Pred narodením dcér, dvojčiat Matildy a Ely, sme Kristínu Tormovú poznali najmä ako talentovanú herečku s nomináciou na Českého leva. Odvtedy stihla vybudovať úspešnú značku Koláčová, napísať tri knihy s predajom viac ako 50-tisíc kusov a stať sa vášnivou influencerkou, ktorej názor má váhu nielen u mamičiek.
Patríte k najpopulárnejším osobnostiam na sociálnych sieťach. Aké je to byť influencer?
Je to zábavné, inšpirujúce, zodpovedné a myslím, že som sa v tom našla. Nie som podplatiteľný influencer. Som silná brand believerka a vyhľadávačka krásy. Keď nájdem niečo, čo ma ohúri, okamžite chcem, aby o tom všetci vedeli. Ľudia, ktorí ma inšpirujú a potešia, o tom často ani nevedia. Obdivujem dobrý startup a rada ho pomôžem spropagovať. Na spoluprácu ma oslovuje veľmi veľa ľudí, projektov či firiem, no odmietam asi 85 percent z nich. Nechcem propagovať niečo, čomu neverím, čo nie som ja. Nikdy sa nebudem fotiť usmiata s pracím práškom len preto, že mi za to zaplatia. Mojou veľkou výhodou je, že mám silné sociálne siete a zároveň vlastné produkty, a tak v základe robím reklamu sama sebe: tričkám, knihám, facebooku, seriálu atď. Väčšina mojich postov na sociálnych sieťach je viac môj zážitok ako dohodnutá spolupráca.
Kristína Tormová má na Instagrame v súčasnosti 63,7-tisíca followerov. Foto: Miro Nôta
Ako si vyberáte spolupráce?
Mám spolupráce, ktoré sú dlhodobé a ktoré si veľmi vážim. Spolupráca s Lindexom, Esetom alebo Liptovským dvorom. Väčšinou sa snažím myslieť aj na svojich fanúšikov, aby z toho, že ma sledujú, mali nejaké benefity. Robím často súťaže a pri dohadovaní spoluprác pýtam produkty nielen pre seba, ale aj pre followerov. Je to trochu náročnejšie, ale fér. I keď na vyhodnocovanie súťaží, balenia výhier či chodenia na poštu mám už pol roka výpomoc, pretože v tomto období som to skrátka nestíhala. Už platím len to poštovné. (smiech) Ale v poslednom čase idem na spolupráce aj z opačnej strany. Nečakám, kým ma niekto osloví. Ak sa mi naozaj niečo veľmi páči a nadchne ma to, ozvem sa prvá ja. Väčšinou to vyjde. Je to prospešné pre obe strany. Ako človek, ktorý zároveň potrebuje predávať svoje veci a žije z toho, viem, že najlepšia reklama je influence. Sama často otravujem svojich kamarátov influencerov, aby dali do svojho postu náš kryt či niečo iné, pretože viem, že to má najväčší ohlas. Lepší ako platená reklama. Vyberám si ľudí, ktorí sú zážitkoví a nerobia to preto, lebo musia, ale naozaj chcú. Influence zažívam z oboch strán a tak aj začínajúcej firmičke rada poradím, na koho a ako sa obrátiť.
Biznis z krytu na telefón. Kristína Farkašová a Peter Torma o ich značke MY MAME
Otvorilo vám to cestu k moderovaniu?
Ja som prvýkrát moderovala v Carrefoure v oddelení so záhradkárskymi potrebami súťaž o 50-korunové poukážky, keď som mala asi 17 rokov. Vždy, keď išiel okolo niekto známy, zakryla som si vlasmi tvár, lebo som sa veľmi hanbila. Ale bavilo ma to a dalo sa na tom dobre zarobiť. Čo platí dodnes. Moderovanie je najjednoduchšia a najrýchlejšia forma zárobku a mňa navyše neskutočne baví. Je to akési prepojenie jemného hereckého exhibicionizmu, adrenalínu a dramaturgie, ktorú som pôvodne vyštudovala. Musím veľa rozmýšľať a reagovať.
Ako si vyberáte, čo budete moderovať?
Podľa času. Ceny sú stabilné, to ma nezvykne prekvapiť.
Prečo ste išli študovať dramaturgiu a nie herectvo?
Nikdy som nechcela byť herečka.
„Influence zažívam z oboch strán,“ hovorí Kristína. Foto: Miro Nôta
Prečo ste sa ňou nakoniec stali?
