Za výstavami nemeckej fotografky Esther Haase sa oplatí cestovať aj do Hamburgu či Berlína. Nejde totiž len o skvelé umenie – v jej záberoch uvidíte, že energiu a vášeň vekom naozaj nestrácame.
V minulosti vystupovala ako divadelná tanečnica, ale od roku 1993 tancuje po svete skôr s fotoaparátom v ruke. Nemecká fotografka Esther Haase portrétovala Karla Lagerfelda, Vivienne Westwood aj Angelu Merkel a zvyčajne sa venuje módnej fotografii. Tento rok uplynie tridsať rokov od chvíle, keď sa fotografiou začala živiť.
Tri dekády za objektívom
Snímky nemeckej fotografky a režisérky Esther Haase zo série Rock’n Old, na ktorej sa podieľala aj módna návrhárka Vivienne Westwood a mnoho nemeckých herečiek, vychádzali každoročne od roku 1993 pôvodne ako kalendár.
Prvé snímky z tejto série boli vystavené v roku 2009 v berlínskom Dome Willyho Brandta a potom vyšli aj knižne. Nedávno túto sériu, s ktorou pred tridsiatimi rokmi začínala svoju úspešnú kariéru, vystavovala pod holým nebom vo švajčiarskom Zürichu.
Tam teraz prebehol aj prvý ročník festivalu fotografie s názvom Open Your Eyes, ktorý si kladie za cieľ spájať vedu a umenie.
Organizuje ho združenie päťdesiatich svetových fotografov The Photo Society, do ktorého patria riaditelia veľkých fotoagentúr a oceňovaní fotografi, napríklad Steve McCurry, Randy Olson, Goran Tomaševič, Renér C. Byer, Jodi Cobb alebo Lois Lammerhuber, spolu s vedcami zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu.
Festival tematicky stavia na sedemnástich cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ku ktorým sa zaviazali všetky štáty OSN do roku 2030. Ten, ku ktorému so svojím súborom fotografií s názvom Rock’n Old spája Esther Haase, v dnešnom svete nebude jednoduché naplniť.
Znie totiž: „Zaistiť a propagovať zdravý životný štýl (well-being) pre všetkých.“ Nemecká fotografka sa vo svojich snímkach snaží klientom berlínskej mobilnej domácej starostlivosti Jahnke sprostredkovať pocit znovunadobudnutej vitality už tridsať rokov.
Oslava života
Seniorov portrétuje ako filmové hviezdy a zachytáva chvíle, po ktorých túži každý – chvíle šťastia, v ktorých si život naplno užívajú aj vo vysokom veku.
Hoci sa vek modeliek, ktoré Esther Haase bežne fotí, pohybuje od dvadsať do tridsať rokov, tvorba, ktorej sa oceňovaná fotografka venuje vo svojej voľnej práci, všetky klišé módnej fotografie vyvracia.
V projekte Rock’n Old zachytáva v štylizovaných snímkach ľudí medzi vekom 85 a 95 rokov a oslavuje ich vitalitu a kúzlo vysokého veku.
„Na tomto projekte som začala pracovať v roku 1993, keď som bola tehotná so svojou dcérou. Pracovala som vtedy v Berlíne pre organizáciu zabezpečujúcu domácu starostlivosť seniorom, bol to môj vôbec prvý klient. Mala som pre nich nafotiť kalendár,“ opisuje fotografka svoje začiatky. Napadlo ju využiť ako modely práve klientov tejto organizácie.
„Sú to ľudia, ktorí sa stretávajú s množstvom problémov – majú cukrovku, zle sa im chodí, majú iné zdravotné problémy, s ktorými zápasia ľudia vo vysokom veku, alebo sú jednoducho osamelí. Ako však môžete vidieť na fotografiách, napriek tomu sa im darí veľmi dobre,“ uvádza autorka.
Z jednorazovej zákazky sa stala každoročná tradícia, ktorá skončila v roku 2020. „Počas tohto obdobia som zostarla aj ja,“ hovorí usmievavá blondínka, ktorej by päťdesiatpäť rokov uhádol len málokto.
