K štúdiu medicíny ho doviedla náhoda, dnes patrí k najrenomovanejším pôrodníkom v Česku.
Lekár Ondřej Šimetka rodil v rámci zahraničných misií deti vo Východnom Timore či na Srí Lanke. Ako prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Ostrava vybudoval pôrodnicu, do ktorej sa schádzajú rodičky z celého regiónu. „České pôrodníctvo je v mnohých ohľadoch na špici,“ hovorí.
„Študovať strojárinu alebo ekonómiu ako moji súrodenci ma nelákalo. Medicína v mojom rozhodovaní tak trochu ostala,“ smeje sa docent Šimetka, zatiaľ čo spomína na začiatky svojej profesijnej dráhy.
Naopak, voľba odboru gynekológie a pôrodníctva bola celkom zámerná – zo všetkých lekárskych smerov pripadal tento odbor mladému medikovi najpestrejší a najzaujímavejší. O žiadnom inom preto ani neuvažoval.
„Dodnes ma úplne fascinuje, aké zvyky a rituály sa spájajú s pôrodom v rôznych krajinách. A tiež koľko toho o pôrode nevieme alebo sme zabudli,“ myslí si skúsený pôrodník, ktorý v rámci misií Lekárov bez hraníc, OSN, Caritas či Austrálskej chirurgickej spoločnosti strávil roky v zahraničí.
Lekár, ktorý už takmer dve dekády pôsobí ako prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Ostrava a Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity, sa tak napríklad vo Východnom Timore zasadil o zníženie pôrodnej úmrtnosti o 80 percent. Bol tiež pri otvorení českej pobočky Lekárov bez hraníc.
Foto: archív Ondřej Šimetka
Foto: archív Ondřej Šimetka
Obrovský kus práce odviedol aj pre české pôrodníctvo – z ostravskej fakultnej pôrodnice sa mu podarilo vytvoriť pracovisko, do ktorého sa schádzajú rodičky z celého regiónu aj susedného Poľska či Slovenska. Zásluhu na tom má podľa odbornej verejnosti aj Šimetku samotného nielen špičková úroveň odbornosti v pôrodnici, ale aj prístup k rodičkám.
Tamojšia pôrodnica tak bola jednou z mála, ktorá počas covidu púšťala otca k novorodencom aj tesne po pôrode, v odôvodnených prípadoch praktizuje takzvaný láskavý cisársky rez a dlhodobo umožňuje prirodzené pôrody – vrátane pôrodov do vody. Český Forbes aj preto ocenil Šimetku vo výbere Najlepší lekári Česka.
Najväčší problém je absencia starostlivosti po pôrode
Ako je na tom podľa vás české pôrodníctvo?
Čo sa výsledkov týka, české pôrodníctvo je na špici. Tým myslím parametre, ako je úmrtnosť matiek a novorodencov, mŕtvorodosť, dostupnosť starostlivosti a ďalšie. Systém špecializovaných perinatologických centier funguje skvele, starostlivosť o rizikové a predčasné pôrody tiež. Neonatológovia sú schopní doslova vypiplať aj veľmi predčasne narodené deti.
Napriek tomu môžem vymenovať niekoľko oblastí, kde vidím značné rezervy. Tie najväčšie problémy sa paradoxne týkajú oblasti starostlivosti o zdravé tehotné ženy s normálnym tehotenstvom. Všetko sa podľa mňa vyvíja od nevyváženého vzťahu rodička – pôrodná asistentka – lekár a od slabého postavenia pôrodnej asistentky v systéme.
Mnoho lekárov má stále pocit, že „vedia najlepšie“, nechcú úplne počúvať ženy a vlastne ani pôrodné asistentky. Dobre to bolo vidieť práve v čase covidu, keď prítomnosť partnerov pri pôrode mnohí vôbec nepovažovali za dôležitú.
Ďalej to je zrejmé napríklad v tom, že dlho nebol záujem zverejňovať štatistiky z pôrodníc, ako sú napríklad nástrihy hrádze. K uvoľneniu dát došlo až na základe súdneho rozsudku.
Čo je podľa vás najväčší problém?
Asi najväčšou slabinou českého pôrodníctva je absencia odbornej starostlivosti v šestonedelí a bagatelizácia potrieb žien v tomto náročnom období. Musíme prijať fakt, že doba sa mení a že dnešné ženy to môžu mať zložitejšie.
A ďalej?
Náš systém tiež zlyháva voči ženám, ktoré rodia doma. Bol by som najradšej, keby sme dokázali vytvoriť v pôrodniciach také podmienky, aby to žiadna žena nechcela, ale zrejme nejaký počet domácich pôrodov tu vždy bude.
