V roku 2024 nás čakajú desiatky zaujímavých výstav nových aj zavedených umelcov. Celoživotné retrospektívy, návraty ku klasikom minulého storočia, expozície starých majstrov i zjavenie čerstvých tvárí, ktoré posúvajú hranice umenia.
Bolo by takmer nemožné ich zhrnúť všetky do jedného článku, a tak sa tento zoznam zameriava predovšetkým na tie výstavy, ktoré sú už teraz napäto očakávané, čiže výstavy známych autorov a autoriek. Zároveň vás tentokrát pozveme len do európskych galérií, ktoré sú k nám najbližšie.
Výber je subjektívny, takže je určite možné, že nejaký váš favorit alebo favoritka bude chýbať. Snáď je natoľko variabilný, že si v ňom každý čitateľ nejakú z výstav poznamená do diára.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Barbara Kruger: Thinking of You. I Mean Me. I Mean You
Od 1. februára do 17. marca, galéria Serpentine South v Londýne
Konceptuálna umelkyňa Barbara Kruger bude mať v Londýne po dvadsiatich rokoch najväčšiu sólovú výstavu svojej tvorby, na ktorej sa objavia aj jej najznámejšie diela kombinujúce fotografiu a provokatívne nápisy so spoločenskou kritikou.
Jej frázy ako „Nakupujem, teda som“ alebo „Tvoje telo je bojové pole“ sú dnes už kultové. Jej ihneď rozpoznateľná tvorba sa postupne rozšírila aj o video, svetelné práce a najrôznejšie druhy digitálnych i fyzických inštalácií.
Naša spoločnosť sa od 70. a najmä 80. rokov, kedy Kruger urobila svoje najviac rezonujúce diela, posunula ešte viac k materializmu, narcizmu a chtivosti po senzáciách, ktorú umelkyňa už vtedy výrazne kritizovala.
Bude teda zaujímavé na takto celistvej výstave porovnať, ako sa jej darilo reagovať na premenlivý svet a ako veľmi sú relevantné jej najnovšie výtvory.
Anselm Kiefer: Fallen Angels
Od 22. marca do 21. júla, Palazzo Strozzi vo Florencii
Dlhé články o ňom napísal napríklad Karl Ove Knausgaard a vlani o ňom natočil 3D dokumentárny film Wim Wenders. Anselm Kiefer je bez debaty jedným z najdôležitejších a najslávnejších umelcov súčasnosti, o ktorého kvalitách už nie sú žiadne spory.
Po významnej výstave na benátskom Bienále v roku 2022 sa majster vracia do Talianska. Tentokrát do Florencie, kde bude mať obrovskú expozíciu v paláci Strozzi, ktorý si iste, ako má vo zvyku, premení podľa svojho obrazu.
Kieferove diela sú väčšinou rozsahom masívne a obsahom monumentálne. Týkajú sa histórie, pamäte, mýtov, vojny, traumy i samotnej materiálnosti sveta. Na jeho plátnach sa mieša farba s ortuťou, textilom, kameňmi, sklom a mnohým ďalším.
Na svojich posledných výstavách navyše kombinuje svoje obrazy s rôznymi inštaláciami dopĺňajúcimi celkovú atmosféru miesta, ktoré sa potom samo o sebe stáva umeleckým dielom. Názov „Padlí anjeli“ sľubuje, že aj tentoraz to bude mýtický zážitok.
Roy Lichtenstein
Od 3. marca do 14. júla, Albertina vo Viedni
Albertina pokračuje vo svojej tradícii prichádzať s retrospektívami dôležitých umelcov minulého storočia, ktorí nejakým spôsobom posunuli výtvarné umenie ďalej.
Po minuloročnom Picassovi, Alexovi Katzovi či predvlani Basquiatovi teraz prichádza s jedným z duchovných otcov pop-artu – s legendárnym Royom Lichtensteinom, ktorý premenil okienka komiksov do významných obrazov.
Rekontextualizoval tak to, čo vnímame ako obyčajnú popkultúru a čo je hodné nášho blízkeho skúmania, keď je to premaľované a vystavené v galérii. Nízke a vysoké umenie sa tak do istej miery spojilo do jedného a hranica medzi nimi prestala byť dôležitá, čo sa dnes deje čoraz častejšie.
Retrospektíva by mala byť obsiahla. Sú do nej zapožičané diela z newyorských galérií a významných inštitúcií, ako je MoMA alebo Whitney Museum. Najmä by však mali byť vystavené jeho najslávnejšie diela zo šesťdesiatych rokov inšpirované komiksami. Okrem nich by sa mali objaviť aj menej známe kusy z Lichtensteinovej 50 rokov trvajúcej kariéry.
Yoko Ono: Music of the Mind
Od 15. februára do 1. septembra, Tate Modern v Londýne
Londýn zohral dôležitú úlohu v umeleckom utváraní Yoko Ono, ktorá tu bývala viac ako päť rokov a stretla tu jedných z najdôležitejších umelcov a intelektuálov, s ktorými si vymieňala nápady a vízie.