K umeniu mala blízko už odmalička
Narodila sa 20. februára 1966 v Brémach do umeleckej rodiny. Jej otec bol fotograf a profesor komunikačného designu na univerzite v Brémach, jej matka pracovala ako ilustrátorka. Hoci Esther viedli k fotografovaniu odmala, najskôr ju oslovil moderný tanec, ktorý sa vydala študovať do Kolína nad Rýnom.
Skôr ako začala študovať grafický dizajn a fotografiu na univerzite v Brémach, strávila dva roky na javisku Goetheho divadla ako profesionálna tanečnica. Práve tam sa dostala aj k fotografii – fascinovala ju predovšetkým práca s tanečníkmi a javiskovým osvetlením.
Kariéru fotografky začínala Esther Haase počas štúdií v Men’s Vogue v Mníchove, ale po dokončení školy sa presťahovala do Berlína a dala sa na voľnú nohu.
Dnes má dve deti, žije medzi Hamburgom a Londýnom, fotí titulné strany pre renomované svetové časopisy (Vogue, Elle, Vanity Fair, Icon, Madame Figaro) aj ďalšie zákazky nielen z oblasti módy.
Okrem fotenia pre Guess, Escadu či Victoria’s Secret má za sebou aj kampane pre automobilové značky Bentley, Mercedes-Benz či Chrysler, šampanské Möet & Chandon, ale aj pre luxusné hotely. Na komerčných zákazkách Esther Haase teraz spolupracuje s nemeckou agentúrou Schierke.
Okrem módy, komerčných kampaní, portrétov a editoriálov pre svetové médiá fotí aj vlastné umelecké projekty, ku ktorým patrí práve Rock’n Old.
Na fotkách sa vďaka jej energii dokáže hocikto vžiť do úloh, o ktorých sa im ani nesnívalo. Rovnako tomu bolo aj v spomínanej sérii so seniormi, keď často už krehkí a chorí ľudia znovu ožili a cítili sa aspoň na chvíľu opäť vitálne aj vo svojich deväťdesiatich rokoch.
La Dolce Vita
„Môj prvý casting prebiehal tak, že mi berlínska domáca starostlivosť poslala fotky svojich klientov, ako sedia v obývačke v ležérnom oblečení. Neboli príliš inšpiratívne. Práve to pre mňa bolo veľkou výzvou. Začala som sa bližšie pozerať na tváre týchto ľudí, hľadať, čo sa v nich skrýva a premýšľať, čo s tým môžem urobiť,“ spomína na začiatky bývalá tanečnica.
„Z prostredia divadla viem, čo všetko je možné s ľuďmi robiť, keď majú ísť na javisko,“ vysvetľuje. Jej modelky a modely sú profesionálne nalíčení, naštylizovaní do „dolce vita“ situácií a oblečení v módnych kúskoch, ako keby hrali vo filme.
Na niektorých snímkach ich dokonca sprevádzajú známe osobnosti nemeckého kultúrneho života. Do projektu sa zapojili napríklad herečky Iris Berben, Angelika Milster, Sonja Kichberger, Gudrun Landgrebe a Hannelore Hoger. A predovšetkým samotná kráľovná módy – Vivienne Westwood.
V jej dielni vznikalo oblečenie, do ktorého Esther Haase seniorov obliekala. So slávnou návrhárkou fotografka v minulosti spolupracovala na viacerých projektoch a fotografovala nielen jej šaty, ale aj ju samotnú.
„Inšpirovala si ma svojou noblesou a slobodou ako nikto iný. To, že sa naše cesty skrížili, bola pre mňa najväčšia česť. Vydávala som sa v tvojich šatách a mnoho ďalších som ich fotografovala. Najviac mi pritom nebudú chýbať neobyčajné šaty, ale priekopníčka, neuveriteľný vzor a skvelý človek, ktorým si bola. S tebou sme prišli o kráľovnú módy a o ikonu punku. Tvoj odkaz však bude žiť ďalej. Odpočívaj v pokoji, Vivenne,“ napísala fotografka na sociálnych sieťach, keď Vivienne Westwood na konci roku 2022 zomrela.
Práca Vivienne Westwood a snímky Esther Haase toho majú veľa spoločného. Ich posolstvom je nielen osobné vyjadrenie prostredníctvom módy, ale zároveň aj hľadanie krásy, erotiky a slobody. V prípade série Rock’n Old aj v pokročilom veku.