Štát ich, paradoxne, vystavuje väčšiemu riziku tým, že kriminalizuje zdravotníkov, ktorí im pri pôrode asistujú a zaisťujú tak relatívnu mieru bezpečia. To je veľký rozdiel oproti vyspelým európskym krajinám.
Proti zaužívanej praxi
V prechádzajúcich rozhovoroch ste v kontexte „pohodlia“ pri pôrode spomenuli, že pri pôrode ide o rodičku, nie o pôrodníkov či iný personál. Riadi sa týmto heslom české pôrodníctvo?
Asi ako kde, rozhodne nechcem paušalizovať. České pôrodníctvo sa celkom výrazne mení, ale niekde to ide rýchlejšie, inde zase pomalšie.
Moja poznámka vo veci pohodlia pri pôrode bola odpoveďou na nevhodný komentár jedného primára z regiónu, ktorý povedal, že pôrodný gauč je pre personál nepohodlný, preto ho netreba. Evidentne zabudol, že najdôležitejším prvkom pri pôrode je rodička. Výhody gauča jednoznačne prevažujú.
Náš personál to pochopil veľmi dobre. Navyše, gauč je aj pre personál oveľa pohodlnejší ako napríklad obyčajná žinenka, ktorá je medzi rodičkami tiež celkom obľúbená. Systém sa má jednoducho točiť okolo pacienta.
Spomínali ste zákaz prítomnosti partnera rodičky pri pôrode počas pandémie, teraz hovoríte o takzvanom pôrodnom gauči, v nemocnici umožňujete aj napríklad pôrody do vody. Toto všetko ide proti zavedenej praxi, nemyslíte?
Otec alebo iný sprievod pri pôrode je pre rodičku veľmi dôležitý. Ide o právo, o ktoré by sme nemali prichádzať ani v čase pandémie. To bolo hrubé porušenie práv a ja som rád, že sa nám podarilo to nariadenie zmeniť.
Boli sme prvou pôrodnicou v Česku, ktorá púšťala otcov za ich partnerkami. Časť pôrodníckej obce nás za to síce nemala rada, ale nevadí. Systém má byť postavený okolo potrieb pacientov.
Pôrodný gauč, ktorý na dvoch izbách u nás nahradil pôrodné lôžko, je zase pomôcka, ktorá výrazne viac podporuje ženy v nájdení takej polohy pre pôrod, ktorá je pre ne ideálna. V praxi vidíme, že sú to najčastejšie polohy vertikálne – na všetkých štyroch, v podrepe, štartovacia poloha alebo polohy ležmo na boku.
Gauč tiež navodzuje pocit väčšieho pohodlia a relaxácie, podporuje spontánny pohyb rodičky a v konečnom dôsledku vedie k vyššej spokojnosti ženy s pôrodom. Odštartovali sme tým veľkú zmenu v českom pôrodníctve, pretože minimálne ďalších dvadsať pôrodníc už gauč má alebo sa oň zaujíma.
Návrat k prirodzenému mechanizmu pôrodu
A pôrody do vody? Nie je tento prístup v kontexte českého pôrodníctva až príliš „alternatívny“?
Nie je vôbec alternatívny. Pre vybranú skupinu rodičiek je veľmi bezpečnou a dobrou voľbou. Vidíme väčšiu spokojnosť, menej pôrodných poranení, vidíme návrat k prirodzenému mechanizmu pôrodu. Jednoducho veľa výhod. Napriek tomu zase v odbornej spoločnosti vidíme množstvo výhrad.
Ku všetkým týmto veciam sme aj my museli dospieť – meniť v čase svoje názory, pohľady na vec a netrvať na zabehnutých postupoch.
Prečo sa týmto smerom uberáte?
Pretože sme jednoznačne presvedčení, že je to správne.
Vysoká úmrtnosť
Pod záštitou OSN ste sa niekoľko rokov podieľali na projekte znižovania materskej úmrtnosti vo Východnom Timore. Aké ste mali výsledky?
Pre Východný Timor bola vysoká materská a novorodenecká úmrtnosť jedným z hlavných problémov po získaní nezávislosti v roku 1999. Až 80 percent všetkej populácie vtedy muselo utiecť do hôr, stali sa utečencami a všetko sa v krajine budovalo od nuly.
Vláda preto chcela tento problém riešiť. V roku 2004 sme preto pod záštitou OSN s jednou kolegyňou začali program EmOC (Emergency Obstetric Care), ktorý pokračuje dodnes a ktorým prešla väčšina pôrodných asistentiek a lekárov Východného Timoru.