Bola to polovica šesťdesiatych rokov, obdobie obrovskej kultúrnej, ale tiež umeleckej transformácie, kedy dochádzalo k novým a radikálnym prístupom k tvorbe. Tu neskôr stretla aj Johna Lennona, dlhoročného partnera a spolupracovníka.
Vzťah s hviezdou Beatles často zatieňuje v očiach verejnosti fakt, že Ono už bola v tom čase dôležitou výtvarníčkou, ktorá sa angažovala najmä vo vtedy sa rozvíjajúcom performance art.
Tohtoročná veľká retrospektíva, symbolicky usporiadaná práve v Londýne v galérii Tate Modern, by na jej rozsiahlu a rôznorodú tvorbu v priebehu niekoľkých dekád mala znovu upozorniť a upevniť jej právom vydobyté miesto medzi najvýznamnejšími výtvarníkmi dvadsiateho storočia.
Na „Music of the Mind“ by malo byť vystavených viac ako 200 diel od filmov, hudby a fotografií až po najrôznejšie inštalácie.
Expresionisti
Od 25. apríla po 20. októbra, Tate Modern v Londýne
V tej istej legendárnej londýnskej galérii bude od konca apríla možné vidieť v nevídane komplexnom celku vystavené diela jedného z najzásadnejších a najradikálnejších umeleckých hnutí prvej polovice dvadsiateho storočia, teda expresionistov. Podobné výstavy to majú vždy ťažké vzhľadom na veľkú šírku záberu a na možnosti výberu.
Kurátori sa rozhodli tentoraz zamerať najmä na nemeckú skupinu Der Blue Reiter, ktorej najznámejším členom bol Kandinskij. Dôraz sa teda bude klásť na prácu s výraznou farebnosťou a okrem expresionizmu sa nám ukážu aj postupné prerody k abstrakcii.
Vystavené budú nielen obrazy, ale aj sochy, fotografie, dokumentácia performance výstupov či zvukové inštalácie. Celkovo by malo ísť zhruba o 130 diel.
Portréty Francisa Bacona
Od 10. októbra do 19. januára, Národná portrétna galéria v Londýne
Z expresionizmu výrazne vychádzal oveľa neskorší kultový výtvarník Francis Bacon, ktorého sugestívne obrazy plné radikálnych ťahov štetcom a evokujúcich najčastejšie hrôzu, úzkosť, šok, ale aj hĺbavú introspekciu, sú dnes nezabudnuteľne zapísané do histórie umenia. Jeho meno ste možno nepočuli, no určite ste nejaké z jeho diel videli aspoň vo filme.
Baconove portréty ľudí v sebe často nesú nejakú myšlienku a skúmajú skôr ľudskosť ako takú, namiesto toho, aby nejako precízne zobrazovali ľudí, ktorých si umelec vzal ako modely pre svoju prácu. Je to také kontinuálne preskúmavanie výtvarných možností, do akej miery sa až dá deformovať ľudská tvár, aby pritom zostávala rozpoznateľná.
Nepochybne, pôjde o jednu z najväčších výtvarných udalostí roka a jedinečnú možnosť sa na dielo tohto slávneho britského maliara pozrieť zblízka v Európe.
Retrospektíva Very Molnár
Od 28. februára do 26. októbra, Centrum Pompidou v Paríži
Vo veku 99 rokov zomrela v decembri priekopníčka počítačového umenia Vera Molnár. Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vytvárala pomocou programovacieho jazyka Fortran počítačom generované umenie, ktorému vtedy nikto nerozumel a väčšinou sa stretávala s pohŕdavým odmietnutím.
V jednom z posledných rozhovorov hovorila o tom, ako jej súčasníci mali pocit, že z umenia odstraňuje ľudský faktor a stáva sa tak umelým či prázdnym. Čo je zaujímavá poznámka: oveľa pálčivejšia a aktuálnejšia dnes, keď sa aktívne bavíme o hodnote umenia tvoreného umelou inteligenciou.
Molnár bola svetelné roky pred ostatnými a až v posledných desiatich rokoch sa jej konečne dostáva zaslúženého uznania za to, akým priekopníkom v tomto odvetví bola. Bude fascinujúce sa na jej retrospektíve v parížskom Centre Pompidou pozrieť nielen na to, ako jej tvorba predbehla dobu, ale aj na to, ako je na tom dnes a čo nám hovorí o súčasných problémoch.
Van Gogh: Poets and Lovers
Od 14. septembra do 19. januára 2025, Národná galéria v Londýne
Tradičnejším, ale nepochybne rovnako pútavým výtvarným zážitkom bude výstava v Londýne slávneho Vincenta van Gogha, „prekliateho a utrápeného umelca“ a priekopníka postimpresionizmu.
Na jeho čoraz väčšej sláve sa podieľa nielen jeho nádherná a farbami hýriaca tvorba, ale aj silný mýtus, ktorý sa okolo jeho života a osobnosti utvoril.
Názov „Básnici a milenci“ bol údajne podľa samotného múzea zvolený zámerne, pretože sa v sálach s jeho umením snažia vytvoriť ideálne miesto pre citlivé duše. Výstava je zároveň oslavou 200 rokov fungovania Národnej galérie. Mala by tak byť veľkolepá, s mnohými rôznymi obrazmi a pútavou inštaláciou.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Jindřich Karásek.
