Curtis Priem mohol byť medzi dvadsiatkou najbohatších. Prvému technickému riaditeľovi spoločnosti Nvidia by na to stačilo ponechanie akcií spoločnosti. Pred rokmi ich však predal a väčšinu peňazí venoval univerzite Rensselaer Polytechnic Institute, svojej alma mater.
Curtis Priem sa prechádza po pódiu a zastavuje sa niekoľko metrov od stredu. Presne tam má koncertná sála univerzity najlepší zvuk. V rokoch 2003 až 2008 venoval na jej výstavbu štyridsať miliónov dolárov. 64-ročný muž v obleku a červenej kravate gestikuluje smerom k obloženiu z tisícov drevených panelov, ktoré zabezpečujú dokonalé akustické podmienky.
„Ide o technicky najvyspelejší javiskový priestor na svete,“ žiari elektroinžinier, keď opisuje miesto, ktoré nesie jeho meno: Curtis Priem Experimental Media and Performing Arts Center.
Priemova materská univerzita sa nedávno stala prvou vysokou školou na svete, kde bol inštalovaný kvantový počítač IBM Quantum System One. Ten by mal byť uvedený do prevádzky už na jar budúceho roka a stane sa základným kameňom nového výpočtového centra, ktoré má prilákať na školu špičkové talenty.
Štedrý absolvent
Od roku 2001 jej Priem venoval celkovo 275 miliónov dolárov a prisľúbil ďalších 80 miliónov dolárov, hoci svoj príspevok dlho držal v tajnosti. Málo známy je aj Priemov príbeh úspešného vynálezcu. Je držiteľom takmer dvoch stoviek patentov a na začiatku osemdesiatych rokov sa podieľal na návrhu vôbec prvého grafického procesora pre osobné počítače.
Neskôr spoluzaložil polovodičovú firmu Nvidia, kde desať rokov pracoval ako jej prvý technologický riaditeľ. Po vstupe spoločnosti na burzu, v roku 1999 previedol väčšinu svojich akcií na dobročinnú nadáciu. Usúdil, že ide o príliš veľa peňazí na to, aby si ich nechal.
O niekoľko rokov neskôr zo spoločnosti odišiel. Dôvodom malo byť najmä jeho problematické prvé manželstvo, ktoré skončilo rozvodom. Zostávajúce akcie predal do roku 2006.
Namiesto miliárd má „len“ milióny
Keby si celý svoj podiel ponechal, dosahovalo by dnes Priemovo imanie hodnotu 70 miliárd dolárov. Namiesto toho americký Forbes odhaduje, že Priem disponuje majetkom blížiacim sa „len“ k 30 miliónom dolárov.
Spadá do neho aj dom za šesť miliónov dolárov blízko kalifornského Fremontu, kde Priem žije odrezaný od siete, s nespoľahlivým mobilným pripojením a píše manifesty plné rovníc napríklad na „opravu Zeme“.
Komunikuje len pomocou unikátnych e-mailových adries, čo vidí ako spôsob vyhnúť sa spamu. Od roku 2000 vraj žiadny nedostal. Vlastní aj súkromný tryskáč Gulfstream G450, pomenovaný Snoopy, ktorý si kúpil v roku 2021 a využíva ho štyrikrát ročne na cesty na univerzitu.
Mohol si nechať viac akcií
Prečo vlastne opustil spoločnosť Nvidia a ľutuje niektoré svoje rozhodnutia? „Urobil som niečo šialené a prial by som si, aby som si nechal trochu viac akcií,“ priznáva. Na firmu, ktorú spoluzakladal myslí dvakrát denne – keď si dáva na ruku a následne skladá dole hodinky Omega Speedmaster X-33 Mars, firemný darček k piatemu výročiu jej založenia.
Univerzita sa pre neho stala miestom, kde nielen ukladá peniaze, ale kde nachádza zmysel a útechu. „Vonku to pre mňa bolo peklo a univerzita sa stala mojím útočiskom,“ hovorí Priem o svojej práci pre školu, kde od roku 2003 pôsobí v správnej rade.
Potom, čo sa ako dieťa sťahoval naprieč celým východným pobrežím sa Priemova rodina usadila pri Clevelande. Práve tam začal navštevovať hodiny violončela Donalda Whitea, prvého černošského hudobníka, ktorý hral vo veľkom orchestri.
Vonku to pre mňa bolo peklo a univerzita sa stala mojím útočiskom
Curtis Priem
Priem si hranie v orchestri vyskúšal počas štúdia na vysokej škole. Za svoju kreativitu v elektronickom priemysle a práci vraj z veľkej časti vďačí hudobnej príprave.
