Takmer 10 percent slovenskej populácie žije podľa dát OECD v zahraničí. Nad návratom najlepších z nich visí dlhodobo veľký otáznik a rozhodujúcim kritériom pritom nemusí byť iba výška mzdy.
„Vidíme, že Slováci, ktorí v zahraničí študovali alebo sa pracovne uchytili aj vďaka vzdelaniu, či rokom praxe získaným na Slovensku, majú relatívne malú motiváciu pre návrat do vlasti. Skúsenosti a odbornosť, ktoré by so sebou mohli priniesť, budeme k prechodu od výrobnej k znalostnej ekonomike potrebovať,” zdôrazňuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v komentári.
Rozhodujúcimi faktormi sú podľa neho aj kvalita životného prostredia, úroveň právneho štátu, viera v udržateľnosť demokracie či celkový pokrok v spoločnosti ako takej a jej postoj k vyšším hodnotám.
Životná úroveň
Hoci podľa Indexu ľudského rozvoja kvalita života (HDI) na Slovensku za ostatných 30 rokov vzrástla, v posledných rokoch došlo k miernemu poklesu. „Príčinou bola pandémia, ktorá zapríčinila výrazný pokles očakávanej dĺžky dožitia o takmer 3 roky. Zároveň sa kvôli obmedzeniam v globálnej ekonomike znížil v porovnaní s rokom 2019 aj hrubý národný dôchodok,” vysvetľuje makroekonóm a dodáva, že kľúčovými ukazovateľmi pri vyhodnocovaní indexu sú zdravie, vzdelávanie a prosperita.
„Z pohľadu konkurencie však bude dôležité sledovať, ako sa so svetovou pandémiou, jej širšími následkami, resp. celkovou situáciou, vysporiadali aj iné ekonomiky,” zdôrazňuje. Z našich najbližších susedov nás totiž predbiehajú Rakúsko, Poľsko aj Česko. Vyššie skóre HDI majú aj všetky pobaltské krajiny, Slovinsko a Chorvátsko.
„V konečnom dôsledku budeme s týmito krajinami súťažiť o vysokokvalifikovaných pracovníkov. Budeme súťažiť o tých z tretích krajín, ale často aj o samotných Slovákov.“
Právny štát
Ďalšou kľúčovou premennou je podľa analytika úroveň demokracie a právneho štátu. Tú Economist Intelligence hodnotí na základe piatich faktorov – politickej participácie, politickej kultúry, volebného procesu, funkčnosti vlády a občianskeho práva. Na základe nich potom stanovuje takzvaný Index demokracie.
Ten z roku 2023 ukazuje, že v krajine s úplnou mierou demokracie žije menej ako osem percent svetovej populácie. „Slovensko v minulom roku kleslo o jednu priečku na 44. miesto a naše skóre sa už niekoľko rokov drží v pásme medzi 7,0 až 7,3, čo znamená, že sa radíme k neúplným demokraciám,“ vysvetľuje Marián Kočiš.
Najmenej sa nám podľa Economist Intelligence darí v politickej participácii a v oblasti politickej kultúry.
Vnímanie korupcie
Tretím dôležitým ukazovateľom je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Index vnímania korupcie. Ten sa medzi rokmi 2020 a 2023 na Slovensku pozitívne zvýšil. Skóre sa zvýšilo zo 49 v roku 2020 na 54 bodov v roku 2023, pričom 100 bodov predstavuje najlepší možný výsledok.
Foto: Slovenská sporiteľňa
„Neprekvapí, že z našich susedov má najvyššie/najlepšie skóre Rakúsko (71) a následne s odstupom Česko (57). S Poľskom sme aktuálne na rovnakej úrovni a situácia ohľadne vnímania korupcie v Maďarsku (42) sa od roku 2012 značne zhoršila. Lídrom východného krídla EÚ 27 je jednoznačne Estónsko (76),“ približuje Marián Kočiš.
Makroekonomický analytik zároveň zdôrazňuje, že téma korupcie, resp. najmä revízia trestného zákonníka, ktorá upravuje aj tresty za korupciu v posledných týždňoch rezonovala.
„Vidíme reálne ohrozenie, že Slovensko minimálne na čas príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s predmetnými úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku a zneužitia európskych peňazí. Znamenalo by to ďalšie spomalenie ekonomického rastu,“ upozorňuje.
Číslo dňa
89 percent
Presne o toľko klesol počet stiahnutí aplikácie Zoom oproti pandemickému boomu v roku 2020, uvádza Stocklytics.com.
Údaje ukazujú obzvlášť výrazný pokles v ázijsko-tichomorskom regióne, ktorý je pre Zoom jedným z kľúčových trhov. Počet stiahnutí v tomto regióne výrazne klesol zo 113,45 milióna v druhom štvrťroku 2020 na približne 18,3 milióna v poslednom štvrťroku 2023.
Foto: Pixabay
Foto: Pixabay
„V roku 2020 bola aplikácia Zoom najčastejšie sťahovanou aplikáciou na zariadeniach Apple. Za fiškálny rok končiaci sa v januári 2021 vykázala tržby vo výške 2,6 miliardy amerických dolárov, čo predstavovalo nárast o 326 percent oproti predchádzajúcemu roku,” spresnila finančná analytička spoločnosti Stocklytics Edith Reads.
„Potreba videokonferenčných nástrojov, ako je Zoom, klesá, pretože svet sa postupne prispôsobuje postpandemickej realite. Hoci Zoom zostáva významným hráčom na poli videokomunikácie, zdá sa, že jeho dominancia sa vytratí. Keď sa život vráti do normálu, ľudia sa budú zasa stretávať osobne.“
Krátke správy
Predaj nových áut vzrástol. Podiel elektromobilov sa blíži k polovici. Podľa najnovších údajov počet zaregistrovaných osobných áut v EÚ sa v januári 2024 zvýšil medziročne o 12,1 percenta na 851 700 kusov, čím sa zotavil z poklesu o 3,3 percenta v decembri 2023.
Microsoft investuje miliardy eur do AI v Španielsku. Španielsky premiér Pedro Sánchez a manažér Microsoftu Brad Smith uviedli, že v priebehu dvoch rokov preinvestuje technologický gigant v krajine 1,95 miliardy eur. Peniaze by sa použili na rozšírenie AI a cloudovej infraštruktúry v Španielsku, napísal Smith na online platforme X, predtým známej pod názvom Twitter.
Flickr/ApolitikNow
Flickr/ApolitikNow
Prvý pacient s čipom od Neuralinku dokáže podľa Muska mysľou ovládať kurzor. Elon Musk na sociálnej sieti X uviedol, že prvý pacient, ktorému Neuralink implementovala čip do mozgu, sa úplne zotavil.
Pomocou vlastných myšlienok teraz podľa neho pacient dokáže hýbať kurzorom po obrazovke počítača. Ďalším cieľom klinickej štúdie je podľa Muska, aby dokázal myšou urobiť čo najviac klikov.
Slovak Telekom a T-Mobile Czech Republic povedie žena. Od 1. júna 2024 prevezme pozíciu generálnej riaditeľky a podpredsedu predstavenstva Slovak Telekom a T-Mobile Czech Republic Melinda Szabó, ktorá má viac ako 25 rokov skúseností v telekomunikačnom biznise. Vo funkcii nahradí zastupujúceho generálneho riaditeľa Vladana Pekoviča.
