Už ich je len dvanásť. Po stáročiach revolúcií a vojen nezostal na starom kontinente viac ako tucet panovníkov. Hoci je ich počet podstatne menší, ich bohatstvo sa príliš nezmenilo. Zdá sa totiž, že dnešní králi a kniežatá vedia zarábať peniaze rovnako schopne ako ich predkovia.
Rovnako ako pre väčšinu Slovákov, aj pre európskych vladárov je najčastejším typom príjmu prostý plat. Svetovým rekordérom v jeho výške je britský kráľ Karol III., ktorý za službu štátu tento rok dostane od Spojeného kráľovstva výplatu asi 98,6 milióna eur.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Financie Windsorovcov
Hlava Windsorovcov a jeho príbuzní si však zarobia oveľa viac aj inde. Kráľovná Alžbeta II. sa napríklad netajila svojím záujmom o dostihové kone a aj po jej smrti v nich má rodina milióny eur. Inak sa však jednej z najbohatších rodín nechce príliš dhaľovať, do čoho presne investuje.
V každom prípade je rodina najväčším vlastníkom pôdy na svete a vďaka tomu riadi popredného britského producenta biopotravín Duchy Originals. Túto spoločnosť založil v roku 1990 sám Karol III. a až do nástupu na trón sa o ňu staral. Po kráľovnej Alžbete II. navyše Karol III. zdedil osobný majetok v hodnote viac ako 453 miliónov eur.
Buckinghamský palác | Foto: Unsplash/Mike Marrah
Britský kráľ bohatne aj vďaka vojvodstvu Lancaster, ktorého zárobky putujú priamo k panovníkovi. Tie za rok predstavovali približne 27 miliónov eur pred zdanením.
A koľko je to dokopy? Podľa Forbesu disponuje Karol III. osobným majetkom v hodnote asi 453,5 milióna eur, v rukách však má cez najrôznejšie inštitúcie viac ako 39 miliárd eur. Kráľovo bohatstvo je z veľkej časti tvorené portfóliom siedmich palácov, desiatich zámkov a 56 chát. Tou najvýznamnejšou nehnuteľnosťou, ktorú môže kráľ súčasne nazývať domovom, je Buckinghamský palác. Samotná budova s cenovkou 4,5 miliardy eur napokon prekonáva celé bohatstvo väčšiny ďalších európskych panovníkov.
Imanie monackého kniežaťa
Napríklad monacké knieža Albert II. Ten vládne krajine, kde je každý tretí občan dolárovým milionárom. Napriek tomu je jeho osobné imanie o poznanie menšie ako to britského kráľa. S 907 miliónmi eur je viac ako 40-krát chudobnejší než Karol III.
Väčšina z jeho príjmov pochádza z podielu v spoločnosti Société des bains de mer de Monaco. Tá bola založená kráľovskou rodinou už v roku 1863 a v mikroštáte spravuje 52 podnikov. Medzi nimi aj jedno z najznámejších kasín vôbec – Casino de Monte-Carlo, ktoré sa napríklad objavilo v nejednom filme s Jamesom Bondom.
Podobne ako ostatné kráľovské rodiny, ani tá monacká nechce o svojich financiách informovať. A to až natoľko, že sa podľa francúzskej tlače Le Monde rozhodla peniaze schovať do offshore spoločností.
Bohatstvo Vatikánu
Netradičný zdroj financovania majú už od ôsmeho storočia aj panovníci Vatikánu, teda katolícki pápeži. Finančný dar nazývaný Svätopeterský halier posielajú do najmenšej krajiny sveta veriaci každoročne v nedeľu okolo 29. februára. Za rok 2022 vďaka tomu pápežov štát zarobil asi 106 miliónov eur.
Sám pápež František si však za výkon svojej funkcie žiadne peniaze nenecháva, pápežský plat, asi 29,5-tisíc eur mesačne, dáva na najrôznejšie charity alebo ho vracia do samotnej cirkvi.
„Menší“ panovníci
Ani luxemburský veľkovojvoda Henrich I. nedostáva za výkon funkcie zaplatené. Jeho rodine však patrí každoročný príspevok vyše 275-tisíc eur.
Lepšie na tom je švédsky kráľ Karol XVI. Gustav, ktorý spoločne s manželkou dostáva necelých 710-tisíc eur ročne. Okrem toho vlastní aj Sollidenský palác, ktorý mu prispieva peniazmi zo vstupného.