Foto: archív Ondřej Šimetka
Foto: archív Ondřej Šimetka
V čom spočíva?
Ide o veľmi dobre prepracovaný model vzdelávania, kde sme učili pôrodné asistentky a lekárov zvládnuť niekoľko situácií, ktoré sa najviac podieľajú na úmrtnosti matiek – zastaviť pôrodné krvácanie, infekciu, bezpečne dokončiť spontánny potrat a ďalšie.
Celý projekt od začiatku beží pod záštitou OSN a je to najúspešnejší projekt v oblasti znižovania materskej úmrtnosti na svete vôbec.
O koľko sa vďaka nemu znížila materská úmrtnosť?
Za pätnásť rokov sa vďaka nemu Východnému Timoru podarilo znížiť materskú úmrtnosť o viac ako 80 percent.
Zvrátenie nízkej pôrodnosti
Keď sa vrátime k pôrodníctvu v Česku – vlani bola v Česku rekordne nízka pôrodnosť. Podľa odhadov sa dokonca narodilo najmenej detí za posledné dve dekády. Vidíte cestu, ako tento trend zvrátiť?
Pokles pôrodnosti je daný demografickým vývojom. Do veku, v ktorom ženy rodia, vstupuje demograficky veľmi slabá generácia deväťdesiatych rokov. V tom čase sa rodilo veľmi málo detí v dôsledku zásadných zmien v spoločnosti, ku ktorým došlo po nežnej revolúcii. Medzitým sa veľmi posunul aj vek rodičiek, takže táto generácia rodí až teraz.
Jednoduchá cesta von z nízkej pôrodnosti tak v najbližších rokoch nie je. Počet detí na jednu ženu pritom patrí v Česku medzi najvyššie v Európe a budeme radi, ak sa nám aj toto bude dariť udržať.
Ak sa ma teda pýtate, či existuje nejaká šanca na rýchle zvýšenie pôrodnosti, tak neexistuje. Pomôcť môžu v najbližších rokoch len rodičky – cudzinky.
Nemôže v tomto smere aspoň čiastočne pomôcť prístup pôrodníc a lekárov či lekárok, napríklad jednoducho tým, že sa rodičky nebudú „báť“ rodiť?
To je veľmi zaujímavá otázka, pretože spokojnosť žien s pôrodom súvisí s počtom detí, ktoré sa rozhodnú mať. Neviem to odhadnúť. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je veľa.
Príbehov, v ktorých už žena nechce mať po predchádzajúcej negatívnej skúsenosti ďalšie deti, je asi dosť. Niektoré to v ďalšom tehotenstve riešia zložitým hľadaním inej ako lekárskej starostlivosti alebo iného miesta na pôrod.
Je tiež zaujímavé, že ženy, ktoré si pre svoj druhý pôrod volia domáce prostredie, to robia hlavne pre svoju predchádzajúcu negatívnu skúsenosť v pôrodnici, pričom ide napospol o vzdelané ženy, ktoré o pôrode veľa premýšľajú.
V pôrodníctve funguje aj zdravotnícka turistika. Niektoré ženy sú ochotné cestovať kvôli pôrodu aj niekoľko sto kilometrov, čo len dokazuje, aké dôležité sú pre nich podmienky, v ktorých budú rodiť. Ženy potrebujú, samozrejme, najvyššiu odbornú starostlivosť, ale aj starostlivosť rešpektujúcu ich predstavy. Zo všetkého najviac potrebujú otvorenú komunikáciu.
Prestížna akreditácia
Prednostom Gynekologicko-pôrodníckej kliniky vo Fakultnej nemocnici Ostrava ste od roku 2007. Čo ďalšie sa vám za tú dobu podarilo zmeniť či presadiť?
Na to sa ťažko odpovedá. Naše východiskové podmienky neboli ideálne – z Ostravy sa na národnú a medzinárodnú úroveň presadzuje celkom ťažko.
Keď som do Ostravy nastúpil, boli sme vlastne iba väčší krajský špitál. Neboli sme fakultnou nemocnicou v tom pravom slova zmysle, lebo sme nemali v Ostrave dokonca ešte ani lekársku fakultu. Tá sa rozbiehala na zelenej lúke až neskôr, často proti odporu väčších univerzít.
Dnes sme pracoviskom, ktoré v Česku patrí medzi absolútnu špičku v oblasti perinatológie, prenatálnej diagnostiky, onkogynekológie či starostlivosti o ženy s endometriózou. V niektorých parametroch máme dokonca výsledky, ktoré sú najlepšie v Česku.
