„Ak by sme viac investovali do duševného zdravia, na Slovensku by sme mali viac pochopenia pre inakosť, viac tolerancie, menej odsudzovania, menej stereotypov a menej stigiem,“ hovorí riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.
Zo štúdií vychádza, že duševné ochorenia najviac znemožňujú ekonomickú aktivitu ľudí a predbehli už aj kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Ako si dokážeme pomôcť v oblasti duševného zdravia aj sami a v čom sú lepší neprofesionáli od špecialistov?
Aký rok malo duševné zdravie?
Zažilo nebývalý rozmach, keďže pre vojnu na Ukrajine k nám prišlo veľa prostriedkov a know-how zo zahraničia.
Foto: Marek Mucha, Forbes
Foto: Marek Mucha, Forbes
K nám na Slovensko?
Áno, v každej krajine susediacej s Ukrajinou vznikla koordinačná skupina riadená Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a jej cieľom je koordinovať potreby utečencov aj aktivity v oblasti ich duševného zdravia. Keďže k nám dodnes prišlo viac ako 130-tisíc ľudí z Ukrajiny, bolo dôležité poskytnúť im dostatočnú psychosociálnu podporu.
Český detský psychoterapeut a psychiater Peter Pöthe povedal, že čím horšie sa majú deti v určitých spoločenských situáciách, tým je horšia politika o niekoľko generácií neskôr. Mozog sa najviac formuje počas prvých tisíc dní života a viac-menej od toho záleží, ako bude fungovať ďalej. Hrozilo teda, že keby sme sa nepostarali o odídencov a nezabránili vzniku prípadných tráum malých detí, mohlo by sa to prejaviť o niekoľko generácií neskôr v niečom negatívnom?
Keď sme nútení odísť z vlastnej krajiny a presídlime sa niekde, o čom nič nevieme, pochopiteľne, je to nápor na naše duševné zdravie a treba sa s tým vysporiadať.
Pri zavádzaní opatrení sme napríklad zistili, že na Slovensku chýba jedna celá kategória služieb, ktorá vo všetkých krajinách v Európe okrem Slovenska existuje. Sú ňou komunitné služby sústredené predovšetkým okolo ľudí so zažitou skúsenosťou, ktorí vedia pomôcť iným ľuďom s podobnými výzvami. Týkalo sa to aj ľudí z Ukrajiny, ktorí si mohli pomáhať navzájom.
Zo štúdií vychádza, že jedno investované euro do oblasti duševného zdravia sa neskôr vráti ako deväť eur.
Andrej Vršanský
Môžu byť takéto aktivity úspešné aj na Slovensku?
Určite áno. Najskôr sme urobili veľký výskum, kde sa ľudia so zažitou skúsenosťou stretávali s inými ľuďmi s podobnými výzvami a pýtali sa ich, čo ich štve alebo aká je ich nenaplnená potreba. Pôvodne nám takmer všetci hovorili, že tam nebude nikto chodiť, lebo ľudia sa hanbia a bude náročné urobiť prvý kontakt.
Výsledkom bol veľký úspech a veľa záujemcov. Dozvedeli sme sa, že keď má človek príležitosť a dôveru, že je v bezpečnom prostredí a verí tomu, že to nikto nezneužije, rád bude rozprávať o svojich pocitoch. Je to liečivé a pomáha to.
Kto nám v tom môže byť vzorom?
Dobrým príkladom je Česko. Útvar hodnoty za peniaze nahrubo spočítal, že aby sme sa v oblasti duševného zdravia dostali na jeho úroveň, potrebujeme doň každoročne dofinancovať 250 miliónov eur. Navyše, Česko nie je tam, kde je Írsko alebo iné krajiny.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
O čo lepšie by sme sa mali, keby sme boli na úrovni Česka?
Čím viac peňazí investujeme do komunít, aby sme si sami vedeli pomôcť s duševným zdravím, tým lepšie sa ako spoločnosť budeme mať. Ak by sme viac investovali do tohto typu aktivít, na Slovensku by sme mali viac pochopenia pre inakosť, viac tolerancie, menej odsudzovania, menej stereotypov, menej stigiem a v konečnom dôsledku by boli menej zaťažení aj špecialisti, pretože systém by včas vychytal to, čo neskôr musia riešiť oni.
Znie to ako pomerne jednoduchý vzorec, že vďaka investovaniu do duševného zdravia by sme sa mali ako spoločnosť lepšie. Aká je vaša skúsenosť, keď sa to snažíte presadiť?
Najskôr sme si mysleli, že na to, aby sa niečo zmenilo, musíme presvedčiť niekoho na ministerstve. Život nás však naučil, že kým sme mu to vysvetlili, prešiel rok a pol a ministerstvo opustil, tak sme to vysvetľovali jeden a pol roka ďalšiemu človeku a odišiel aj ten. V zahraničí nám vysvetlili, že ani u nich to tak nefungovalo, preto sme aktivity začali vyvíjať sami.
Zamestnali sme prvých peer konzultantov, založili Kluby Nezábudka, zriadili Akadémiu zotavenia, vytvorili koalíciu škôl za duševné zdravie aj koalíciu zamestnávateľov, ktorým ponúkame kurz prvej pomoci pre duševné zdravie.
