Katarína Kývalová bude už o pár mesiacov štartovať na trase Peking – Paríž ako jediná žena za volantom spomedzi stovky jazdcov z celého sveta. Tiež ako jediný jazdec pôvodom zo Slovenska vo vyše storočnej histórii tejto rely.
Pripravuje sa na viac ako mesiac za volantom klasického Fordu Mustang z roku 1967, pričom ju čaká 14-tisíc kilometrov naprieč deviatimi krajinami a ôsmimi časovými zónami.
Podobne pôsobivá je aj trasa: štart v Pekingu, Mongolsko, Kazachstan, Azerbajdžan, Gruzínsko, Turecko, Grécko až napokon Taliansko a Francúzsko, kde sa cieľová rovinka nachádza uprostred Paríža.
„Pôvodne sa jazdilo cez Rusko, ale po vojne na Ukrajine sa organizátori rozhodli zmeniť trasu, a to ma už úplne presvedčilo, aby som išla do toho. Prechádzať mesiac sibírskou tundrou by bolo monotónne, navyše by sme išli cez pobaltské a východoeurópske štáty, ktoré dobre poznám. Celé týždne naprieč púšťou Gobi a kazašskou stepou, výškové stúpania až do tritisíc metrov nad morom, prejazd cez Kaspické aj Jadranské more, to všetko sľubuje nezabudnuteľné výhľady!“
Neoblomná za volantom
Kývalová je vo svete „petrolheads“, fanúšikov rýchlych a drahých športových veteránov, dobre známa a má za sebou účasť na tých najväčších okruhoch a tratiach: Mille Miglia v Taliansku, Goodwood Revival a Flying Scotsman vo Veľkej Británii, Le Mans Classic či Monaco Grand Prix Historique.
Nikdy však nesedela za volantom na takej dlhej a intenzívnej trati, ako ju čaká na prelome mája a júna tohto roka.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Celé sa to pritom začalo ešte v roku 1907, keď sa parížske noviny Le Matin spýtali na ten čas dych berúcu otázku: „Kto sa toto leto vyberie autom z Pekingu do Paríža?“
Neubehla ešte ani dekáda od toho, čo Henry Ford skonštruoval prvý „automobil“, ktorý však stále pripomínal viac kočiar na kolesách, než neskôr známe modely A a T, ktoré počnúc rokom 1903 chrlili jeho detroitské linky.
Parížske noviny tak vo víre nadšenia pre nový dopravný prostriedok hľadali dobrovoľníkov, ktorí dokážu, že „keď má človek auto, dokáže všetko.“
Nešlo o cenu pre víťaza, tou bolo iba 1,5-litrová fľaša šampanského, ale o prekonanie dosiaľ nemysliteľnej vzdialenosti na štyroch kolesách, navyše bez navigácie a na prašných cestách, po ktorých auto jakživ neprešlo.
Približne štyri desiatky záujemcov sa zredukovali na päť tímov, ktoré to mysleli natoľko vážne, že prepravili svoje automobily cez oceán a odštartovali 10. júna 1907 spred francúzskej ambasády v Pekingu.
Historické preteky
Po ôsmich týždňoch sa v cieľovej rovinke ako prvý objavil taliansky aristokrat Scipione Borghese. Sprevádzal ho novinár Luigi Barzini, ktorý počas cesty telegrafoval do Paríža, aby mala verejnosť čo najskôr informácie z ostro sledovaných pretekov.
(Borghese mal podľa už kultového príbehu počas pretekov taký náskok, že si z Moskvy „odbehol“ mimo trasu do Petrohradu na večeru, stihol sa pripojiť späť a udržať vedenie.)
Ďalší dorazili do cieľa až pár týždňov po ňom. Z politických dôvodov sa táto rely na sto rokov prerušila a obnovila sa až v roku 1997, kedy sa účastníci vybrali opačným smerom – z Londýna do Pekingu. V roku 2005 sa však konala v pôvodných kontúrach na trase, ktorou išiel aj princ Borghese.
Tu sa vraciame do súčasnosti. Pôvodne sa mal ôsmy ročník v týchto kruhoch legendárnej rely konať v roku 2019, ale pandémia a výrazné obmedzenia v Číne ho posunuli až na prelom mája a júna tohto roka.
„Prihlásila som sa hneď ako ho vypísali, ale trikrát sa preteky presunuli až sme sa nakoniec dočkali tento rok. Je to tá najväčšia motoristická výzva v mojom živote!“ hovorí nadšene Kývalová.
