Adrián Juráček je grafický dizajnér a nadšenec dobrej výberovej kávy. Keď sa rozhodol spojiť všetky svoje vášne, vznikol bedeker Bratislavská kaviareň. Jeho vydanie financoval pomocou crowdfundingovej kampane.
Výberovú kávu prvý raz ochutnal pred viac ako desiatimi rokmi. Hoci ju podľa jeho slov začal piť neskoro, uchvátila ho. Adrián Juráček sa tak do sveta dobrej kávy ponoril naplno aj v práci – navrhoval dizajn obalov niekoľkých lokálnych aj zahraničných pražiarní.
Keďže má ako dizajnér vzťah k printu, ako autorský projekt vytvoril subjektívny výber top dvadsiatich kaviarní v Bratislave, ktoré ponúkajú výberovú kávu. Bedeker Bratislavská kaviareň vydal vďaka úspešnej crowdfundingovej kampani.
Sám na všetko
Ísť na trh s niečím, čo si človek urobí úplne podľa seba, je celkom odvážne.
Áno, je to odvážne, ale bedeker som nerobil s tým, že by sa mal páčiť každému. Od ostatných 20 kaviarní som mal veľmi pozitívne ohlasy. Na to som sa zameral.
Boli aj názory, prečo som nezaradil tú a tú kaviareň, veď je super. Nikdy sa však nedá vyhovieť všetkým. Nechcel som, aby bol bedeker úplne hrubý, hoci bratislavskú kaviareň určite tvorí viac ako dvadsať dobrých podnikov.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Mal to byť akýsi „sprievodca do vrecka“, aj keď do vrecka sa úplne nevojde, ale povedzme že do batoha áno.
Väčšina ľudí, s ktorými som sa o tom bavil, pochopila môj zámer – vytvoriť knižku, ktorá ich obohatí práve jedinečnými príbehmi a atmosférou bratislavských kaviarní. Je to iný zážitok ako spomínaná aplikácia, ktorá je oveľa menej osobná a nepribližuje človeku nič z pozadia.
Akýmsi overením, či bude mať bedeker úspech, bola aj crowdfundingová kampaň, cez ktorú ste ho napokon vydali. Prečo ste sa rozhodli pre túto formu financovania?
Aby som do vydania okrem svojho času a energie nemusel už nič investovať. Kampaň som zostavil veľmi rýchlo, navrhol som dizajn obálky a pár vnútorných strán, aby potenciálni darcovia mali predstavu, o čo ide. Zároveň to naozaj bolo dobré overenie, či ten nápad stojí za to.
Kampaň bola úspešná, čo pri crowdfundingu nie je samozrejmosťou. Čomu za to podľa vás vďačíte?
Na celú kampaň som mal tridsať dní. V deň jej spustenia som založil aj instagramový profil Bratislavská kaviareň, na ktorom som každý deň odprezentoval jednu zo zaradených kaviarní. Pomedzi to som pridával aj posty o kampani a bedekri, aby ľudia lepšie pochopili, o čo ide.
Foto: archív Adriána Juráčka
S budovaním povedomia mi veľmi pomohlo, že som v postoch jednotlivé kaviarne označoval. Každá z nich má niekoľko tisícové publikum sledovateľov, ktorí sú aj mojou cieľovou skupinou. Celé to preto bolo veľmi prirodzené, nemusel som „extra tlačiť na pílu“. S propagáciou mi pomohol aj Blog o káve, ktorý má tiež podobnú cieľovku. Vďaka kampani sa mi bedeker podarilo vydať v náklade tisíc kusov.
„Hipsterský výstrelok“
Podľa akých kritérií ste postupovali pri výbere káv do bedekra?
Kľúčové bolo, že pracujú s výberovou kávou. Viaceré z nich boli napríklad najprv pražiarne a kaviareň vytvorili až neskôr. Snažil som sa zohľadňovať aj dĺžku pôsobenia na trhu, aby to neboli úplní nováčikovia, ale to nebolo celkom rozhodujúce.
Foto: archív Adriána Juráčka
Niektoré ma napriek tomu, že fungovali iba pár mesiacov, dokázali presvedčiť kvalitou kávy, servisom aj interiérovým dizajnom. To boli tiež dôležité kritériá pri výbere. Treba však povedať, že ide o môj subjektívny výber toho najlepšieho na bratislavskom trhu.
V úvodných kapitolách knižky vysvetľujem, čo vlastne znamená výberová káva a prečo je podľa mňa dôležitá.
Veľa ľudí povie, že je to len nejaký hipsterský výstrelok, póza, že sa jej pitím iba na niečo hráme. V skutočnosti ide o filozofiu, pohľad na ekonomiku a hodnoty ako spravodlivosť a férovosť.
Zároveň si myslím, že stále viac ľudí chodí za dobrou kávou do kaviarne, než aby si ju varili doma rôznymi alternatívnymi metódami.
Print vs. aplikácia
Ktorá z 20 kaviarní v bedekri je pre vás najobľúbenejšia. Vraciate sa do niektorej?