Z hľadiska čísel sme v roku 2023 zažili neuveriteľný rast. Poskytli sme 100-tisíc fyzických intervencií a v porovnaní so stavom pred pár rokmi sme narástli z desiatich zamestnancov na 300 a z tržieb 200-tisíc eur na šesť miliónov.
Foto: Marek Mucha, Forbes
Tristo zamestnancov, to už ste snáď najväčšia nezisková organizácia na Slovensku.
Už je nás len okolo sto. Drvivá väčšina z dvesto prepustených ľudí boli osoby z Ukrajiny, čo bol očakávaný vývoj. So začiatkom vojny sme si položili otázku, kto sa bude starať o duševné zdravie odídencov, keď sami nemáme dostatočné kapacity. Rýchlo sme pochopili, že potrebujeme zamestnať ľudí z Ukrajiny, ktorí sú psychológovia, aby nerobili vo fabrikách a využili svoju expertízu.
Myšlienkou bolo zamestnať ich, vzdelať a dať im čas na etablovanie sa, aby si neskôr dokázali nájsť prácu sami. Musím však kriticky povedať, že spomedzi krajín susediacich s Ukrajinou je Slovensko jediné, ktoré nemá vymyslený udržateľný model financovania takýchto aktivít.
Ako by mohol vyzerať? Byť odkázaný na príspevky donorov zrejme nie je správne riešenie.
S predlžujúcim sa konfliktom sa od nás pozornosť donorov, prirodzene, obracia niekam inam. Očakávajú, že keďže sme súčasťou Európskej únie a ako krajina máme prístup k zdrojom, pomôžeme si sami a nebudú nás financovať večne. To je naša neschopnosť, že si nevieme určiť priority a zariadiť si to tak, aby to fungovalo.
Nedostatok odborníkov je trend na celom svete. V zahraničí prišli na jednoduché riešenie, kde zohnať dodatočnú kapacitu na starostlivosť o duševné zdravie. Sú ňou ľudia so zažitou skúsenosťou.
Andrej Vršanský
Z plánu obnovy by malo ísť do reforiem v oblasti duševného zdravia sto miliónov eur. To je historicky najväčšie podpora, však?
Áno, ale nepovažujeme to za koncepčný materiál. Keďže Slovensko nemalo spracovanú aktuálnu stratégiu, peniaze smerovali do niečoho, čo nebude mať pákový efekt a nepohne so systémom tak ako by mohlo. Na Slovensku je zhruba 50 detských psychiatrov a keby ste zvýšili ich počet o 50 percent, pribudlo by ich 25. O koľko viac by urobili z hľadiska celého štátu?
Takýmito opatreniami sa nedá vyriešiť celý problém, preto v zahraničí prišli na to, že pre duševné zdravie sú absolútne kľúčoví ľudia so zažitou skúsenosťou. Vedia šíriť svoj príbeh, že z ochorenia sa dá dostať von a znižujú stigmu. Ľudia so stigmou sa odmietajú liečiť a chronifikujú sa do takého stavu, až je to naozaj vážne. Ak by sme sa o osoby so zažitou skúsenosťou starali štruktúrovanejším spôsobom a mali by vhodnú podporu, získali by sme fantastické škálovateľné a udržateľné riešenie.
Vy ste však v tejto oblasti už nejaké aktivity vyvinuli.
Áno, aktuálne máme desiatky peer konzultantov, ale na to, aby to malo skutočný prínos, by mali byť zapojené tisíce ľudí.
Kto môže byť peer konzultantom? Stačí mať zažitú skúsenosť?
Ak mám napríklad depresiu a som stabilizovaný, automaticky mám expertízu, o ktorej môžem rozprávať iným. Základná hodnota spočíva v tom, že inak počúvame osobu, ktorá to zažila a ktorá nie. Okamžite vzniká dôvera, ktorú odborník najskôr nemá a musí si ju získať.
Ľudia so zažitou skúsenosťou vedia tento krok preskočiť a hneď rozprávať o svojom príbehu. Nemôžu však dávať rady, robiť psychoterapiu ani rozprávať o indikovaní liekov. Ich hlavnou úlohou je vytvoriť bezpečné prostredie a rozprávať sa.
Ako vyzerá prvý kontakt s peerom?
Existujú na to Kluby Nezábudka, ktoré máme po celom Slovensku. Stačí tam prísť a je na vás, či sa nejako zapojíte. Keď niekto chce prísť a mlčať celú dobu, môže prísť a mlčať celú dobu. Nikoho tam do ničoho nenútime.
Na akú fázu ochorenia sú peerovia vhodní? Môžem ich osloviť aj bez toho, aby som mal niečo diagnostikované a mám len podozrenie?
To je tá pointa. Starý prístup rieši ochorenia ako nejaký nádor, ktorý treba vyrezať, zahodiť preč, izolovane vyriešiť a vrátiť do spoločnosti. Tak to však nefunguje. Dobrý systém je taký, ktorý zapája komunitu a v nej si ľudia pomáhajú navzájom.