Opäť úplne náhodne ako všetko. Mala som frajera, ktorý hral v Radošinskom naivnom divadle, chodila som tam za ním na predstavenia a milovala som Melkovičove pesničky. A ako ma tam tak po večeroch vídali, zavolali ma na konkurz a ja som ho vyhrala. Neskôr som robila asistentku réžie v Divadle Aréna Martinovi Čičvákovi, ktorý ma po niekoľkých spoluprácach oslovil na minútovú úlohu v pražskom Činohernom klube, kde si ma zase všimol režisér Smoček a dal mi ďalšie roly, dokonca jednu hlavnú. A do seriálov som sa dostala cez kamaráta, ktorý na kasting okrem svojich poslal aj moje fotky. A mňa na rozdiel od neho aj zavolali na kasting, ktorý som vyhrala. Všetko to bolo veľmi srandovné, lebo som si nikdy nemyslela, že budem herečkou a nikdy som sa o to ani nesnažila. Vždy to nejako vzniklo. Asi to tak malo byť a ja som vďačná, lebo mám v živote aj tento herečkovský rozmer a baví ma podobne ako moje ostatné aktivity.
Tak to bolo aj pri filme Pouta, za ktorý ste boli nominovaná na Českého leva?
Áno. Keď som sa dostala k herectvu, začala som logicky chodiť po kastingoch. Bolo ich nekonečne veľa a väčšinou som odchádzala s dlhým nosom. Bola taká doba, že nás volali všade a všetkých a tak šance na získanie práce boli naozaj malé. To už sa človeku ani nechce. Na kasting na film Pouta sa mi šialene nechcelo. Dokonca som aj oznámila, že neprídem, no napokon ma naveľa ,,ukecali“. A dobre urobili.
Influenceri minulosti. Slávne tváre zvyšovali predaj aj v Česko-Slovensku
Ako veľmi ľudí púšťate na sociálnych sieťach do súkromia?
Vôbec. Ľudia si často myslia, že o mne všetko z facebooku vedia a ja sa vždy len pousmejem. O mojich ťažkých obdobiach ľudia netušia. Zdieľam len to, keď sa z niečoho teším, alebo sa mi niečo páči. Nedávam tam fotky s partnerom, aj deti fotím len veľmi málo, najčastejšie zozadu alebo zvrchu. Dostala som veľkú ponuku za veľké peniaze, kde chceli nafotiť naše dievky, ale bez mihnutia oka som odmietla. Nechcem predávať svoje deti, ukazovať ich a fotiť na reklamné účely. Keď budú samy chcieť, nech to robia, ale na to musia ešte dorásť.
V druhej knihe Som stále mama pokračujete v príbehoch s vašimi deťmi. Plánujete napísať aj tretiu?
Tretí diel zatiaľ neplánujem. Som strašne rada, že druhá kniha existuje, pretože to bolo asi moje najťažšie obdobie v živote. V tej knihe sú však len pekné spomienky z tohto času. A keď ňou občas listujem, viem, že si vďaka nej budem pamätať hlavne to pekné. Písala som ju aj preto, že sa mi páčilo, že deti majú svoj týždenníček. Hovorila som si, že musím vydržať a písať, lebo takto zaznamenaný začiatok života má málokto. Budú svoj príbeh poznať od začiatku. To ma inšpirovalo aj k vydaniu zápisníka Som malý človiečik, ktorý má napomôcť rodičom zaznamenať začiatok príbehu ich malého človiečika. Je iný ako ostatné bábätkovské zápisníky. Je vtipný, negýčový, dojímavý a hlavne sa rodičia veľa nenarobia. A plánujem napísať rozprávkovú knižku pre deti o Duške a Luške, o ktorých som začala písať rozprávky do časopisu Bublina. Ich mená sú odvodené od mien mojich dcér Elušky a Matildušky.
Teraz pracujete, keď sú deti v škôlke?
Áno. Len vtedy. A keď sú u svojho tatinka. Napríklad dnes točím opäť v noci. Môj kamarát Boris Pršo sa ma občas pýta, či oddychujem, nakoľko má skúsenosti s tým, že prepracovanosť nie je dobrá. Ale viem, že nakrúcanie sa čoskoro skončí a ja budem zase žiť pokojnejšie a viac si užívať. Keď som príliš unavená, nemám nápady a tento stav mi rozhodne nevyhovuje.
Ako prichádza nápad?
Sám. Nemám s tým nič spoločné.
Celý rozhovor sme publikovali v májom Forbese.
Hlavné foto: Miro Nôta
