Čo nás čaká v novom roku? Pre demokraciu príde ťažká skúška, pre ekonomiku (snáď) vykúpenie po náročnom období. A pre vojnové konflikty vo svete azda priblíženie k upokojeniu, alebo aspoň zamedzenie ich rozšírenia na okolité štáty.
Ako každý rok, aj tento raz sa komentátori, odborníci a analytici svetových periodík pozreli na to, čo nás čaká v novom roku a zverejnili svoje predpovede.
Predpovede, ktoré (ne)vyšli
Medzi tie najpresnejšie patria predpovede novinárov z Financial Times, ktorí sa takto pred rokom „sekli“ len pri troch predikciách – kľúčový americký index sa neprepadol o 10 percent, naopak o vyše 20 vystúpal (hoc ho nahor potiahli najmä rastúce akcie podporené rekordnými ziskami veľkej sedmičky zo sveta big techu).
Európa nezažila počas prudkej zimy výpadky elektriny (hoci žiadna prudká zima zatiaľ nebola) a Afrikou sa nerozľahla vlna bankrotov, aj keď len pred týždňom ohlásila krach vláda v Etiópii.
Vo všetkom ostatnom sa novinári a komentátori amerického média trafili do čierneho. Predpovedali, že Rusi budú predlžovať vojnu na Ukrajine, čo to len pôjde a že americký Fed nepristúpi k znižovaniu úrokových sadzieb.
Tipovali tiež, že Donalda Trumpa obvinia, Joe Biden sa znova rozhodne kandidovať a Rishi Sunak sa napriek turbulenciám udrží v kresle britského premiéra, podobne ako Erdogan zostane vládnuť Turecku.
Donald Trump zapriahne do boja o prezidentské kreslo všetky zbrane. Foto: SITA/AP
Čo teda ukazuje „veštecká guľa“ mágom z Financial Times pre rok 2024? Napríklad to, že Donald Trump nevyhrá znova voľby, avšak bude to nielenže tesné, ale komentátori denníka očakávajú najzákernejšiu predvolebnú kampaň v histórii.
Podľa Edwarda Lucea, komentátora FT vo Washingtone, ktorý sleduje dianie v Bielom dome, nevyhrá starnúci Joe Biden pre veľkú popularitu u voličov, ale preto, že bude vhodnejšou voľbou aj pre tých, ktorí by ho inak nevolili, než síru prskajúci Trump.
Zamrznutie konfliktov
Konflikt medzi Izraelom a Hamasom sa nerozšíri do regiónu a všetky zapojené strany, vrátane Spojených štátov a Iránu, sa ho budú snažiť skôr deeskalovať. Čína sa podľa nich nerozhodne napadnúť Taiwan, a to ani po januárových prezidentských voľbách, a Európa nájde spôsob, ako obísť maďarské veto na 50-miliardový balíček a bude tak aj naďalej podporovať Ukrajinu v boji s Ruskom.
Rok 2024 bude pritom „rokom volieb“, kedy sa liberálna demokracia podrobí ťažkej skúške. K volebným urnám sa poberie zhruba tretina svetovej populácie, vrátane obyvateľov Spojených štátov amerických, Mexika, Indie, Indonézie či Ruska.
Čo sa týka americkej ekonomiky, denník očakáva mäkké pristátie. Inflácia v USA sa totiž ochladila aj bez toho, aby sa ekonomika dostala do recesie, pričom trh počíta s tým, že Fed už v marci 2024 prvýkrát zníži úrokové sadzby.
Na druhej strane, netreba byť príliš optimistický, keďže rastúci dlh Spojených štátov a geopolitcké napätie ohrozujú medzinárodný obchod a zhoršujú vyhliadky na nadchádzajúce mesiace, uvádza hlavná ekonomická editorka denníka Gillian Tett.
Motorovou pílou na peso
Naopak, optimizmus je podľa nich namieste pri vyhliadkach Číny, ktorej ekonomický rast sa podľa nich udrží nad štyrmi percentami HDP. Podporia ho najmä vládne výdavky na záchranu ekonomiky, fiškálne stimuly a tiež technologické inovácie.
Kontroverzný argentínsky prezident Javier Milei, ktorý vyhral voľby s motorovou pílou v rukách, napriek svojim predvolebným sľubom neuskutoční menovú revolúciu a nevymení argentínske peso za dolár, hoci sa mu počas decembra podarilo devalvovať národnú menu o 50 percent svojimi reformnými balíčkami.
BUENOS AIRES, ARGENTINA - SEPTEMBER 25: Presidential candidate Javier Milei of La Libertad Avanza lifts a chainsaw next to his candidate to Buenos Aires Province governor, Carolina Piparo during a rally on September 25, 2023 in San Martin, Buenos Aires, Argentina. (Photo by Tomas Cuesta/Getty Images)
Javier Milei uchvátil Argentínčanov, otázne je, či to dokážu aj jeho ekonomické reformy. Foto: SITA/AP
Krajina sa bude naďalej zmietať v dlhoch a bude ju sužovať enormná inflácia, ale napriek tomu sa krajne pravicový Milei nerozhodne vymeniť národnú suverenitu za americké doláre.
