Generálna riaditeľka spoločnosti AMD stála za jedným z najväčších zvratov v histórii Silicon Valley. Cenu akcií umierajúceho výrobcu polovodičov zvýšila takmer 30-násobne za menej ako 10 rokov. Teraz sa pripravuje na boj v blížiacej sa revolúcii umelej inteligencie. Očakáva sa, že bude naďalej vyhrávať.
Z konferenčnej sály na vrchole sídla spoločnosti AMD v kalifornskej Santa Clare, za ktorou sa tiahne úsek diaľnice 101, predsedá Lisa Su spoločnosti staršej než samotný pojem „Silicon Valley“. Na konci cesty sa nachádza odkaz do minulosti AMD. Stará zlievareň v Sunnyvale, kde AMD kedysi lisovala svoje čipy. Zo svojho okna vidí Lisa aj nedávny míľnik v rýchlo rozvíjajúcej sa spoločnosti: kancelárie ich úhlavného nepriateľa, spoločnosti Intel, ktorého trhovú kapitalizáciu (120,3 miliardy dolárov) AMD v súčasnosti prekonáva (153,5 miliardy dolárov).
Takto to však nebolo vždy. Keď dnes 53-ročná Su prevzala v roku 2014 pozíciu generálnej riaditeľky v spoločnosti AMD, tento výrobca čipov upadal. Museli prepustiť približne štvrtinu svojich zamestnancov a cena ich akcií sa pohybovala okolo dvoch dolárov. Patrick Moorhead, bývalý generálny riaditeľ AMD, spomína, že toto obdobie bolo „mŕtvejšie než smrť samotná“. Potom však spoločnosť Intel začala stagnovať. K zemi ju stiahli oneskorenia vo výrobe a rozhodnutie Applu nepoužívať ich čipy v iPhonoch. Šikovná Su dokázala pohotovo a s taktickým pohľadom využiť chyby svojho protivníka. Uzatvorila zmluvy s výrobcami notebookov ako napríklad Lenovo, herným gigantom Sony a k tomu ešte s Google a Amazonom, ktorých obrovské dátové centrá vytvorili šesť miliárd dolárov z celkového minuloročného predaja spoločnosti AMD.
Ak sa pozriete do budúcnosti, o päť rokov uvidíte AI v každom jednom produkte od AMD a bude to najväčší motor rastu.
Lisa Su, generálna riaditeľka spoločnosti AMD
Ročné príjmy spoločnosti Intel v hodnote 63 miliárd stále zatieňujú príjmy spoločnosti AMD vo výške 23,6 miliardy dolárov. Odňatie vytúženého podielu na trhu serverových čipov však susedovi zo Silicon Valley, ako aj prevzatie polovodičovej spoločnosti Xilinx, zvýšilo akcie AMD takmer 30-násobne za posledných deväť rokov odkedy Su prevzala vedenie.
Vzostup umelej inteligencie
Teraz, keď sa umelá inteligencia dostáva do popredia a zvyšuje dopyt po tzv. kremíkových mozgoch, ktoré stoja za učením strojov, stojí Su pred príležitosťou ktorá môže definovať posolstvo AMD, ale aj pred skľučujúcou výzvou. Dokáže AMD vyrobiť čip natoľko výkonný, aby prelomil (takmer) monopol spoločnosti Nvidia na procesory, ktoré sú základom nadchádzajúcej vlny generatívnej technológie umelej inteligencie? „Ak sa pozriete do budúcnosti,“ hovorí Su, „o päť rokov uvidíte AI v každom jednom produkte od AMD a bude to najväčší motor rastu.“
Jedna z najbohatších podnikateliek
Su posúva AMD vpred už deväť rokov, podobne ako hráči, ktorí zvyšujú výkon procesora nad rámec jeho výrobcom stanovených limitov. Na rozdiel od mnohých technologických manažérov je Su špičkovou výskumníčkou s doktorátom z elektrotechniky na Massachusettskom technologickom inštitúte. Jedinečná kombinácia jej technického myslenia, ľudských schopností a obchodného talentu ju za niekoľko rokov zaradila medzi 500 najlepšie platených generálnych riaditeľov v rebríčku S&P. Celkovo nazbierala Su majetok v hodnote 740 miliónov dolárov (prevažne v akciách spoločnosti AMD), čo ju zaradilo na 34. miesto nášho každoročného rebríčka najbohatších amerických podnikateliek.