Veľmi dobre si rozumiem s Lot Coffee. Jej majiteľ Lukáš je naozaj zanietený a často sa s ním radím o tom, ako si lepšie pripravovať kávu doma. Chodievam aj do Triple Five Coffee, no tá je môj klient.
Napriek tomu je to podľa mňa úprimne veľmi pekný príklad toho, ako sa malý pražiar zo zapadnutého a neatraktívneho priestoru v priemyselnej zóne na Vajnorskej ulici vypracoval tak, že si za dva roky mohol otvoriť úspešný podnik pri Prezidentskej záhrade a pôsobivú pražiareň na Turbínovej ulici. Mnohí ju považujú za najlepšiu výberovú kávu v Bratislave.
Ako vôbec vznikol nápad vytvoriť bedeker dobrej kávy pre Bratislavu?
Ako grafický dizajnér už niekoľko rokov spolupracujem s rôznymi pražiarňami kávy, som nadšenec výberovej kávy a stále som premýšľal, ako by som to mohol prepojiť a vytvoriť môj autorský projekt práve pre kávovú komunitu. Už v roku 2022 mi napadlo, že by som mohol zmapovať slovenské pražiarne a vytvoriť akýsi bedeker. Najprv som však ten nápad zavrhol.
Prečo?
Odradila ma populárna česká aplikácia European Coffee Trip. Mapuje kaviarne s výberovou kávou po celej Európe. Povedal som si, že práve aplikácia je v dnešnej digitálnej dobe asi lepšia voľba a o papierovú knižku by už nebol záujem.
Foto: archív Adriána Juráčka
Úprimne však musím dodať, že ja mám vzťah k tlačeným veciam. Aj v práci grafického dizajnéra vyhľadávam projekty, ktorých výsledky sa aj tlačia, zhmotňujú. Keď som potom na podobnú knižku o kaviarňach narazil počas rodinného výletu do Paríža, povedal som si, že to risknem.
Tam som si totiž uvedomil, že tie bratislavské kaviarne by mohli bez problémov konkurovať aj tým parížskym. Niektoré sú aj lepšie. Kávová kultúra je dnes u nás naozaj na dobrej úrovni.
Inšpirácia z Paríža
A potom?
Ešte v Paríži som si začal spisovať zoznam bratislavských kaviarní, ktoré poznám. Chcel som si overiť, či ich dokážem nazbierať dosť, aby som ich mohol zhmotniť do knižky, ktorá nebude úplne tenká.
Na rozdiel od parížskeho bedekra som všetky kaviarne nafotil. Chcel som, aby ľudia tú kaviareň videli čo najreálnejšie a nespoliehali sa iba na ilustrácie. Rozhodol som sa, že to spravím ako stopercentne môj autorský projekt. Sám som teda robil texty, fotky aj grafiku.
Celkom rád píšem aj fotím a aj keď v tom nie som odborník, dávalo mi to zmysel. Mám rád kávu a som grafický dizajnér, chcel som to celé prepojiť. A v procese výroby som sa preto veľa učil na vlastných chybách, bola to príjemná škola.
O kritériách výberu sme už hovorili, ako ste teda postupovali, keď už ste mali finálnu dvadsiatku?
Keď som sa vrátil na Slovensko, začal som oslovovať jednotlivé kaviarne, aby som si overil, či by vôbec mali záujem do niečoho takého ísť. Viac-menej všetci boli otvorení spolupráci. Niektorým som napísal e-mail, ale často naň nereagovali, takže som im musel aj volať. (smiech) Nie som až taký introvert, že by ma telefonovanie desilo, ale je pravda, že viac komunikujem e-mailom.
No aj vďaka bedekru som sa naučil, že je efektívnejšie zavolať ako čakať na mail. S každou kaviarňou som si takto dohodol stretnutie a poslal som im krátky úvodný dotazník.
Čo ste sa ich pýtali?
Boli to základné otázky, ktoré som potreboval na vytvorenie krátkych profilov v knihe. Kedy vznikli, čomu sa venovali pred založením kaviarne, čo robia inak ako iné kaviarne, s akou kávou pracujú a od koho ju berú v prípade, že si ju nepražia.
Foto: archív Adriána Juráčka
Potom som sa vždy osobne stretol so zakladateľmi a mohol som sa ich dopýtať, ak mi ešte niečo do profilu chýbalo. Z prirodzenej konverzácie som sa však často dozvedel aj veľa zákulisných informácií. V každej kaviarni som sa snažil vnímať jej špecifickú atmosféru, ktorú som potom v bedekri opísal.
Ako sa dá z jednej krátkej návštevy zachytiť táto atmosféra?
Počas fotenia som napríklad počúval, o čom sa bavia hostia. Viem, že je to neslušné, ale pre mňa aj pre čitateľov bude určite zaujímavé, že do niektorých kaviarní chodia nadšenci, ktorí sa pri káve bavia o káve.
Iné kaviarne sú zasa menej hĺbavé, ľudia si tam idú skôr posedieť, oddýchnuť si. Potom je typ kaviarne, do ktorej ľudia chodia s počítačmi a mobilmi, aby mohli pracovať. A potom sú také, do ktorých príde človek iba po kávu a hneď odchádza. Aj toto som sa v príbehoch snažil zachytiť, aby ľudia vedeli, čo môžu očakávať.
