Prvotný nápad na zabezpečenie zaujímavých pracovných ponúk pre študentov a ich nalákanie na návrat na stredné Slovensko vznikol na pive. Myšlienka sa pretransformovala do pracovného portálu a startupu, ktorý pomáha firmám pri výbere potenciálnych zamestnancov.
Traja kamaráti sedeli v roku 2015 v známom banskobystrickom podniku a premýšľali, ako udržať „našincov“ v kraji. Mladí a študenti totiž cestovali za prácou do iných miest a Bystrici dávali košom.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
„Zavolal som kamarátov na pivo s tým, že všetci odchádzame z Bystrice, hoci ju máme všetci radi. Povedal som si, čo keby sme vytvorili platformu, ktorá nájde mladým ľuďom pracovné príležitosti doma,“ osvetlil pre Forbes spoluzakladateľ platformy Praxuj a Pracuj, Jozef Gašparík.
Gašparík so spoločníkmi v roku 2016 ešte netušili, že práve Praxuj sa stane o roky neskôr pôdou pre iniciatívu v podobe strartupu TestZebra.
Sito pre firmy
„Uvedomili sme si, že trh je na Slovensku príliš malý a potrebovali sme si otvoriť dvere do zahraničia. Praxuj je napríklad veľmi oklieštený názov určený len na domáci trh. Chceli sme však medzinárodný názov. Test a rovnako aj Zebra sú skrátka univerzálne slová,“ vysvetlil Gašparík vznik názvu startupu.
Gašparík je spoločníkom a konateľom v Praxuj s.r.o. spolu s Martinom a Tomášom Lištiakom. Samotný nápad na startup vznikol počas obdobia pandémie, keď dotlačila množstvo zamestnávateľov vo väčšej miere využívať prácu z domu a online nástroje na prácu.
„Myšlienka ako taká vznikla zo spätnej väzby od firiem. Hovorili nám, Praxuj je fajn, ale neponúka nič navyše ako ostatné pracovné portály. Povedali sme si, že chceme zostať v oblasti HR a ponúknuť niečo nové, čo na Slovensku nie je. Zaradiť sa do HR cyklu, ktorý začína tým, že sa zverejní inzerát,“ spomína Gašparík na začiatky.
Podľa autorov startupu sa snažili vyplniť dieru na slovenskom pracovnom trhu. Gašparíkovi a spoločníkom stojacich za Praxuj napadlo prísť s iniciatívou, ktorou by sa zaradili do prijímacieho cyklu medzi uchádzačmi a zamestnávateľmi.
„Čo keby sme vymysleli systém, ktorý HR-istom, ktorí nie sú odborníci na všetky špecifické oblasti, môže pomôcť a posúdiť ich za nich,“ približuje Gašparík. Zjednodušene povedané, ľudia z Praxuj chceli vymyslieť sito, ktoré by ešte pred samotným prijímacím pohovorom roztriedilo a posúdilo odborné vlastnosti potenciálnych uchádzačov o prácu.
Tento nápad sa postupne vyvinul do digitálnych testov cielených na rôzne odbory a špecializácie. V praxi to vyzerá aktuálne tak, že TestZebra ponúka množstvo testov s rôznorodým zameraním.
Ak teda zamestnávateľ potrebuje potenciálnych zamestnancov otestovať z programovania, vypracujú pre neho špecializované testy. Kým projekt TestZebra vyrástol do aktuálnej fázy, Gašparík a zvyšok tímu si museli pred vytvorením startupu zodpovedať na elementárne otázky.
Dáta namiesto sedenia pri pive
Na zadefinovanie si smeru, ktorým sa napokon rozhodli ísť, im pomohol práve ich pracovný portál. Problém vyriešili doslova šalamúnsky a klientom, ktorí u nich inzerovali, dali vypracovať tematický dotazník.
„Poslali sme im otázky, či by mali o testy vôbec záujem. Zatiaľ čo Praxuj vznikal na pive s kamarátmi, TestZebra vznikal už na základe dát,“ konkretizoval Gašparík.
Podľa spolukonateľa Praxuj približne 40 percent opýtaných firiem priznalo, že nejakým spôsobom podobné testy využíva a väčšina z nich odpovedala kladne aj pri otázke, či by sa im hodil agregátor testov, nad ktorým v Praxuj v tom čase premýšľali.
Patálie s testami
Aktuálne je na webe TestZebra prístupných až 50 testov pre klientov. Špecializujú sa napríklad na jazyky, účtovníctvo, prácu v Exceli, slovenskú gramatiku či programovanie. Rozhodovanie sa, na čo budú vlastne zamerané nebolo jednoduché a navyše sa vynorila dôležitá otázka. Kto bude testy vlastne tvoriť?