Foto: Jamel Toppin/Forbes US
Na rozdiel od spoločnosti Intel, ktorej príjmy za tri roky klesli o 12 percent na 63,1 miliardy dolárov, sa však zdá, že spoločnosť Nvidia je na svojom vrchole. Okrem vykresľovania obrazu v ohromujúcej kvalite v hrách ako je Cyberpunk 2077 sa jej grafické procesory (GPU) stali motorom pre spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou. Ide napríklad o OpenAI, ktorej chatbot ChatGPT potešil a znepokojil verejnosť tým, že dokáže odpovedať na otázky a príkazy s prekvapivo podrobnými ľudsky znejúcimi odpoveďami.
Tieto takzvané veľké jazykové modely sú v skutočnosti len ohromujúcimi salónnymi trikmi. Sú však úvodom do transformácie umelej inteligencie, ktorá bude podľa významných osobností, ako Bill Gates, rovnako významná ako úsvit internetu. Už dnes zaznamenávame obrovský dopyt po grafických procesoroch, ktoré ich poháňajú. Prinajmenšom jedna výskumná firma predpokladá, že spoločnosti, ktoré ich vyrábajú získajú v nasledujúcom desaťročí 400 miliárd dolárov. Teraz je však skutočne len jeden. „AI rovná sa Nvidia,“ hovorí Glenn O‘Donnell, analytik spoločnosti Forrester. „Tá je dosť dobre zakorenená a AMD sa musí naozaj snažiť, aby to prekonala.“
Veľká konkurencia
Medzitým sa nad diaľnicou 101 stále vznáša prízrak spoločnosti Intel, hoci tento popredný hráč medzi počítačmi čelí ďalším oneskoreniam výroby, chybám čipov a zmenám vo vedení. „Na AMD je veľa skvelých vecí. Negatívom je však to, že máme dvoch prvotriednych konkurentov,“ hovorí Forrest Norrod, výkonný riaditeľ AMD. Forrest Norrod pomohol spoločnosti Dell vybudovať pozíciu v oblasti dátových centier v hodnote približne 10 miliárd dolárov (tržby za rok 2014) čiastočne na čipoch AMD. Dodáva, že spoločnosť nikdy nepredpokladá, že jej hlavný rival nechá problémy na seba dlho čakať. „Vždy budeme predpokladať, že Intel chyby napraví.“
Keď sa Su v roku 2014 dostala na najvyšší post v AMD, analytici označovali spoločnosť za „neinvestovateľnú“ s dlhom 2,2 miliardy dolárov. Niektoré z jej cenných aktív sa už predávali na súčiastky. Jej výrobný závod, v ktorom sa „pečú čipy“ (alebo v priemyselnom slangu tzv. „fabs“), bol v roku 2009 odčlenený. Bola to rana pre neslávne známe chválospevy spoluzakladateľa AMD Jerryho Sandersa, že „skutoční muži majú fabs“. V roku 2013 musela spoločnosť dokonca predať a prenajať späť svoj firemný areál v Texase – súčasnú základňu spoločnosti.
Ešte väčším problémom bolo, že spoločnosť AMD mala problémy s realizáciou. Nedokázala dodržať termíny výroby a Intel ovládal trh s notebookmi, pričom spoločnosti Nvidia, Qualcomm a Samsung si rozdelili nový trh so smartfónmi. „Naša technológia nebola v tom čase konkurencieschopná,“ priznáva Su.
Druhé husle
Spoločnosť AMD nebola pre investorov vždy takým problémom. Sandersovi sa začiatkom 80. rokov minulého storočia podarilo presadiť v oblasti mikroprocesorov, keď vyrábali čipy pre IBM. Koncom 90. rokov a začiatkom nového tisícročia sa však situácia začala meniť. Spoločnosť AMD, ktorá bola dlhodobo na druhom mieste, začala vytvárať rekordné zisky vďaka výrobe vlastných procesorov, ktoré rýchlosťou prekonávali procesory Intel.