Sollidenský palác | Foto: Wikimedia/PodracerHH v licencii CC BY-SA 3.0
„Nízkonákladovým“ panovníkom, aspoň v porovnaní s Karlom III., je aj nórsky Harald V., ktorý si podľa posledných dostupných údajov za rok 2017 vyslúžil 1,2 milióna eur. Ten však nikdy nebol príliš navyknutý na kráľovský prepych. Jeho rodina jazdí hromadnou dopravou a jeho deti navštevovali štátnu školu. Rodina navyše ani nevlastní väčšinu sídiel, ktoré využíva – tie patria štátu.
Odlišným prípadom je lichtenštajnské knieža Hans Adam II., ktorý vlastní bankovú skupinu LGT Group. Tú kniežacia rodina prevzala počas ekonomickej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia a odvtedy otvorila pobočky aj v Indii či v Spojených štátoch. Aktuálne spravuje majetok v hodnote asi 315 miliónov eur.
Knieža zo svojho zámku Vaduz pozerá aj na svoje vinice. Okrem toho jeho rodina vlastní značné územia a ďalšie vinice aj v Rakúsku.
Hrad Vaduz | Foto: Wikimedia/A.Savin v licencii Free Art License 1.3
S investovaním do celosvetových spoločností majú skúsenosť aj holandskí panovníci, ktorí v jednej chvíli dokonca vlastnili až štvrtinu spoločnosti Shell. Dnes už kráľ Viliam Alexander žiadne akcie tejto spoločnosti v portfóliu nemá.
V posledných dekádach si však zaobstaral letné sídlo v Grécku za 4,5 milióna eur, 600 hektárov argentínskej farmy za 3,2 milióna či jachtu, ktorá ho vyšla na necelých 790-tisíc eur.
Najnovším európskym panovníkom je dánsky kráľ Frederik X. Od tohtoročného januára sa teší pozícii, ktorá jeho rodine ročne zaistí približne 12 miliónov eur. Tie slúžia prevažne na platy zamestnancov a údržbu nehnuteľností.
Z európskych panovníkov je v otázke financií tým snáď najtransparentnejším španielsky Filip VI. Majetok v hodnote iba 2,6 milióna eur z neho robí jedného z „najchudobnejších“ žijúcich monarchov. Po nástupe do funkcie si navyše zmenšil plat o pätinu na 237-tisíc eur za rok. Urobil tak v reakcii na finančné kauzy svojho otca.
Voľný čas za pár eur
Vyzerá to však, že čím viac panovníci zarábajú, tým menej finančne náročné sú ich koníčky. Napríklad Karol III. bol vždy milovníkom pešej turistiky, maľovania, chovania sliepok a záhradníctva. O svojom pestovateľskom ume kedysi porozprával aj vo vysielaní BBC.
Ostatní panovníci sa tiež vyžívajú v pomerne obvyklých záľubách. Henrich I. rád pláva a Karola XVI. Gustava zase baví rybárčenie. Obaja si však navyše užívajú aj typicky panovnícke záľuby – lov divej zveri.
Monacký kniežací palác | Foto: Wikimedia/Benoît Prieur v licencii CC0 1.0
Monacký Albert II. už od detstva športuje. Svoj koníček zdokonalil až tak, že sa s ním dostal na päť zimných olympiád za sebou. Tam reprezentoval svoje kniežatstvo v zjazde na boboch. Medzitým si navyše trúfol aj na rely Paríž-Dakar.
A nie je jediným európskym monarchom-olympionikom. Felipe VI. v roku 1992 podporil španielsky jachtársky tím. Dvadsať rokov pred ním v rovnakej disciplíne o medailu zabojoval aj nórsky Harald V.
Nájdu sa však aj panovníci, ktorí vedia míňať. Už spomínaný Albert II., ktorý sídli v Monackom kniežacom paláci, o sebe sám tvrdí, že „má toľko vecí, že už nevie, kde ich dávať.“ Vlastní mnoho nehnuteľností, od rodného domu svojej matky v americkej Filadelfii až po francúzsky zámok Château de Marchais a susediace farmy, ktorých plocha je šesťkrát väčšia ako samotné Monako.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Vokoun.
