Napriek tomu, že boj s koronavírusom už nedominuje verejnému diskurzu, zdá sa, že časť verejnosti stále verí konšpiráciám týkajúcim sa ochorenia. Podľa prieskumu SAV dezinformáciám o pandémii veria z krajín V4 najviac práve Slováci.
Tajný plán na kontrolu spoločnosti, zahmlievanie vo veci pandémie či zavádzanie o účinkoch očkovania – toto všetko sú konšpiračné teórie, ktoré vyplavilo na povrch pandemické obdobie. Náročnú dobu má svet, ale aj Slováci za sebou, no viera v dezinformácie, ktoré sa s ňou spájali, do istej miery pretrvávajú.
Dosvedčuje to aj najnovší prieskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied o dopade konšpirácií na obyvateľov krajín V4.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Prečo Slováci stále veria konšpiráciám o pandémii?
V rámci projektu Pandemické pravdy publikovala Slovenská akadémia vied časť prieskumu o pomere priaznivcov a odporcov konšpirácií na Slovensku už začiatkom februára. Aktuálne tak prišla s dátami týkajúcimi sa konšpiračných teórií, ktoré sa začali šíriť v súvislosti s pandémiou koronavírusu.
Prieskum bol vytvorený pomocou internetových dotazníkov počas novembra a decembra minulého roku. Z čísel vyplýva, že v skúmaných krajinách dominujú práve konšpirácie týkajúce sa pandémie. S teóriami o epidémii najviac súhlasili práve Slováci.
Prieskum SAV o konšpiráciách
Pandémia Covid-19 bola súčasťou väčšieho plánu, ako kontrolovať spoločnosť (v percentách).
Slovensko: 40,2
Česká republika: 36
Maďarsko: 39,1
Poľsko: 32,7
Počas epidémie Covid-19 boli hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus umelo nadhodnocované.
Slovensko: 38,2
Česká republika: 34,4
Maďarsko: 37,5
Poľsko: 30,7
Informácie o závažných škodlivých následkoch očkovania proti Covid-19 sú zámerne zamlčované.
Slovensko: 44,3
Česká republika: 41,2
Maďarsko: 42,2
Poľsko: 35,4
Podľa politológa z projektu Konšpirátori.sk Pavla Hardoša síce prieskum hovorí, že Slováci veria pandemickým konšpiráciám najviac z krajín V4, no rozdiely nie sú príliš veľké.
„Podstatné je, že z toho priemeru sa až tak nevymykáme. Rovnaké tendencie nedôvery voči inštitúciám a autoritám, strachu a hľadania alternatívnych vysvetlení boli všade,“ okomentoval pre Forbes Hardoš.
Podľa Hardoša samotný rozdiel môžeme pripísať na vrub politickým elitám a spôsobu, ktorým komunikovali v náročných pandemických časoch s verejnosťou. „Veľká časť straníckych elít oportunisticky šponovala nedôveru verejnosti,“ dodal Hardoš z projektu Konšpirátori.sk.
Jednou zo známych tvárí z radov odborníkov v čase pandémie bol aj infektológ Peter Sabaka. Ten prezradil pre Forbes, že výrazný vplyv konšpirácií na pacientov zaznamenal počas tretej vlny koronavírusu.
Ilustračné foto: Freepik/Prostooleh
Pandémia na Covid-19 začala v roku 2020. Ilustračné Foto: Freepik/Prostooleh
„Vtedy sme sa s tým stretávali asi najviac. Od pacientov sme sa podozvedali rôzne konšpiračné teórie, napríklad, že pandémia bola vyvolaná umelo. Pacient, ktorý ležal na intenzívke a ochoreniu nakoniec podľahol, nás presviedčal, že kovid je vypúšťaný z komínov,“ zaspomínal odborník na pandemické obdobie.
Zároveň dodal, že aktuálne už pacienti veria podobným dezinformáciám menej, ale nájdu sa aj ľudia, ktorí stále na podobné konšpirácie nedajú dopustiť. „Stretávame sa s tým veľmi málo, ale rozhodne to pretrváva, no v menšej miere,“ podčiarkol infektológ.
V ďalšej časti prieskumu sa odborníci venovali aj tzv. antivedeckým tézam. Tu už Slováci prvenstvo nedržia.
Prieskum SAV o antivedeckých teóriách
Väčšina výskumov verejnej mienky, ktoré sa týkajú volebných preferencií alebo politických otázok je zmanipulovaná (v percentách).
Slovensko: 36,2
Česká republika: 34
Maďarsko: 43,7
Poľsko: 28,9
Liek na rakovinu alebo iné závažné ochorenia už existuje, ale farmaceutické firmy nám to taja.
Slovensko: 40,1
Česká republika: 29,4
Maďarsko: 38,8
Poľsko: 30,1
Globálne otepľovanie je výmysel.