„Aby ste mohli vystupovať, musíte cvičiť, nie? A musíte byť tvoriví,“ vysvetľuje Priem. „Tak som to začal uplatňovať v elektronike a počítačovej vede.“
V roku 1982 dokončil na univerzite štúdium elektrotechniky a výpočtovej techniky a začal pracovať ako inžinier v spoločnosti Vermont Microsystems. Pôsobil ako hardvérový inžinier vo firme GenRad, ktorá sa zaoberala testovaním elektronických zariadení. Neskôr sa presťahoval do Kalifornie, kde strávil sedem rokov v spoločnosti Sun Microsystems.
Curtis Priem v prvej kancelárii Invidie | Foto: Archív Curtisa Priema
Nápad na založenie Nvidie sa zrodil v roku 1993 v reštaurácii Denny’s v Silicon Valley. Tam sa schádzal so svojím kolegom Chrisom Malachowským a kamarátom Jensenom Huangom, inžinierom, ktorý pracoval v spoločnosti LSI Logic. Spoločne rozmýšľali nad tým, ako vytvoriť lepší čip.
Architekt základného plánu
Priem opisuje svoju úlohu v počiatkoch ako architekta vytvárajúceho základný plán, ktorý umožňoval inžinierom navrhovať algoritmy, pričom pracoval väčšinou v zákulisí. „Hovorilo sa: ,Nikdy neposielajte Curtisa pred kameru a nikdy neposielajte Curtisa k zákazníkovi‘,“ vtipkuje Priem, aj keď podľa Huanga so zákazníkmi v skutočnosti jednal skvele.
V roku 1999 sa Nvidii podarili hneď dva zásadné prelomy: vstúpila na burzu s trhovou kapitalizáciou 1,1 miliardy dolárov a predstavila grafický procesor pre strih videa a hranie hier, ktorý neskôr zmenil podobu počítačového priemyslu.
V júli toho istého roka sa Priem oženil so svojou prvou ženou a o dva mesiace neskôr založil rodinnú nadáciu, do ktorej vložil viac ako tri štvrtiny svojho 12,8-percentného podielu v Nvidii – spoločnosti, ktorej dnešná kapitalizácia prerástla bilión dolárov.
Už o rok neskôr sa Priem vrátil na univerzitu, aby za svoju prácu získal ocenenie Podnikateľ roka. Práve vtedy venoval Rensselaer Polytechnic Institute prvý milión. Vo fiškálnom roku končiacom v júni 2002 začala nadácia Priem Family Foundation vyplácať univerzite najmenej desať miliónov dolárov ročne.
Osobné problémy mu ničili kariéru
V spoločnosti Nvidia sa mu medzitým nedarilo tak dobre. Podľa Priema ho doma rozptyľovali osobné problémy a neprispieval k rozvoju na požadovanej úrovni. Rozhodol sa preto pre odchod.
Nasledujúce desaťročie vo svojom živote Priem opisuje ako problematické. Popri rozpade manželstva pomáhal univerzite manévrovať von z finančných ťažkostí. Priemove dary najskôr smerovali na to najnutnejšie – najímanie vyučujúcich, renováciu budov a laboratórne vybavenie.
Nasledovali dary na biotechnologické stredisko, medziodborové štúdiá a na stredisko scénických umení, ktoré bolo otvorené v roku 2008.
Nápad na doteraz najväčší Priemov príspevok prišiel pred niekoľkými mesiacmi na výjazdovom zasadnutí správnej rady v kalifornskom Carlsbad, kde navrhol novému univerzitnému prezidentovi, aby sa pokúsil na školu získať kvantový počítač. Len o tri mesiace neskôr škola oficiálne oznámila, že nápad sa podarí zrealizovať.
Priemova nadácia podľa jeho slov kvôli najnovšiemu prísľubu 95 miliónov dolárov na prevoz počítača do kampusu a zriadenie nového centra pomaly „dokĺže k nule“.
„Tento víkend je vlastne ukončením činnosti našej nadácie,“ vyhlásil Priem na slávnostnom zahájení, kde vysvetlil zaplnenej sále, že financovanie počítača bude posledným veľkým darom jeho nadácie a vyčerpá väčšinu zostávajúcich prostriedkov.
Oznámenie urobil postojačky pred žiariacim „kvantovým lustrom“ – zložitým zlatým chladením udržujúcim kvantový čip tonového počítača na prevádzkovej teplote pri absolútnej nule.
Počítač by mal byť uvedený do prevádzky niekedy na jar 2024 a bude umiestnený pod štyrmi vitrážovými oknami v bývalej kaplnke.
Priemova rodinná nadácia má v súčasnej dobe majetok vo výške 160 miliónov dolárov a podľa jeho slov by mala skončiť do roku 2031, ale nie je si istý, či peniaze vydržia tak dlho vzhľadom na všetky nové iniciatívy, ktoré sa na RPI rozhodol financovať. „Nemôžeme prestať utrácať, takže to bude pravdepodobne oveľa skôr,“ hovorí Priem, ktorý dodáva, že keď peniaze dôjdu, odíde do dôchodku.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Phoebe Liu.