Do roku 2014 boli tieto časy dávno preč. Rovnako ako približne štvrtina zamestnancov spoločnosti AMD, ktorých prepustil predchodca Su – Rory Read – (Sanders odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa v roku 2002). AMD kedysi ovládala približne štvrtinu trhu so serverovými čipmi, ktorý teraz predstavuje hodnotu 24 miliárd dolárov. V roku 2014 sa jej podiel zmenšil na dve percentá. V druhý deň svojho pôsobenia vo funkcii generálnej riaditeľky vystúpila Su k mikrofónu s odkazom pre demoralizovaných zamestnancov AMD: „Verím, že dokážeme vytvoriť to najlepšie,“ spomína na to, čo kedysi povedala zamestnancom. „Možno si myslíte, že to bolo samozrejmé, ale pre spoločnosť to v tom čase samozrejmé nebolo.“
Foto: Freepik
Tento výkrik bol zároveň ediktom a prvým krokom v jej trojdielnom pláne na nápravu spoločnosti AMD: vytvoriť skvelé produkty, prehĺbiť dôveru zákazníkov a zjednodušiť spoločnosť. „Len tri veci, aby to bolo jednoduché,“ hovorí. „Pretože ak je ich päť alebo desať, je to ťažké.“
Su zmenila zameranie svojich inžinierov na vytváranie čipov, ktoré prekonávajú Intel, ale návrhárom čipov môže trvať roky, kým vypracujú životaschopný konečný plán. Podiel AMD na trhu serverov ešte viac klesol – na pol percenta – zatiaľ čo výskumníci pracovali v laboratóriu. „V tom čase sa spoločnosti nedarilo, ale pracovali na najzaujímavejšom návrhu v odvetví,“ hovorí. „Inžinieri sú motivovaní produktmi a túto skutočnosť rada udržiavam v popredí.“
Nová architektuúra
Jej rozhodnutie uprednostniť novú architektúru čipov s názvom Zen sa vyplatilo, keď bola v roku 2017 konečne uvedená na trh. „Bolo to naozaj dobré,“ hovorí s citeľnou hrdosťou a dodáva, že čip Zen dokázal počítať o viac ako 50 percent rýchlejšie než ich predchádzajúce návrhy. A čo je ešte dôležitejšie, pre priemysel to bol signál, že AMD sa otočila o 180 stupňov. V tretej generácii Zenu z roku 2020 bola z hľadiska rýchlosti lídrom na trhu. Architektúra Zen je teraz základom všetkých procesorov AMD.
Su so svojím tímom pripravila novú generáciu čipov a vyrazila na cesty, aby ich predávala klientom z dátových centier. Roky už strávila budovaním vzťahov aj v čase, keď AMD nemala žiadne čipy na predaj. Raz jazdila viac ako štyri hodiny cez snehovú búrku v Texase, aby očarila Antonia Neriho, dnes generálneho riaditeľa spoločnosti Hewlett Packard Enterprise. „Povedzme, že som bol rozčarovaný z predchádzajúcej generácie AMD,“ hovorí Neri. „Su mi ukázala, že je presvedčená o tom, čo treba urobiť.“
Dôležitou súčasťou jej stratégie bolo uzatváranie nových zmlúv s technologickými gigantmi, ktorí potrebovali množstvo procesorov na poháňanie svojich rýchlo rastúcich cloudových podnikov. „V skutočnosti máme troch partnerov v oblasti mikroprocesorov. Máme Nvidiu, Intel a AMD,“ hovorí Thomas Kurian, generálny riaditeľ Google Cloud. „Keď som nastúpil, spoločnosť AMD vôbec nebola významnou súčasťou nášho ekosystému. AMD je dnes pre nás veľmi dôležitým partnerom práve vďaka Lise.“
Vo februári minulého roka, keď trhová hodnota spoločnosti AMD prvýkrát prekonala hodnotu spoločnosti Intel, bol 86-ročný spoluzakladateľ spoločnosti Sanders nadšený. „Obvolal som každého, koho som poznal,“ hovorí. „Bol som bez seba. Mrzí ma len, že tu nie je Andy Grove, aby som mohol povedať ‚mám ťa!‘“ (Grove bol legendárny bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Intel, zomrel v roku 2016.)
Vedkyňa medzi obchodníkmi
Su, dcéra matematika a účtovníčky, ktorá sa stala podnikateľkou, sa narodila v roku 1969 v Tainane na Taiwane, v tom istom roku, keď Sanders založil spoločnosť AMD. Jej rodina sa prisťahovala do New Yorku keď mala tri roky. Vybrala si elektrotechniku na Massachusettskom technologickom inštitúte, pretože sa jej zdala byť najťažším odborom. Na to, že bola tak technicky nadaná, vedela dobre jednať aj s ľuďmi, keď sa medzi spolužiakmi objavili nezhody, hovorí Hank Smith, ktorý v tom čase viedol laboratórium nanoštruktúr na MIT.