Keď napríklad vidím, že niekomu nie je dobre, tak v rámci skupiny mám možnosť povedať, že vidím, že sa ten človek necíti dobre, mám o neho starosť a myslím si, že by bol dobrý nápad, keby sa o tom porozprával s nejakým odborníkom. Ak by chcel, môžem tam ísť s ním. Niektorým osobám trvá desať rokov, kým sa odhodlajú ísť k psychiatrovi.
Môže sa stať, že vďaka včasnému osloveniu komunity nakoniec odborníka ani nebudem potrebovať?
To by bolo úplne optimálne. Peer vám povie svoj zážitok a vy si z toho zoberiete to, čo uznáte za vhodné. Pre človeka, ktorý má duševné ochorenie a sám sebe neverí, je dôvera liečivá vec. Komunitné služby sú založené na myšlienke, že vytvárame bezpečné prostredie. V zahraničí na to prišli už dávno a existuje veľa modelov, kde je opísaná návratnosť takýchto investícií.
Aká je?
Zo štúdií vychádza, že jedno investované euro do oblasti duševného zdravia sa neskôr vráti ako deväť eur, keď v rámci prvých tisíc dní života zabezpečíme, aby neboli rodiny traumatizované. Duševné ochorenia najviac znemožňujú ekonomickú aktivitu ľudí a predbehli už aj kardiovaskulárne a onkologické ochorenia.
Z toho dôvodu je oblasť duševného zdravia úplne zásadná pre fungovanie spoločnosti. Keď sa pozrieme, aké percento HDP míňame na Slovensku na duševné zdravie, tak sme úplne na konci štatistík. Stále sme sa nepreklopili v uvažovaní, že je to náklad do vnímania, že je to investícia.
Foto: Marek Mucha, Forbes
Napriek tomu sa v populácii značne zvýšil záujem o duševné zdravie a pravdepodobne nikdy sa o ňom nehovorilo viac ako dnes. Zostali nejaké oblasti, ktoré nedostávajú dostatočnú pozornosť?
Covid výrazne posunul vnímanie duševného zdravia a kým sme kedysi reagovali tak, že riešenie počká aj do zajtra, teraz hovoríme, že ho treba riešiť ihneď. O duševnom zdraví sa už rozpráva naozaj veľa, preto sa snažíme skôr veľmi tvrdo bojovať proti zjednodušujúcim spôsobom komunikácie, že napríklad všetko viete ovplyvniť svojou vôľou.
Podstata problému duševného ochorenia spočíva v tom, že človek ho nevie ovplyvniť vôľou a keď mu niekto povie, aby sa zaťal, že to dokáže, tak v skutočnosti zhorší jeho stav. V oblasti duševného zdravia nefunguje tlak, ale možnosti a podpora.
Koľkých osôb sa to potenciálne týka na Slovensku?
Epidemiologička v oblasti duševného zdravia profesorka Alexandra Bražinová robila štúdiu, podľa ktorej by 70 až 80 percent Slovákov potrebovalo nejaký typ psychickej podpory, ale nemajú ju.
Nedostatok odborníkov je trend na celom svete, preto v zahraničí prišli na jednoduché riešenie, kde zohnať dodatočnú kapacitu na starostlivosť o duševné zdravie. Sú ním práve ľudia so zažitou skúsenosťou, ktorí s jednoduchým tréningom a pri dodržiavaní základných princípov vedia poskytovať služby ostatným.
Kvalita systému starostlivosti o duševné zdravie preto závisí predovšetkým od neprofesionálov a nie od špecialistov. Nie je realizovateľné, aby sme v krátkom období znásobili počet odborníkov, preto ak máme pomôcť systému, musíme hľadať kapacity niekde inde ako u ľudí, ktorým trvá vzdelanie 15 až 20 rokov, aby sa stali kvalifikovaní a boli skúsení.
Čo vás čaká tento rok?
Budeme spúšťať veľký dobrovoľnícky program, v ktorom chceme mať po celom Slovensku tisíce osôb s absolvovaným školením, ako pomáhať a čo robiť. Týka sa to zamestnávateľov aj škôl, kde sme už spustili licencovaný tréningový program prvej pomoci pre duševné zdravie. Za dva dni v ňom dokážeme aj absolútneho laika naučiť, ako sa rozprávať o duševnom zdraví s niekým iným.
Zamestnanci firiem po absolvovaní školenia vedia, že keď napríklad niekto povie vetu „chcem sa zabiť”, neutečú v panike preč, aby mu náhodou neporadili zle, ale začnú sa s ním rozprávať. Možno to je kontraintuitívne, ale presne o tom to je. Keď som schopný rozprávať o tom, čo plánujem, znižuje sa pravdepodobnosť, že to urobím.
Firmy aj tušia, že by mali niečo robiť v oblasti duševného zdravia, ale nevedia, odkiaľ to uchopiť a kde začať. Kamkoľvek sa okolo seba pozrú, všetko sa týka duševného zdravia. Našou úlohou je poskytnúť im zrozumiteľný návod, kde začať a akou cestou sa vybrať.
