Je to jedno z najkrajších ferrari, aké kedy opustilo taliansku štvrť Maranello. Model z roku 1958 od legendárneho karosárskeho umelca Sergia Scagliettiho hľadá nového majiteľa či majiteľku.
Krásu a výnimočnosť tohto ferrari vyrobeného len v devätnástich kusoch podčiarkuje skutočnosť, že ide o jeden z mála zvyšných exemplárov s pôvodným motorom i prevodovkou. A zodpovedá tomu aj predpokladaná cena. Na detroitskej dražbe organizovanej aukčnou sieňou RM Sotheby’s sa očakáva, že nový majiteľ za auto zaplatí až 38 miliónov dolárov.
Takýto výsledok by pretekárskeho veterána z prominentnej americkej kolekcie bezpečne dostal medzi desiatku najdrahších ferrari, kde zatiaľ vedie Ferrari 250 GTO predané v rámci privátneho obchodu v roku 2018 za 80 miliónov dolárov.
Ferrari 250 Testa Rossa | Foto: RM Sotheby’s
Súčasný majiteľ pri cene medzi 35 a 40 miliónmi dolárov rozhodne neprerobí. Už len očakávaná suma naznačuje, ako rastie hodnota najslávnejších kusov od talianskej športovej automobilky. Napríklad v roku 2009 sa tiež Ferrari 250 Testa Rossa predalo za 16,4 milióna dolárov, čo vtedy stačilo na rekordnú sumu za auto predané v aukcii.
Cenu aktuálne ponúkaného kusu s podvozkom číslo 0738 TR zvyšuje aj jeho perfektne opísaná história majiteľov, úprav a závodov, ktorých sa zúčastnil. Tých dobových bola takmer dvadsiatka, pričom štyri z nich pre slávne ferrari skončili víťazstvom.
Model 250 Testa Rossa (nie však aktuálne ponúkaný kus) má navyše zapísané víťazstvo v štyroch ročníkoch na okruhu v Le Mans, konkrétne v rokoch 1958 a 1960 až 1962.
Predávaný kus uzrel svetlo sveta na jar v roku 1958 na základe objednávky oficiálneho predajcu pre Strednú a Južnú Ameriku z Caracasu. Domov však nenašiel vo Venezuele, ale v brazílskom Sao Paule, kde si ho prevzal zákazník Jean-Louis Lacerdo Soares.
So svojimi spoločníkmi okamžite vyrazil na pretekárske trate – len do konca roku 1960 stihli po celej Brazílii štrnásť pretekov, ktorých výsledkom bolo pol tucta umiestnení na stupňoch víťazov.
O rok neskôr získalo šasi 0738 TR nového majiteľa, ktorý ho okamžite poslal do talianskej Modeny, kde mu karosár Piero Drogo vytvoril novú karosériu v štýle 250 GTO, čo malo zabezpečiť pokračovanie konkurencieschopnosti v ďalších pretekoch. Podvozku a motora sa však zmeny nedotkli, takže aukčná sieň o tejto premene hovorí čisto ako o karosárskom cvičení.
Potom sa auto vrátilo späť na juhoamerický kontinent, kde sa ďalej so súpermi stretávalo na pretekárskych okruhoch a niekoľkokrát zmenilo majiteľa. V roku 1975 skončilo opäť v Sao Paule, kde stálo uskladnené, kým ho v roku 1986 objavil legendárny automobilový hľadač pokladov Colin Crabbe, ktorý ho nechal odviezť do Anglicka.
Crabbe bol mimochodom muž, ktorý v čase studenej vojny dokázal z východného Nemecka dostať automobilový klenot, ktorým bol na nemecko-poľskej hranici desiatky rokov ukrytý (pravdepodobne Rusmi) pretekársky špeciál Mercedes-Benz W125.
Ponúkané ferarri z Anglicka zamierilo k novému majiteľovi do USA, ale nie na dlho: zatúžil po ňom britský zberateľ sir Paul Vestey a extrémne vzácny automobilový exemplár opäť prekonával Atlantik. Vestey mu obstaral presnú kópiu pôvodnej karosérie, ktorú s odkazom na brazílsku históriu nechal nastriekať žltou farbou so zeleným pásom vpredu.
Potom s ním absolvoval niekoľko historických pretekov vrátane talianskeho Mille Miglia alebo Festivalu rýchlosti v Goodwoode.
Ďalšia zmena majiteľa prišla v roku 1996, keď po Ferrari 250 Testa Rossa zatúžil brazílsky zberateľ a pretekár na historických vozoch Carlos Monteverde. Veterána po kúpe nijako nešetril: celkovo s ním odjazdil viac ako 50 pretekov, pri ktorých medzi rokmi 1998 a 2001 došlo k dvom nehodám. Vozidlo však bolo zakaždým starostlivo reštaurované.
Ferrari 250 Testa Rossa | Foto: RM Sotheby’s
Odmeny za roky zábavy sa krásnej ferrari dočkalo pred jedenástimi rokmi, keď mu Monteverde doprial kompletnú renováciu v oddelení Ferrari Classiche za viac ako 650-tisíc eur, ktorej súčasťou bol aj kompletný návrat do podoby, v ktorej v roku 1958 opustilo fabriku.
Po jej dokončení prebehol ďalší predaj, po ktorom Ferrari 250 Testa Rossa už desať rokov odpočíva v americkej zbierke popri iných stajňových kolegoch. Ďalšie sťahovanie je však na dohľad.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Ondřej Kinkor.