Po krátkom pôsobení v spoločnosti Texas Instruments sa v roku 1995 zamestnala ako výskumná pracovníčka v IBM. Pomáhala navrhovať čipy, ktoré fungujú o 20 percent rýchlejšie vďaka použitiu polovodičov s medenými obvodmi namiesto tradičných hliníkových. Jej talent si rýchlo všimli vyššie postavené osoby: v roku 1999, rok po uvedení medenej technológie, ju vtedajší generálny riaditeľ IBM Lou Gerstner vymenoval za jeho technickú asistentku. V prvom rozhovore po 20 rokoch Gerstner pre Forbes povedal, že sa spočiatku obával, že Su je na túto prácu príliš mladá, ale jeho pochybnosti sa rýchlo rozptýlili.
Toto vymenovanie dalo Su prvenstvo v zmene spoločnosti, ktorá je dnes klasickou prípadovou štúdiou na obchodných školách – oživenie, ktoré sa sčasti odštartovalo tým, že sa spoločnosť oprela o svoj rozsah a vytvorila kultúru zameranú na zákazníkov. Gerstner počas svojho takmer deväťročného pôsobenia zvýšil trhovú kapitalizáciu IBM takmer šesťnásobne. Su tiež dostala chuť uzatvárať obchody a v roku 2001 pomohla IBM podpísať spoločnú zmluvu so spoločnosťami Sony a Toshiba o umiestnení jej čipov do PlayStation 3 od Sony.
V začiatkoch sa občas obávala, že nemá dostatočnú kvalifikáciu na to, aby mohla sedieť za stolom s tvrdými obchodníkmi. Čoskoro si však uvedomila, že jej starostlivo nadobudnuté technické znalosti jej dávajú výhodu pred ľuďmi na vedúcich pozíciách.
Koncom roka 2011 Nick Donofrio, v tom čase člen predstavenstva spoločnosti AMD, zavolal svojej bývalej chránenkyni a pri fľaši vína jej predniesol svoj návrh: príležitosť naháňať sa za postupnými zlepšeniami, ale aj vynaliezať a inovovať – so zázemím, aby sa to skutočne podarilo.
O niekoľko dní neskôr Su prijala funkciu senior viceprezidenta globálnych obchodných jednotiek spoločnosti AMD. Dva roky po svojom nástupe viedla celú spoločnosť, čím sa stala prvou ženou na poste generálnej riaditeľky veľkej polovodičovej spoločnosti.
„Chodila som do miestností, kde bolo asi 25 ľudí a ja som bola možno jediná žena,“ spomína na svoje inžinierske začiatky. „Mojou veľkou vášňou sú mladé inžinierky. Chcem ich udržať v odbore.“
Znovuzrodenie spoločnosti
Hviezda v oblasti polovodičov, Mark Papermaster, ktorý v spoločnosti Apple viedol inžinierske tímy iPhonu a iPodu a ktorý nastúpil do AMD približne v rovnakom čase ako Su, bol dôkladným pozorovateľom mimoriadneho znovuzrodenia spoločnosti pod novým vedením. Papermaster pracoval v spoločnosti Apple pre iného skúseného odborníka na premeny: pre spoluzakladateľa Steva Jobsa, ktorý zachránil spoločnosť pred katastrofou a nasmeroval ju na cestu, ktorá z nej urobila najhodnotnejšiu spoločnosť na svete. „Lisa mala v mnohých ohľadoch ešte ťažšiu úlohu,“ hovorí Papermaster. „Keď nie ste zakladateľom, musíte si vybudovať vlastnú dôveryhodnosť a vlastnú víziu.“
Vďaka úspechu v spoločnosti AMD sa Su stala inšpiráciou pre mladých inžinierov a hrdinkou pre investorov. Zároveň sa stala meme: Pred niekoľkými rokmi sa na sieti X (vtedajší Twitter) rozšírili 8-bitové animácie, v ktorých Su používa čipy AMD Ryzen na to, aby sa premenila na superhrdinu alebo strieľala z očí lasery. Na poličke v jej kancelárii sa nachádza jej figúrka v oranžovo-červenom brnení s prilbou po boku – darček od fanúšika z hernej konferencie E3. „Je to pravdepodobne jeden z najzábavnejších momentov v mojej kariére,” hovorí Su.