Muskov projekt zbankrotuje
Azda najšokujúcejšou predpoveďou komentátorov Financial Times je to, že platforma X Elona Muska, čiže niekdajší Twitter, (ktorý odkúpil na jeseň 2022 za 44 miliárd dolárov, čo bol podľa jeho neskorších vyjadrení zhruba dvojnásobok skutočnej valuácie spoločnosti), v roku 2024 skrachuje.
Financial Times hodnotí, že odlev inzerentov, ktorí postupne opúšťajú potápajúcu sa loď po odhaleniach, že ich reklamy sa zobrazovali vedľa extrémistického obsahu, zrejme položí sociálnu sieť na lopatky. Zhruba 90 percent príjmov spoločnosti pochádza v súčasnosti z reklamy.
Pre ukážku: kým v roku 2022 inkasovala sieť z inzercie takmer štyri miliardy dolárov, za rok 2023 sa tento príjem pod vedením Muska okresal zhruba na polovicu.
Avšak podľa denníka sa ju húževnatý miliardár zrejme pokúsi poslať do krachu s plánom získať nad ňou počas reštrukturalizácie úplnú kontrolu. Podobný scenár pripúšťa vo svojej nedávnej analýze aj BBC.
Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman na vypočutí v americkom Senáte. Foto: SITA/AP
Na rozdiel od Elona Muska môže byť jeho niekdajší „“parťák“ a šéf technologickej spoločnosti OpenAI Sam Altman pokojný. Po druhý, tretí či štvrtý raz sa ho už z jeho spoločnosti, ktorá stojí za prevratným nástrojom umelej inteligencie ChatGPT, nepokúsi nikto vystrnadiť, uvádzajú komentátori na záver svojich predpovedí pre rok 2024.
Číslo dňa
1,6 miliardy dolárov
Takú čiastku dosiahli za vlaňajšok tržby spoločnosti OpenAI, ktorej úsilie na poli veľkých jazykových modelov definovali vlaňajšok za „rok umelej inteligencie“. Podľa agentúry Bloomberg sa strojca populárneho algoritmu ChatGPT pokúša o ďalšie kolo financovania, ktoré by ohodnotilo spoločnosť na 100 miliárd dolárov.
Cieľom má byť získať ďalších 8 až 10 miliárd dolárov od arabského fondu G42. Do spoločnosti doposiaľ vložil Microsoft už vyše 13 miliárd dolárov.
Krátke správy
Zomrel Jacques Delors. Niekdajší predseda Európskej komisie, „architekt modernej Európy“ a kľúčová postava povojnového usporiadania na starom kontinente, zomrel koncom minulého roka vo veku úctyhodných 98 rokov.
Neúnavne sa zasadzoval o vytvorenie jednotného európskeho trhu a rozširovanie o ďalších členov spomedzi radov západoeurópskych kandidátov. Niektorí považovali Delorsa za európskeho Henryho Kissingera, ďalšieho veľkého štátnika, ktorý odišiel na večnosť v roku 2023.
Jacques Delors. Foto: SITA/AP
Porovnávali ho s Křetínskym. Ibaže skrachoval. Reč je, ako inak, o rakúskom ex-miliardárovi Reném Benkovi, ktorého koncern Signa Group združuje približne tisíc firiem s projektami v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku, a ktorého dlhy dosiahli približne 5 miliárd eur.
Žiadosť o konkurz podala spoločnosť ešte koncom novembra, teraz jej však rakúsky súd nariadil rozpredať majetok, a to vrátane 50-percentného podielu v ikonickom newyorskom mrakodrape Chrysler Building. Kedysi pritom k rakúskemu magnátovi prirovnávali tamojšie médiá Daniela Křetínskeho, keď začínal svoje ťaženie na Západ.
Wall Street má za sebou skvelý rok. V roku 2022 zažili všetky tri hlavné americké akciové indexy najhoršie obdobie od finančnej krízy v roku 2008.
S&P 500 si za celý rok 2023 pripísal 24,2 percenta a Nasdaq až 43,4 percenta. Pre technologický index to bol najlepší rok od roku 2020. Nahor ich potiahol najmä ošiaľ okolo umelej inteligencie.
Spotreba uhlia v Číne sa blíži k vrcholu. Svoje maximum by mala dosiahnuť do dvoch rokov, a to na úrovni takmer 4,4 miliardy ton. Čo sa týka ropy, jej spotreba by mala kulminovať do troch, maximálne siedmich rokov.
Uviedol to koncom tohto týždňa čínsky petrochemický koncern Sinopec. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