Okrem toho sú pri každej kaviarni zobrazené maličké ikonky, ktoré naznačujú, či človek do tej kaviarne môže ísť so psom, či tam majú wi-fi, terasu, či sa tam dá pracovať, či okrem kávy ponúkajú aj jedlo. A nemyslím iba zákusky, ale skôr sendviče a croissanty.
Dobrá káva nestačí
Aká je teda podľa vás dobrá kaviareň?
Taká, ktorá podáva dobrú kávu. Ale čo znamená dobrá káva? Pre mňa je dobrá káva výberová, no zároveň nie každá výberová káva je dobrá.
Veľa ľudí kávu vníma ako horký nápoj a neuvedomujú si, že plod kávovníka je vlastne ovocie – kávové čerešne, ktoré v sebe nesú rôzne ovocné, čokoládové a orieškové chute. Práve to mám na káve rád. V dobrej káve by podľa mňa nemala byť cítiť horkosť, spáleninu. A mám rád čistú kávu – espresso alebo filtrovanú, pri ktorej chuť kávových zŕn nie je ničím skreslená.
Aby mal človek dobrú kaviareň, naozaj mu stačí iba dobrá výberová káva?
To závisí od toho, na čo sa človek zameriava. Dôležitý je aj pekný interiér, to ako dizajnér vnímam veľmi citlivo. A, samozrejme, aj obsluha. Mám rád, keď sa v kaviarni o káve, ktorú pijem, aj niečo dozviem. V kaviarni by kávu nemal robiť niekto, kto o nej nič nevie a už vôbec nie niekto znechutený.
Komunita kávičkárov
Na Slovensku okolo výberovej kávy vznikla akási komunita. Majú kaviarne, ktoré ju ponúkajú aj niečo spoločné?
Výberovú kávu. (smiech) Ale nie, vážne, myslím si, že majú špecifickú atmosféru, inú ako v bežných kaviarňach. Hoci je atmosféra v každej z nich trochu iná, sú výnimočné. Človek tam cíti, že cieľom týchto ľudí je podávať kvalitné jedlo a nápoje v kvalitnom prostredí. To sa o bežných kaviarňach celkom povedať nedá.
A to rozhodnutie, ktorých 20 kaviarní do bedekra dáte, ste urobili ešte pred ich návštevami a fotením alebo ste mali aj nejaké „do rezervy“?
Oslovil som ich o niečo viac. Niektoré sa mi vôbec neozvali a bola aj jedna taká, ktorú som aj nafotil, aj som o nej čo to napísal, no napokon som ju nezaradil. Majiteľka s mojím výstupom nebola celkom stotožnená a ja som sa zasa nedokázal stotožniť s jej návrhmi.
Foto: archív Adriána Juráčka
A nedohodli ste sa?
Nie. Je to renomovaná kaviareň, stále si myslím, že je prínosom do kávovej komunity a robí dobrú osvetu, pokiaľ ide o výberovú kávu. Povedal som si však, že tento projekt budem robiť úplne podľa seba. Ako dizajnér väčšinou pristupujem na kompromisy a snažím sa, aby boli všetci spokojní, ale v tomto mojom autorskom projekte som si tvrdohlavo povedal, že to tak robiť nechcem. Asi to tak malo byť…
Celoslovenská verzia
Kde sa dnes dá kniha zohnať?
Asi tristo kníh som rozposlal darcom ako odmeny. Knihu predávajú aj zahrnuté kaviarne a rozdistribuoval som ju aj do menších kníhkupectiev, ktoré sa zameriavajú na dizajnérsku tlač.
No bedeker sa objavil aj v jednom kníhkupectve na Orave. Raz som organizoval workshop o brandingu kávy a na ňom si bedeker kúpil aj majiteľ tohto lokálneho kníhkupectva, v ktorom ju potom ďalej predával.
Okrem toho sa dá kúpiť v Bratislavskom informačnom a kultúrnom stredisku a priamo odo mňa. Môže byť zaujímavý aj pre zahraničných turistov, keďže text je v slovenčine aj v angličtine.
Rozmýšľali ste nad pokračovaním? Je tam veľký potenciál aj na sprievodcu barmi, reštauráciami…
Mám v pláne urobiť aj celoslovenskú verziu, ale stále sa chcem zameriavať na výberovú kávu. Je pre mňa najobľúbenejším nápojom, za ktorým sú často naozaj veľmi pekné a výnimočné príbehy. Či už farmárov, ktorí ju pestujú, alebo pražiarov a baristov.
Bratislavská kaviareň cieli na domáceho aj zahraničného spotrebiteľa, pri tej celoslovenskej by som sa chcel viac zamerať na toho domáceho, lebo nie je pravda, že by kávová kultúra prekvitala iba v Bratislave. Aj v malých slovenských mestách máme naozaj špičkové kaviarne, ktoré môžu bez problémov konkurovať aj tým v svetových metropolách.
