Mladá generácia neodkladá kariérne plány po založení rodiny a potrebuje flexibilný pracovný aranžmán, aby zvládla starostlivosť o deti a prácu zároveň,“ vysvetľuje Halbrštát.
Menej hodín alebo adekvátna mzda
S výsledkami prieskumu spoločnosti Visier čiastočne korešponduje aj nedávny generačný prieskum personálnej agentúry Grafton Recruitment. Ten ukázal, že iba tretina mileniálov je ochotná pracovať viac ako osem až desať hodín denne a iba osem percent by v práci strávilo viac ako desať hodín.
Tri štvrtiny respondentov z generácie Z sú podľa rovnakého prieskumu ochotné pracovať osem a viac hodín, ale chcú za to adekvátnu mzdu. Ich mzdové očakávania sú však väčšinou vyššie než realita.
Zaujímavé je, že respondenti prieskumu spoločnosti Visier nechcú zasadnúť na manažérske kreslo, napriek tomu však chcú stúpať po firemnom rebríčku. Ako by mal vyzerať kariérny posun, keď nemá ísť o klasické povýšenie v hierarchii firmy?
Jednou z možností je podľa princípov takzvanej znalostnej ekonomiky rozvoj odborných kompetencií, ktorý zamestnancom zaistí dobré postavenie bez toho, aby museli postúpiť na vedúcu pozíciu.
Radšej horizontálny posun
Jiří Halbrštát potvrdzuje, že to platí aj na českom trhu. „Viac ako vedúca pozícia je pre mladú generáciu kľúčový tím, inšpiratívne prostredie a zbieranie skúseností. Ich potreby lepšie uspokojuje horizontálny postup v spoločnosti, teda prechádzanie do iných oddelení alebo zapájanie do rôznych projektov, než je vertikálny postup,“ zhŕňa.
Ako sa ukazuje, dosadiť mileniálov alebo pracovníkov z generácie Z do vedúcich pozícií je čoraz náročnejšie aj pre českých zamestnávateľov.
„Bohužiaľ je to trend dnešnej spoločnosti. Veľa mladých ľudí, aj keď sú veľmi schopní, nechce ísť do riadiacich funkcií, pretože tušia, že im to zásadne zasiahne do ich osobného života,“ hovorí Peter Vavrda, generálny riaditeľ spoločnosti Alpha Czech, ktorá sa špecializuje na výrobu farieb.
Aj v Alpha Czech vraj aktuálne majú niekoľko schopných ľudí, ktorí môžu postúpiť a rozvinúť zahraničné trhy, no tí na riaditeľskú pozíciu ísť nechcú. Zotrvávajú na nižšej pozícii, hoci do zahraničia jazdia na pobočky. Zároveň si však stále nechávajú zadné dvierka pre viac voľného času.
Častejšie než predtým tento problém riešia aj v spoločnosti Pluxee, predtým Sodexo Benefity. Neplatí to vraj pre všetkých plošne, ale oproti predchádzajúcim generáciám, ktoré mali veľký drive a chceli sa čo najskôr dostať do vedúcich pozícií, začína byť tento rozdiel citeľnejší.
Pre mnohých už práca nie je jediným zmyslom života
„Predtým to bolo jednoduché, pretože sa predpokladalo, že všetci chcú povýšenie, preto sa budú snažiť a pracovať. Dnes to už však neplatí. Pre mnohých už práca nie je jediným zmyslom života. Prácu a vedenie ľudí častejšie vidia ako príťaž a nie ako príležitosť na posun alebo rozvoj,“ potvrdzuje trend Martina Machová, personálna riaditeľka Pluxee.
Pavel Nykl, obchodný riaditeľ počítačovej firmy Onlio, vypozoroval, že ľudia z radov mileniálov a generácie Z sa chcú učiť a chcú byť úspešní, no každý po svojom. „Vzhliadajú ku skúsenejším kolegom a manažérom, chcú od nich prevziať to najlepšie. Veľmi však nevedia, ako sa k tým skúsenostiam dopracovať,“ konštatuje Nykl.