Sme držiteľmi veľmi prestížnych medzinárodných akreditácií v oblasti bezpečnosti, starostlivosti o pacientov či vzdelávania. Ako jediné pracovisko v Česku máme európsku akreditáciu Centrum excelencie na liečbu rakoviny endometria. To všetko je však výsledok práce celého tímu.
Som veľmi pyšný na to, že v mnohých veciach, najmä v oblasti prístupu k pacientom, udávame trendy a rúcame niektoré zabehnuté postupy. Nie vždy sme preto populárni v odbornej spoločnosti, ale nedá sa nič robiť. Dôležité je, že sa veci hýbu.
Foto: archív Ondřej Šimetka
Foto: archív Ondřej Šimetka
Podarilo sa vám vybudovať pracovisko, ktoré je na špici v pôrodníctve. Nielen po odbornej stránke, ale aj po stránke prístupu k rodičkám. Na čom si pri svojom prístupe k rodičkám zakladáte?
Férový vzťah s pacientmi, diskusia a komunikácia. Prijatie faktu, že rodička je náš partner a rozhoduje sa sama. Našou úlohou je vyšetriť, stanoviť diagnózu, navrhnúť postup, alternatívy, ale vo finále rozhoduje rodička. Tie sa, samozrejme, v drvivej väčšine prípadov rozhodujú tak, ako navrhujeme, ale pokiaľ nie, je nutné sa nejako dohodnúť.
Technológie na operačnej sále
V čom je už existujúce pracovisko výnimočné z hľadiska technológií?
Bez technológií to v dnešnej medicíne nejde a my sme s ich zaobstaraním, našťastie, nikdy nemali zásadný problém, či už ide o ultrazvuky, pokročilé technológie na operačnej sále, či perfektné vybavenie neonatologickej JIS. Asi najväčšou technologickou novinkou je operačný robot.
Čo dokáže?
Robot umožňuje miniinvazívnou technikou operovať aj ženy, u ktorých by to bol predtým z anestéziologického hľadiska problém a mnohé sa museli operovať z veľkého rezu na bruchu.
Ide o ženy s rakovinou maternice, ktoré sú často veľmi obézne a preto nezvládali operačnú polohu pri laparoskopii, keď sa leží hlavou dole až v uhle tridsaťpäť stupňov. Robot túto operáciu uľahčuje a vďaka tomu sme schopní operovať takmer všetky ženy s rakovinou maternice miniinvazívnou technikou.
Po takej operácii môžu byť ženy veľmi rýchlo prepustené domov. Je to obrovský skok v kvalite starostlivosti. Aj vďaka tomu sme doteraz ako jediní v Česku získali veľmi prestížnu európsku akreditáciu Centrum excelencie na liečbu rakoviny maternice.
Máme však aj ďalšie technológie, ktoré nám umožňujú operovať napríklad veľmi zložité pacientky s endometriózou, čo je oblasť, kde patríme medzi štyri certifikované centrá v Česku. V každom prípade, technológie sú fajn, avšak oveľa dôležitejšie je mať erudovaných ľudí a dobrý tím.
Mikroplasty v plodovej vode
Keď už hovoríme o tíme, tím Fakultnej nemocnice Ostrava spolu s Vysokou školou báňskou – Technickou univerzitou Ostrava nedávno ako prvý na svete preukázal prítomnosť mikroplastov v plodovej vode. Nakoľko zásadné je toto zistenie?
Z môjho pohľadu ide o veľmi dôležitý objav, ale zatiaľ je skoro na to, aby sme povedali, aké dôsledky to môže mať na ľudské životy. Možno žiadne. Niektoré štúdie naznačujú, že mikroplasty by mohli mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, ale potrebujeme lepšie porozumieť konkrétnym rizikám a dôsledkom.
Aký vplyv môžu mať tieto mikroplasty na zdravý vývoj plodu?
To zatiaľ nevieme. Pokiaľ sa však potvrdí, že prienik mikroplastov do plodu skutočne môže spôsobiť škody v jeho vývoji a ovplyvniť dieťa aj po narodení, potom určite prídu regulácie do oblasti priemyslu a tiež väčšia osveta žien. Bezplastové prostredie však už nezaistíme nikdy.
Na zvieratách bol napríklad preukázaný negatívny vplyv na funkciu placenty, čo by mohlo viesť k rozvoju určitých komplikácií, napríklad k poruche rastu plodu alebo preeklampsii. Náš výskum prebiehal na skupine žien s predčasným odtokom plodovej vody a v tom budeme pokračovať. Je zvažovaný aj vplyv na imunitný systém tehotnej ženy, plodu a dieťaťa.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.