„Oslovili sme vždy odborníkov na dané oblasti. Pri testoch v PPC sme oslovili firmu, ktorá má certifikát od Google. S cudzími jazykmi nám poradila jazyková škola a s Excel-om pomáhal lektor s 12-ročnou praxou,“ vymenoval Gašparík.
Na prvé počutie sa môže zdať, že začiatky projektu boli bezproblémové, no už v úvode rodiaceho sa biznisu to poriadne škrípalo. Zohnať spomínaných odborníkov na špecifické oblasti nebolo úplne jednoduché. Keď sa ich podarilo nájsť, stávalo sa, že vypracované testy mali chyby.
„Každý test sme následne dávali overiť ďalším odborníkom. Občas našli štylistické alebo obsahové chyby,“ priblížil spoločník firmy Praxuj. Nešlo však o jediné problémy, s ktorými sa museli popasovať. Nie každý bol totiž ochotný so startupom spolupracovať.
„Naša logika bola v začiatkoch taká, že ak nám niekto vyrobil testy na Excel, vyrobí aj osobnostné testy. Oslovili sme jednu z najväčších univerzít na Slovensku s podobnou zákazkou. Povedali nám, že sa im to finančne neoplatí. Fór bol v tom, že k debate o peniazoch sme sa ani nedostali,“ krútil hlavou jeden z konateľov.
Gašparík priznal, že ho prístup univerzity príliš nenadchol. „Trochu to vo mne vtedy zaiskrilo, pretože som na univerzitnej pôde pôsobil deväť rokov. Mám aj doktorát a v tom čase by sme boli naozaj radi, ak by nás v našej špecializácii oslovil súkromný sektor,“ posťažoval sa Gašparík.
Testy z Belgicka
Kapitolou samou o sebe bolo práve zostavovanie spomínaných tzv. osobnostných testov. Ide o psychodiagnostické testy, ktoré preverujú schopnosti, myslenie či povahu jednotlivých uchádzačov. Mladí startupisti pri ich tvorbe dostali od odborníkov jednu z najväčších „faciek“. Experti im na Slovensku povedali, že podobný typ testov by ich vyšiel na Slovensku pridraho.
„Vysvetlili nám, že by to mohlo stáť až desiatky tisíc eur. Povedali sme si, že to nemá zmysel,“ okomentoval problémy začínajúceho biznisu Gašparík. Riešenie sa nakoniec našlo za hranicami, keďže oslovili belgickú firmu s podobným zameraním. „Financovanie bolo pri nich nastavené tak, že danej firme odovzdáme určitú tantiému pri testovaní konkrétneho uchádzača,“ vysvetlil ešte Gašparík.
Startup TestZebra funguje približne polroka a počas procesu jeho vzniku sa zakladatelia „Zebry“ stretli s niektorými viac či menej úsmevnými problémami. Jozefa Gašparíka napríklad prizval prezidentský palác na pracovnú cestu hlavy štátu, až kým nezistili, že si ho pomýlili s jeho menovcom z médií. Niektorí klienti požadujú online testy TestZebra zase vytlačené na papieri.
V ekonomických výsledkoch firmy Praxuj s.r.o., pod ktorú spadá Zebra, ale zaujmú mínusové čísla za rok 2022. Obrat mala firma za tento rok síce vyše 127-tisíc eur, no v kolónke zisku bola v strate 14-tisíc eur. Gašparík mínusové čísla vysvetľuje tým, že investovanie do startupu sa odzrkadlilo na finančných výsledkoch firmy Praxuj a ekonomický výsledok eseročky za rok 2023 bude už v optimistickejších číslach.
Medzi klientmi aj Markíza
Aktuálne je na webe startupu zaregistrovaných 220 firiem, z toho 15 platiacich klientov. Medzi najznámejšími je napríklad televízia Markíza, ktorá testy z ich portfólia využíva. K spolupráci so startupom sme kontaktovali aj samotnú televíziu. Tá síce potvrdila, že využíva služby TestZebra, no detaily spolupráce už nekonkretizovala.
„Firmy využívajú primárne osobnostné, programátorské testy a tiež testy z angličtiny. Začali sme s výrobou prvých testov na mieru, keďže platformu je jednoduché upravovať podľa rôznych požiadaviek, vrátane obrázkov, videí či zvukových efektov,“ dodal Gašparík.
Medzi klientov TestZebra patrí aj známa súkromná zdravotná poisťovňa a aktuálne startup rokuje o spolupráci s jedným z obchodných reťazcov. Ako napovedá univerzálny názov startupu, má ambície expandovať aj za hranice Slovenska. V priebehu niekoľkých mesiacov by tak mala TestZebra skúsiť šťastie aj u nášho západného suseda.
„Prioritou je český trh a anglicky hovoriace krajiny. Google nemá hranice, ak si nás teda vedia nájsť v Spojených štátoch či Veľkej Británii, nech sa páči, sme tomu otvorení a k dispozícii,“ dodal na záver Gašparík.