Dokopy sa prihlásilo 95 tímov, zložených z dvojice – jazdca a navigátora, pôvodom z 31 krajín. Kývalová vyratúva, že na rely sa zúčastní zhruba tucet žien v úlohe navigátoriek, za volantom však bude jediná.
„Pociťujem obrovskú vlnu podpory aj údivu voči ženskému pohlaviu, že som sa na to za nás všetky dala.“ vyhlási rozhodne sediac oproti nám v hotelovom Mirror Bare v bratislavskom Carltone, kde nám dáva rozhovor.
Byť prvá – na trati aj v živote
Ako sa pripravujete na tieto preteky?
Musela som si napríklad urobiť čínsky vodičský preukaz (smiech). Ďalej si od organizátorov súťaže požičiavam auto, ktoré bolo vyrobené do roku 1970, v mojom prípade ide o Ford Mustang Fastback z roku 1967. Sedela som v ňom asi iba na pätnásť minút, keď som ho testovala, či v ňom pôjdem.
Pripravuje ho pre mňa britská firma Prodrive, ktorá má dlhoročnú skúsenosť s rely Paríž – Dakar a robí na ňom už viac ako rok. Práve teraz pre mňa začína ten intenzívny tréning navigácie aj rýchlosti, pretože niektoré záchytné body v púšti musíme nájsť samostatne pomocou GPS a na určitých úsekoch musíme udržať priemernú rýchlosť a prejsť danými bodmi na sekundu presne.
Potrebujem trénovať aj fyzickú silu – veľa ľudí si to neuvedomuje, ale tá úzko súvisí s psychickou vytrvalosťou. Čím máte väčšiu silu a lepšiu kondíciu, tým dlhšie vám vydrží koncentrácia, pretože v tom momente, keď začínate pociťovať únavu, hlava sa vypína. To si nemôžete dovoliť.
Máte pred niečím z pretekov rešpekt?
Budeme napríklad týždeň spať v stanoch, večer ich rozložíme a ráno znova zbalíme. To bude hneď v úvode pretekov v púšti Gobi. Znie to celkom drsne, sto stanov natlačených na sebe na jednom mieste a dve stovky ľudí, ktorí sa delia aj o hygienické zariadenia.
Bude to náročné aj na psychiku, pôjdeme síce len okolo 600 kilometrov denne, ale po nespevnených cestách, často piesku, bude si to vyžadovať naše plné sústredenie. Určite vznikne aj ponorková choroba, keďže budeme v kokpite dvaja, ja a môj dobrý priateľ a veľmi súťaživý pretekár Jon Minshaw, ktorý ma sprevádza ako navigátor a technik.
Bude tam veľa napätia, náročné situácie a verím, že budeme mať toho obaja dosť, preto potrebujete mať pri sebe niekoho, komu plne dôverujete. Hoci veľmi podporujem ženy v motošportoch, nevedela som si predstaviť, že vezmem so sebou navigátorku, s ktorou sme si vo vzťahu neprešli všetkými tými výškami a hĺbkami, s ktorou by sme to nemuseli spolu psychicky ustáť.
Tieto preteky majú byť pritom odrazovým mostíkom k ďalšiemu veľkému míľniku na vašej motoristickej dráhe. Prezraďte, na čo sa chystáte?
Počas Vianoc som sa začítala do knihy o nemecko-švédskej pretekárke Clärenore Stinnes-Söderstrom, ktorá ako prvá žena na svete prešla ešte v roku 1925 spolu s manželom autom okolo sveta.
Išla trasu podobnú tej, ktorú pôjdeme na Peking – Paríž, ale pridala k tomu aj ďalšie kontinenty. Povedala som si, že to musím dať aj ja! Keď prejdem cez celú Áziu a Európu, tak mi stačí pridať už len Ameriku, z východného pobrežia na západné a potom prejsť cez Japonsko a absolvujem rovnakú trasu ako ona.
To urobím tento rok, to je môj plán na október. Nebudem síce prvá, ktorá to zopakuje, v roku 2014 jej vzdala hold nemecká jazdkyňa Heidi Hetzer, ale na niekoľko rokov budem určite posledná.
Celý príbeh o tom, ako sa Katarína Kývalová dostala k rýchlym a drahým autám, ako jej správa realitných investícií pre dve zámožné čínske rodiny umožňuje venovať sa tomuto koníčku a čo pomôže dostať viac žien do motošportov, sa dočítate vo februárovom tlačenom vydaní magazínu Forbes Slovensko.