Traja zo štyroch zamestnancov menia prácu kvôli vyššej mzde. Riešia tak nárast inflácie. Ďalšími dôvodmi, prečo sa Slováci rozhodnú pre inú prácu sú vzťahy s nadriadeným či nefungujúci kolektív.
„Finančné ohodnotenie je dnes najdôležitejším hnacím motorom pri akejkoľvek zmene v zamestnaní – či už je to motivácia súčasné pracovné miesto opustiť, alebo prijať nové,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.
Mzda je síce najdôležitejšou motiváciou, no nie je jediným faktorom, ktorý môže pri rozhodovaní o práci zavážiť. „Všeobecne možno povedať, že pre slovenských zamestnancov sú najdôležitejšími potrebami práca, ktorá ich baví, dobrý kolektív a možnosť rozvíjať sa,“ konštatuje odborník.
Férový prístup zamestnávateľa
Dôvody zmeny zamestnania sa však podľa neho môžu líšiť v rôznych profesiách a rôznom veku zamestnancov. „Napríklad s pribúdajúcim vekom zamestnanci viac oceňujú férový prístup zo strany zamestnávateľa. Veľká časť pracujúcich, a to predovšetkým z radov tzv. modrých golierov, vyhľadáva v práci istotu – zvyčajne sa snažia nájsť si pracovné miesto vo firme so stabilnou budúcnosťou,“ upresňuje Malo.
Suverénne najdôležitejším dôvodom na zmenu práce je však snaha zlepšiť si ekonomické postavenie. Z dát agentúry Grafton vyplýva, že takmer tri štvrtiny pracujúcich opúšťajú svoje súčasné zamestnanie pre mzdu, ktorá je u nového zamestnávateľa za rovnakú alebo podobnú prácu vyššia.
„Ľudia si dnes dokážu sami nájsť a vyhodnotiť lepšie platenú pracovnú pozíciu, preto by mali mať zamestnávatelia prehľad o mzdových podmienkach u konkurencie a pružne na ne reagovať – a to nielen pri hľadaní nových zamestnancov, ale aj preto, aby si udržali súčasných pracovníkov,“ upozorňuje Malo.
Jedným z dôležitým faktorov pri zmene zamestnania je kolektív. Foto: Freepik.com
Kolektív je dôležitý
Ďalším dôležitým kritériom sú vzťahy na pracovisku s vedením aj s kolegami. Ľudia veľmi citlivo vnímajú aj stabilitu a perspektívu zamestnávateľa.
Nemožnosť kariérneho rastu je dôvodom odchodu zo zamestnania najmä pri mladších vekových skupinách, pre najmladšiu generáciu pracujúcich je podstatná aj spätná väzba – jej nedostatok môže viesť k frustrácii či pocitu zbytočnosti a následnej zmene zamestnania.
- Mzdové porovnanie – rovnaká práca je inde výrazne lepšie odmeňovaná (70 percent)
- Nevyhovujúce správanie nadriadeného alebo vzťahy s kolegami (59 percent)
- Nedostatok stability a neistá budúcnosť zamestnávateľa (30 percent)
- Chýbajúca spätná väzba – nikoho nezaujíma, akú prácu zamestnanec odvedie (25 percent)
- Žiadna možnosť kariérneho rastu – povýšenia (24 percent)
Zdroj: prieskum personálnej agentúry Grafton
Číslo dňa
3 percentá
Presne o toľko mala vzrásť ruská ekonomika podľa odhadov MMF v minulom roku. Rok predtým sa pritom prepadla o 1,2 percenta. K rastu došlo aj napriek početným západným sankciám a ekonomickým komplikáciám.
„Toto číslo v sebe okrem iného ukrýva absolútne prepnutie na vojenskú ekonomiku, kde je rast HDP hnaný vojenskými výdavkami požierajúcimi tretinu štátneho rozpočtu a výrobou zbraní či iných dodávok na front,“ upozorňuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vo svojej správe.
Analytik vysvetľuje, že ekonomika používa kapacity, ktoré by mohli byť využité na prospešné inovácie, stavbu nového bývania pre najchudobnejších, zlepšovanie školstva, modernizáciu nemocníc, budovanie kanalizácií a podobne. O prosperite a rozvoji podľa jeho slov teda nemôže byť ani reči.
View of Moscow Kremlin in summer night. Russia
Rusko zmenilo svoje hospodárstvo na vojnovú ekonomiku. Smeruje sem až tretina štátneho rozpočtu. Foto: Freepik.com
Krátke správy
Zomrel filantrop a finančník Jacob Rothschild vo veku 87 rokov. Oznámila to v pondelok jeho rodina bez uvedenia príčiny, informovala TASR.
Rothschild v roku 1980 opustil rodinnú banku NM Rothschild & Sons pre spor o jej smerovanie a vybudoval svoje vlastné finančné impérium. Jeho spoločnosť RIT Capital Partners je jedným z najväčších investičných trustov v Spojenom kráľovstve s čistými aktívami vo výške 3,5 miliardy britských libier (4,1 miliardy eur) na konci novembra 2023.
Náznaky oživenia realitného trhu. Predaj bytov a apartmánov naznačuje oživenie rezidenčného realitného trhu v Bratislave. Za posledný kvartál minulého roku narástli predaje v novostavbách o 58 percent oproti priemeru roka.
Forbes Slovensko
Foto: Forbes Slovensko
Zatiaľ čo v roku 2023 sa verejné predaje bytov v hlavnom meste pohybovali priemerne na úrovni vyše 200 jednotiek za kvartál, do konca roka 2024 by sa mohli dostať na hranicu 400 až 600 bytov. Vyplýva to z analýzy startupu BuiltMind, ktorý sa zaoberá dátovým monitoringom realitného trhu v Bratislave.
Informáciu o znížení odvodov do 2. dôchodkového piliera od tohto roka zachytilo 56 percent Slovákov. Medzi mladou generáciou do 34 rokov vie o tejto zmene dokonca len 45 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu z konca januára tohto roka, ktorú na reprezentatívnej vzorke 1000 obyvateľov nad 18 rokov realizovala agentúra 2Muse pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko.
Zníženie odvodu do 2. piliera z 5,5 na 4 percentá hrubej mzdy najviac zredukuje budúce dôchodky práve mladým ľuďom, upozornil finančný analytik OVB Marián Búlik. Výskumníci z Oranžovej obálky vypočítali, že 25-ročný človek s aktuálnym príjmom 1400 eur príde pri budúcom dôchodku z 2. piliera o 88 eur mesačne.
