Zakladateľ viacerých spoločností, matematik a odborník na AI. Tomáš Halgaš sa do rebríčka Forbes 30 pod 30 dostal v roku 2022 po tom, ako predal platformu na budovanie komunít sociálnej sieti Twitter. O tom, ako sa robí obchod s takýmto gigantom, ale aj ako prichádza na nové biznisy hovorí Tomáš v 18. epizóde podcastu Forbes 30 pod 30.
V rozhovore sme prebrali, prečo bolo potrebné vytvoriť komunitnú nadstavbu pre Twitter, či jeho nápady prežili aj nástup Elona Muska, ale aj postupný prechod k novému projektu. Tomáš je aktuálne CEO startupu Sutro, ktorý dokáže vytvoriť jednoduchú aplikáciu za pár minút.
„Na svoje projekty sa pozerám cez optiku, ako by som mohol vytvoriť čo najviac hodnoty. Vidím, čo by som mohol ešte vymyslieť, aby som zlepšil životy viacerým ľuďom,“ opisuje. Na druhej strane priznáva, že sám má veľmi kritickú myseľ a hoci vyzerá spokojne, vo svojom vnútri stále niečo kritizuje. Aj z toho však vznikajú nápady, ktoré potom dokáže odkúpiť taký gigant, ako bol Twitter, respektíve dnešná sociálna sieť X.
Online klubovňa
„Chceli sme vytvoriť online priestor, ktorý by spájal. Mám pocit, že v dnešnom svete sociálne siete rozdeľujú, preto sme sa rozhodli vytvoriť Sphere. Išlo o optimalizovaný online priestor, v ktorom mohli ľudia viesť konštruktívne debaty so svojimi kamarátmi. Niečo ako online klubovňa.“
Na fotografii sú Tomáš Halgaš (vľavo) a Nick D´Aloisio. Foto: Sphere
Potrebu online komunít si veľmi dobre uvedomoval v tom čase aj Twitter. Ako však pripomína Tomáš, problematika komunít je veľmi obsiahla, je potrebné sa im venovať a riešiť rôzne dynamiky, ktoré v rámci nich vznikajú. „A tak sa nás rozhodli kúpiť. Veľa našich nápadov sme potom implementovali priamo do Twitteru, ďalej rozvíjali a mnohé z nich prežili aj príchod Elona Muska,“ opisuje so smiechom startupista.
Nápad z frustrácie
S gigantom následne spolupracoval ešte viac ako rok, no popri tom už začal vznikať nápad na startup, ktorý pomocou umelej inteligencie uľahčuje prácu programátorom. Tomáš sa venoval programovacím jazykom a strojovému učeniu ešte počas štúdia na univerzite.
„Už vtedy sme si s kamarátom uvedomili, aký je vývoj aplikácií frustrujúci proces,“ vysvetľuje a vymenováva kroky, ktoré je potrebné podstúpiť, kým sa dostanete k výslednému produktu. „Potom zistíte, že dobrých 90 percent času ste strávili prácou, ktorú už niekto niekedy urobil, alebo bežným písaním kódu bez toho, aby to bolo zaujímavé. Povedali sme si, že to musíme urobiť lepšie.“
Hlavnou myšlienkou tohto prístupu je, že softvér sa dá vyvíjať aj bez písania kódu. Celá platforma je postavená na filozofii no-code, ktorá je na vzostupe od pandémie, niektoré zdroje očakávajú, že by do roku 2027 mohla celosvetovo narásť na hodnotu 45,5 miliardy dolárov.
„To znamená, že namiesto toho, aby sa noví programátori učili malé algoritmy a z nich vypracovávali väčšie, použijú umelú inteligenciu. Ak sa s ňou naučia efektívne pracovať, môžu venovať viac času konceptuálnejším veciam a bude to oveľa rýchlejšie.“
Zmena práce
Tomáš však v epizóde priznáva, že z tohto dôvodu už toľko programátorov na množstvo projektov nebude treba. „Na druhej strane tu však vzniká oveľa väčší priestor na angažovanie sa, pretože zrazu budú môcť urobiť omnoho viac za oveľa kratší čas,“ hovorí s tým, že na podobnom princípe sa snažia fungovať aj v Sutro. Ich klienti si už nemusia najímať inžinierov v prípade, že nepotrebujú práve programovať vysoko špecializované produkty.
Ich systém funguje aj vďaka automatizácii a spolupráci s umelou inteligenciou GPT. Tá preloží vstup od používateľa do približného opisu funkcionalít a zvyšok už dokončí platforma. Na firmu OpenAI, ktorá stojí za dnes už populárnym ChatGPT, má Tomáš viacero napojení.
Tomáš o AI hovoril aj na podujatí Forbes 30 pod 30. Zľava: Zdravko Krstanov, Jakub Mačina, Tomáš Halgaš, Daniel Minárik. Foto: Marek Mucha
Jeden z nich je prostredníctvom investície, ktorú do nich vložil Peter Welinder. Navyše, spoluzakladateľ Sutro Owen Campbell je hlavný produktový manažér pre oddelenie vision v OpenAI. „To znamená, že sa zaoberá práve prenosom dizajnu, respektíve kresieb, do umelej inteligencie a ako jej to vysvetliť. Kolaborovať teda vieme viacerými spôsobmi,“ hovorí Tomáš Halgaš.
Neziskový model dostal na frak
Popri spolupráci s OpenAI sme sa dotkli aj kontroverzií, ktoré s touto firmou súviseli koncom minulého roka. Jednou z nich bola aj otázka vývoja umelej inteligencie ako neziskového projektu. Neziskový model OpenAI totiž podľa Tomáša takpovediac dostal na frak.
Peniaze sú silným motivátorom. Možno nie pre zakladateľov samotných, ale určite pre investorov. „Firmy sa bezprofitovým modelom oberajú o hodnotný kapitál a takisto, ak je niekto ochotný za službu platiť, ukazuje to, že je kvalitná,“ vysvetľuje svoj postoj.
Pripomína však, že umelá inteligencia je veľmi silný nástroj a debaty o jej regulácii sú na mieste. Problém však nastáva pri nastavení pravidiel a roztrieštenosti štátov. Európska únia už síce podnikla kroky k regulovaniu tohto prostredia, no hlavný vývoj AI sa uskutočňuje v USA, vo Veľkej Británii či v Ázii. K tomu sa pridávajú ešte aj kultúrne rozdiely a rozličné pohľady na morálku.
„Aj v rozdieloch sa však dajú nájsť pozitíva. Koniec koncov, ak konzervatívnejšie krajiny uvidia, že niečo funguje, môžu to adaptovať, čím sa k sebe viac priblížime.“
V závere epizódy sme sa dotkli aj odporúčaní, ktoré má Tomáš Halgaš pre budúcich startupistov. „Jedna z najťažších vecí v podnikaní je, že treba robiť veľa náročných rozhodnutí, ktoré sú úplne mimo komfortnej zóny človeka,“ pripomína a jedným dychom dodáva: „A čítajte knižky!“