Rock’n Old
„Krása pre mňa nie je o veku, postave, vzraste alebo vzhľade. Človek má byť sám sebou, cítiť sa sebaisto a slobodne v tom, ako sa vyjadruje. Práve to som chcela týmto ľuďom poskytnúť. Projekt je pre nich viac-menej aj terapiou,“ vysvetľuje fotografka.
Na projekte Rock’n Old spolupracuje so svojím manželom. Pred samotným fotografovaním so seniormi najskôr otvorene diskutovali aj o takých témach, ako je sexualita v pokročilom veku, čo podľa Esther Haase nebolo výzvou len pre ňu, ale predovšetkým pre jej modelky a modelov.
„Niektorí z nich už o sexe príliš nepremýšľajú. Ak aj áno, tak si v tomto už skrátka neverili. Prišli sme za nimi s nápadmi, ako ich odfotiť, niektorí z nich sa potom skutočne k týmto snímkam odvážili,“ hovorí fotografka.
Zatiaľ čo zo začiatku bolo ťažké nájsť dobrovoľníkov, ktorí by jej na prvý pohľad bláznivé nápady vzali za svoje a pristúpili na takéto fotenie, po čase sa začalo hlásiť čoraz viac seniorov. „Každým rokom začalo byť ťažšie a ťažšie rozhodovať sa, koho vybrať,“ hovorí Esther.
Jej obľúbenou modelkou bola napríklad Hanna Braun (narodená 1919), ktorej fotografiu použila na obal svojej knihy Rock’n Old. Tá vyšla v roku 2009 v nemeckom vydavateľstve Kehrer Verlag. Momentálne je však beznádejne vypredaná a ide už skôr o zberateľský kúsok.
Projekt získal aj vďaka viacerým známym osobnostiam mnoho mediálnej pozornosti. „Práve táto pozornosť bola pre fotografovaných ľudí najväčšou odmenou. Keď prebiehala veľká výstava vo Willy Brandt Haus v Berlíne, všetci sa tu zišli, videli sa na fotografiách a boli šťastní. Bola to jedna veľká party,“ spomína Esther.
Aj napriek všetkej pozornosti médií a celebrít však stále išlo o sociálny projekt a fotografka priznáva, že honorár zaň nebol nijako vysoký.
„Len tak-tak to pokrylo náklady na fotenie. Prečo som v ňom aj tak pokračovala počas celej svojej kariéry fotografky? Najväčšou odmenou mi je, že pracujem s ľuďmi, ktorí z mojej práce majú radosť a vracajú mi mnoho lásky.“ Rock’n Old nie je jediným fotografkiným sociálne angažovaným projektom.
Ďalšie projekty
Na podporu žien s rakovinou prsníka vydala spoločne s fotografkou Jackie Hardt a Utou Melle knihu Amazonky a fotila napríklad aj plagáty pre organizáciu PETA bojujúcu proti testovaniu na zvieratách.
Na jar jej tiež skončila veľká sólová výstava v Leica Gallery v Salzburgu a predchádzajúci rok mala veľkú osobnú výstavu v Leica Gallery v Londýne. V düsseldorfskej Leica Gallery tiež naposledy predstavila svoju novú sériu Je T’Aime, ktorú nafotila ako poctu Jane Birkin a Serge Gainsbourgovi vo vile Karla Lagerfelda pre editoriál Leica Magazinu. Premiéru mala na konci septembra na festivale Photopia v Hamburgu.
Tento rok v lete Esther Haase vystavovala v Stuttgarte spoločne s holandským fotografom a filmárom Antonen Corbijnom a obaja sa tento rok dostali do siene slávy nemeckého združenia voľných fotografov BFF (Berufsverband Freie Fotografen), ktorého je Esther Haase členkou už tridsiaty rok.
Združenie prácu Esther Haase hodnotí slovami: „Jej snímky sú tancom s fotoaparátom, ktorým oslavuje skutočný život. Všetko je v jej podaní choreografiou. Nič nie je nevyhnutné, vynútené alebo prikázané,“ píšu.
„Jej obrazové svety sú kinematografické, plné fantázie a divákovi žmurknutím oka sugerujú, že život je jedno veľké vysvietené javisko, na ktorom by sa ani za všetkými kulisami, kostýmami, maskami a make-upom nikto nemal brať príliš vážne.“
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Klára Čikarová.