Zaviesť spoločnú menu euro alebo nie? Otázka, ktorá zamestnáva českú verejnosť už viac ako 15 rokov. Teda minimálne od chvíle, keď do eurozóny v januári 2009 vstúpilo Slovensko.
„Je načase, aby sme po rokoch začali robiť konkrétne kroky, ktoré nás k naplneniu tohto záväzku dovedú. Napriek nekončiacej diskusii o výhodách a nevýhodách eura pre krajinu s otvorenou a exportnou ekonomikou, ležiacou v strede Európy, je spoločná mena logickou budúcnosťou,“ uviedol český prezident Petr Pavel vo svojom novoročnom prejave.
Jednoznačné vyjadrenie prezidenta u našich susedov rozbúrilo novú vlnu diskusie. Médiá, ekonómovia a, samozrejme, aj obyvatelia krajiny začali sčítavať výhody a nevýhody prijatia európskej meny.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Argumenty za aj proti euru
K téme zaznieva množstvo argumentov pre aj proti. Niektoré z nich sú založené na emóciách, iné (v tom lepšom prípade) na faktoch. Strata národného symbolu, odkázanosť na Brusel či národná hrdosť patria do prvej spomínanej skupiny.
Jednoduchšie nákupy v zahraničí, úspora na poplatkoch za konverziu či lepšia predvídateľnosť biznisu sú tými druhými. Často opakovaným argumentom proti euru je strata menovej suverenity Česka.
Česká centrálna banka by totiž v prípade prijatia eura nemala možnosť zvyšovať alebo znižovať sadzby a rovnako tak ovplyvňovať kurz českej koruny. Podliehala by politike Európskej centrálnej banky – podobne ako na Slovensku.
„Zmizne kurz ako tlmič šokov. Napríklad, ak sa českej ekonomike začne dariť zle, potom koruna obvykle oslabne, čím sa plošne znížia ceny všetkých vyvážaných položiek. To posilní vývoz a kurz tým pomôže ekonomike. Bez koruny to, samozrejme, nebude možné,“ povedal pre seznamzpravy.cz Jiří Polanský, analytik Českej sporiteľne.
Podľa Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank, je hlavným argumentom proti euru strata autonómnej menovej politiky, ktorá by umožnila šiť úrokové sadzby na mieru priamo potrebám českej ekonomiky – bez ohľadu na vývoj v iných krajinách.
„Za súčasnej situácie to znamená, že s eurom by sme mali počas uplynulých viac ako dvoch rokov vyššiu infláciu, než aká bola s korunou. Namiesto 18 percent by to bolo napríklad 25 či 30 percent, a to pri horšie úročených sporiacich účtoch v banke,“ vypočítal.
Stredoeurópska paralela
Opakovaným argumentom kritikov je, že Česko by prijatím eura stratilo možnosť používať vlastnú menu a sadzby centrálnej banky ako nástroj na stabilizáciu ekonomiky. Malo by byť vďaka tomu schopné krízou preplávať hladšie a s nižšími škodami ako pri mene, ktorú zdieľa 20 krajín eurozóny.
Je to však skutočne tak? Pozreli sme sa na čísla. Uplynulé dva roky dokážu poskytnúť zaujímavú paralelu, ako sa vyvíjali veľmi podobné ekonomiky strednej Európy, z ktorých Slovensko euro má, no ďalšie tri krajiny – Česko, Poľsko a Maďarsko – používajú svoje vlastné meny.
Teória hovorí, že by mali z krízy vyviaznuť lepšie. Nie je to však pravda, pretože Slovensko malo v uplynulých troch rokoch najnižšiu infláciu z krajín V4.
Vlastné sily nestačili
Pohľad na monetárnu politiku štyroch centrálnych bánk naznačuje, že tri krajiny mimo eurozóny začali s infláciou bojovať skôr. Sadzby poslali nahor už v polovici roka 2021, kým Európska centrálna banka začala s ich dvíhaním až s ročným meškaním.
Inflácia však v krajinách s lokálnymi menami napriek tomuto opatreniu vyskočila vyššie. V Maďarsku bola inflácia pred rokom až na úrovni nad 26 percent, v Česku na viac ako 19 percent a nad 17 percent sa dostal rast cien v Poľsku. Slovensko spomedzi krajín V4 teda obstálo najlepšie so zhruba 15 percentami.
Slovensko rástlo rýchlejšie
Slovensko pritom samé o sebe nie je žiadnym premiantom a spomedzi krajín eurozóny máme najvyššiu infláciu práve my. V porovnaní so susediacimi krajinami s vlastnými menami sme si však viedli najlepšie.
Táto optika platí aj pri pohľade na ekonomický rast. Česko sa vlani prepadlo do recesie s poklesom o 0,4 percenta. Slovenskej ekonomike sa naopak darilo s rastom o 1,3 percenta. Lepšie čísla sme vykázali dokonca aj v pandemickom roku 2020.
Argument vlastnej a pružnej politiky centrálnej banky tak neplatí a výhodnosť českej koruny sa v tomto smere nepreukázala. Euro v súboji s lokálnymi menami víťazí.
Lacnejšie hypotéky
Nezanedbateľným faktom je ďalší dôsledok členstva v eurozóne – nižšie úrokové sadzby na hypotékach. Priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni štyroch percent a množstvo ľudí ju vníma ako vysokú.
V Českej republike je však priemerná sadzba na hypotékach na úrovni šesť percent, v Poľsku osem a v Maďarsku až deväť percent. S minimom pod jedným percentom viedlo Slovensko lokálne porovnanie aj v čase pred zvyšovaním sadzieb. V skratke, lacnejšie hypotéky sme mali vtedy aj dnes.
Politika vs. ekonomika
Všetky členské krajiny sa pri vstupe do Európskej únie zaviazali zaviesť spoločnú menu. Len Dánsko si vyrokovalo výnimku. Česko spolu s Poľskom, Maďarskom, Rumunskom a Švédskom aktuálne tento cieľ neplnia.
Zavedenie eura v Česku je viac politickou ako ekonomickou otázkou. Dlhé roky trvajúca diskusia totiž zanechala stopy na postojoch verejnosti. Podľa prieskumu by tam spoločnú menu chcela len tretina opýtaných, pričom za euro sú najmä podnikatelia a študenti. Takmer 40 percent verejnosti sa zasa vyslovilo zásadne proti.
Otázka prijatia eura je tak zatiaľ len teoretická. Bude totiž politicky ťažko priechodné presadiť zmenu, ktorá má viac odporcov ako priaznivcov. Samotný proces navyše trvá niekoľko rokov – samotná „čakáreň na euro“ – ERM II, trvá dva roky.
Okrem toho, Česko aktuálne neplní niektoré zo štyroch maastrichtských kritérií povinných pre vstup do euroklubu. Ide najmä o mieru inflácie a minulý rok sa k nim pridal aj deficit verejných financií.
Euro a Česká republika sú zatiaľ dva odlišné príbehy. Česká koruna nám bude ešte nejaký čas robiť spoločnosť pri cestách k susedom, hoci možnosť porovnať si ceny tovarov a služieb bez prepočtu naprieč krajinami by určite privítali tak nakupujúci Slováci, ako aj domáci Česi.