Počas rokov si všimol, že ambicióznejší sú tí, ktorí nasledujú svoje vzory z najbližšieho okolia. Napríklad ľudia, ktorí majú v manažérskej úlohe niekoho z rodiny. Žijú s ním od detstva a sú dlhodobo konfrontovaní so spôsobom života i premýšľaním človeka, ktorý už manažérsku pozíciu zastáva.
Analytik Tomáš Ervín Dombrovský zo spoločnosti LMC, ktorá prevádzkuje pracovné portály Jobs.cz a Práce.cz, podotýka, že dáta zo Spojených štátov nemožno preniesť jedna k jednej na náš trh, pretože vždy záleží na socioekonomickom postavení ľudí v danom mieste.
Najmä ekonomické dôvody
„U nás sú veľmi silné ekonomické dôvody, ktoré ľudí viac tlačia, aby sa presadili, pretože zatiaľ nie sme taká bohatá spoločnosť, aby si podstatná časť spoločnosti mohla dovoliť klásť dôraz na osobné aktivity a voľný čas,“ hovorí Dombrovský. U českých mileniálov a generácie Z vraj silne prevažuje potreba sa v niečom nájsť, presadiť sa a súčasne zlepšovať aj svoje podmienky, vrátane finančného ohodnotenia.
„Akási miera neochoty postúpiť na manažérske pozície podľa mňa viac súvisí s vnímanou hodnotou a perspektívou manažérskej práce. Tá nemusí byť vždy terno, pretože nie je imúnna voči rýchlym technologickým zmenám a zmenám v spôsobe riadenia organizácií,“ konštatuje Dombrovský.
Podľa prieskumu aj oslovených firiem môže byť prístup mileniálov a generácie Z z dlhodobého hľadiska problém, pretože firmám budú manažéri a vedúci pracovníci jednoducho chýbať.
Napriek tomu nemusí byť všetko stratené. Iba dvanásť percent respondentov prieskumu spoločnosti Visier tvrdí, že by ich nič nepresvedčilo, aby sa stali manažérmi. Je teda na firmách, aby hľadali spôsoby, ako zamestnancov lepšie motivovať.
Nie je prekvapením, že najväčším stimulom je plat. Ten podľa prieskumu dokáže motivovať až 71 percent respondentov. Viac ako 45 percent zase uvádza, že by ich presvedčili lepšie výhody.
Hodnota vs. prostriedok
„Peniaze sú pre generáciu X hodnotou a pre generáciu Y a Z prostriedkom,“ konštatuje Jiří Halbrštát. Z toho podľa neho vyplýva aj to, že staršia generácia je oveľa menej náchylná na požičiavanie si peňazí – na zadlžovanie – a oveľa väčší dôraz kladie na udržanie si dobrého pracovného miesta.
Zatiaľ čo starší ľudia chcú mať istotu dlhodobého zamestnania, mladší chcú mať istotu zamestnateľnosti. Vyberajú si prácu tak, aby skúsenosťami zvyšovali svoju cenu na trhu práce a vedeli, že keď budú chcieť zmenu, môžu ju rýchlo urobiť. Zmena je pre generáciu Y a Z veľmi dôležitá a vyžadujú ju často, zatiaľ čo starší ľudia sa naopak snažia zmene vyhnúť.
Jiří Halbrštát dodáva, že sa mení aj vzťah firiem a zamestnancov. Konverzácia s budúcim zamestnancom sa nesie skôr v tóne: „Nevieme, ako dlho u nás budete pracovať, dúfajme, že dlho. Ak nie, môžeme vám s istotou sľúbiť, že získate nové zručnosti, vďaka ktorým budete na trhu práce konkurencieschopnejší, než ste boli predtým.“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.