Teraz, keď Su spoločnosť AMD obnovila a dodala jej energiu, sústredí sa na zabezpečenie jej budúcnosti na vysoko konkurenčnom trhu. Zatiaľ čo ona usilovne prebudovávala podnikanie AMD, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia Jensen Huang pracoval na tom, aby sa jeho spoločnosť stala hlavným dodávateľom výpočtového výkonu pre umelú inteligenciu.
Huang, ktorý je vzdialeným príbuzným Su, vidí zlatú baňu v predaji čipov na podporu nástrojov umelej inteligencie. Dopyt už katapultoval cenu akcií Nvidie na takmer historické maximá s forwardovým P/E približne 64x – takmer dvojnásobok hodnoty AMD. „To je dôvod, prečo sa investori pozerajú na AMD – pretože chcú Nvidiu,“ hovorí Stacy Rasgon, analytik spoločnosti Bernstein. „Možno je trh taký veľký, že nepotrebujú byť konkurencieschopní.“
Su má dobrú pozíciu na to, aby AMD presadila na trhu s čipmi s umelou inteligenciou, avšak veľmi dobre vie, ako rýchlo sa z obratu môže stať pád. Dúfa, že sa jej podarí zdolať grafické procesory H100 spoločnosti Nvidia zamerané na umelú inteligenciu tým, že vsadí na každoročné aktualizácie čipov, ktoré majú posilniť pozíciu spoločnosti AMD. Pod jej vedením sa výdavky na výskum a vývoj zvýšili takmer štvornásobne – na päť miliárd dolárov – takmer na hodnotu, akej boli všetky príjmy spoločnosti AMD v čase jej nástupu.
Konkurenčný boj
Nový superpočítač v Národnom laboratóriu Oak Ridge v Tennessee, ktorý bude po dokončení v roku 2022 najrýchlejší na svete, je jej vášnivým projektom. Tento prelomový stroj bol postavený tak, aby mal výpočtový výkon najmenej kvintilión výpočtov za sekundu a je výkladnou skriňou čipov umelej inteligencie spoločnosti AMD. Su sa taktiež triafa do čierneho: Čip MI300, ktorý spája CPU s GPU v snahe čeliť novému superčipu spoločnosti Nvidia, bude dodaný ešte tento rok.
Proti spoločnosti Nvidia manévruje aj akvizíciami. Napríklad v roku 2022 prevzala za 48,8 miliardy dolárov spoločnosť Xilinx, ktorá vyrába programovateľné procesory, ktoré pomáhajú urýchliť úlohy, ako je napríklad kompresia videa. V rámci tejto transakcie sa Victor Peng, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Xilinx, stal prezidentom spoločnosti AMD a vedúcim stratégie umelej inteligencie.
Okrem spoločnosti Nvidia sa objavujú aj ďalšie hrozby. Niektorí zákazníci spoločnosti AMD začali vyvíjať vlastné čipy, aby znížili svoju závislosť od polovodičových gigantov. Napríklad spoločnosť Amazon navrhla v roku 2018 serverový čip pre svoj podnik AWS. Spoločnosť Google strávila takmer desať rokov vývojom vlastných čipov s umelou inteligenciou, nazývaných Tensor Processing Units, ktoré pomáhajú „čítať“ názvy značiek zachytených jej pohyblivými kamerami Street View a poskytujú výkon pre chatbota spoločnosti Bard. Dokonca aj spoločnosť Meta plánuje vytvoriť vlastný hardvér s umelou inteligenciou.
Su sa obáva, že by sa jej zákazníci jedného dňa mohli stať konkurenciou. „Je to prirodzené,“ hovorí, že spoločnosti chcú vyrábať svoje vlastné komponenty, pretože hľadajú možnosti zefektívnenia svojich činností. Myslí si však, že bez technických skúseností, ktoré si spoločnosť AMD vybudovala za desaťročia, môžu urobiť len veľmi málo. „Myslím si, že je nepravdepodobné, aby niektorý z našich zákazníkov zopakoval celý tento ekosystém.“
„Myslím si, že spoločnosť AMD čaká ďalšia fáza. Museli sme dokázať, že sme dobrá spoločnosť, a to sa nám podarilo,” dodáva Su.
Článok vyšiel na Forbes.com. Jeho autormi sú redaktori Iain Martin a Richard Nieva.