Slovensko: 19,5
Česká republika: 18,6
Maďarsko: 10,5
Poľsko: 15,4
Posledná pasáž prieskumu sa týka aj protizápadných naratívov v lokalizácii krajín V4. Odborníci zo SAV sa pýtali na témy ako „Biele kresťanské obyvateľstvo je zámerne nahrádzané migrantmi z nekresťanských krajín“, „Mimovládne organizácie sú politickými agentmi Západu a pokúšajú sa nám nanútiť západnú kultúru“, „Gender ideológia má za cieľ rozložiť morálku našej spoločnosti, potlačiť kresťanstvo a privodiť tak rozvrat Západu“ a „Spojené štáty americké v spolupráci s ukrajinskou vládou na území Ukrajiny prevádzkovali laboratóriá na výrobu zakázaných biologických zbraní“.
Slováci podľa tejto časti prieskumu najviac veria konšpiráciám o mimovládnych organizáciách, gender ideológii či biologických zbraniach na území Ukrajiny.
„Jedným z najzaujímavejších zistení nášho komparatívneho výskumu je skutočnosť, že prívrženci jednotlivých typov konšpiračných teórií v krajinách V4 nie sú rovnakí. Vo všetkých krajinách sa síce rovnako hlásia viac ku konzervativizmu ako liberalizmu, ale zatiaľ čo na Slovensku a v Českej republike sa zaraďujú skôr k ľavici, v Maďarsku a predovšetkým v Poľsku skôr k pravici,“ okomentoval v správe Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum SAV o protizápadných konšpiráciách (v percentách)
Biele kresťanské obyvateľstvo je zámerne nahrádzané migrantmi z nekresťanských krajín.
Slovensko: 27
Česká republika: 29,8
Maďarsko: 28,1
Poľsko: 21,6
Mimovládne organizácie sú politickými agentmi Západu a pokúšajú sa nám nanútiť západnú kultúru.
Slovensko: 33,4
Česká republika: 24,6
Maďarsko: 21,4
Poľsko: 18,2
Gender ideológia má za cieľ rozložiť morálku našej spoločnosti, potlačiť kresťanstvo a privodiť tak rozvrat Západu.
Slovensko: 35,6
Česká republika: 28,4
Maďarsko: 27,7
Poľsko: 23,1
Spojené štáty americké v spolupráci s ukrajinskou vládou na území Ukrajiny prevádzkovali laboratóriá na výrobu zakázaných biologických zbraní.
Slovensko: 32,9
Česká republika: 25,3
Maďarsko: 25,8
Poľsko: 12,7
Číslo dňa
5 až 10 percent
Írsky nízkonákladový prepravca Ryanair plánuje počas letnej sezóny zvýšiť ceny leteniek. Oznámil to v pondelok šéf spoločnosti Michael O’Leary s tým, že zdraženie bude miernejšie ako v minulom roku. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
V lete 2023 sa priemerné ceny spoločnosti Ryanair zvýšili o 17 percent. V nadchádzajúcej letnej sezóne sa počíta so zvýšením o 5 až 10 percent, povedal O’Leary. Za dôvod úpravy cien označil meškajúce dodávky lietadiel Boeing. Ryanair vlani na jeseň oznámil, že v dôsledku oneskorených dodávok nových lietadiel Boeing koncom roka zruší niektoré lety.
Lietadlo spoločnosti Ryanair. Foto: Thomas Banneyer/dpa +++ dpa-Bildfunk
Lietadlo spoločnosti Ryanair. Foto: Thomas Banneyer/Bildfunk
Krátke správy
Rusko v utorok zaviedlo šesťmesačný zákaz vývozu benzínu. Cieľom opatrenia, ktoré nadobudne účinnosť 1. marca, je kompenzovať rastúci domáci dopyt a umožniť plánovanú údržbu rafinérií, oznámila v utorok hovorkyňa podpredsedu ruskej vlády Alexandra Novaka. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Rusko zaviedlo zákaz vývozu pohonných látok už vlani v septembri s cieľom čeliť ich nedostatku a vysokým cenám na domácom trhu. Výnimku z opatrenia, ktoré sa uplatňovalo do polovice novembra, dostali len štyri postsovietske štáty – Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko.
Spoločnosť Bosch od marca 2024 ukončí výrobu elektromotorov do bicyklov v Záborskom pri Prešove. Pre TASR to potvrdil riaditeľ korporátnej komunikácie skupiny Bosch pre Českú republiku a Slovensko Pavel Roman.
Dôvodom je podľa Romana to, že sa dopyt po elektrobicykloch nezvyšuje tak, ako sa pôvodne predpokladalo. Na uspokojenie súčasného dopytu firme stačia existujúce výrobné kapacity v hlavnom závode v Miškovci v Maďarsku.
Uwe Lein/dpa
Foto: Uwe Lein/Bildfunk
Nemecký výrobca športovej obuvi a oblečenia Puma oznámil za 4. štvrťrok minulého roka pokles zisku o vyše 42 percent. Podobne ako ďalší výrobcovia športových produktov, aj Puma zápasí s poklesom dopytu, keďže spotrebitelia v reakcii na infláciu obmedzili nákupy neesenciálnych tovarov.
Firma zároveň dodala, že slabé výsledky očakáva aj v prvom polroku tohto roka. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a portálu RTTNews.
