Drahšie ako Slovensko si v eurozóne požičiava už len Taliansko. Pri najnovšej emisii štátnych dlhopisov si investori vyžiadali opäť vyšší výnos ako pred mesiacom.
Slovensko v utorok predalo desaťročné štátne dlhopisy v objeme troch miliárd eur. Investori si však za úverovanie krajiny pod vedením Roberta Fica (Smer-SSD) vyžiadali opäť vyššiu odmenu. Začiatkom mesiaca štát predal v mimoriadnej aukcii dlhopisy s úrokom 3,26 percenta, včera už boli investori ochotní požičať Slovensku za priemerný výnos do splatnosti 3,78 percenta ročne.
Hodnota dlhopisov európskych krajín sa bežne porovnáva s dlhopismi, ktoré vydáva ekonomicky najvýkonnejšia členská krajina Európy – Nemecko. Nemeckej vláde sú finančné trhy aktuálne ochotné požičať peniaze so splatnosťou na desať rokov za úrok 2,45 percenta ročne.
„V praxi to teda znamená, že nás investori hodnotia čoraz rizikovejšie a financovanie, resp. obsluha nášho dlhu, sa stáva čoraz nákladnejšia. V rámci eurozóny si drahšie požičiava už iba Taliansko,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Lacnejšie ako Slovensko si na trhoch dokáže požičať Španielsko, Portugalsko aj Grécko, ktoré v minulosti financovali svoj verejný dlh oveľa drahšie ako Slovensko. „Dôvodom je najmä uvoľnený postoj súčasnej vlády ku konsolidácii verejných financií, pritom treba povedať, že veritelia a investori sú voči Slovensku ešte stále relatívne benevolentní a čakal som z ich strany väčší tlak na rizikové prirážky,“ zdôrazňuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Rozpočet štátu výrazne nabúrala už „populistická legislatívna smršť“, ktorú v NRSR rozpútali poslanci v období pred parlamentnými voľbami v septembri 2023.
Dôvera investorov chladne
Dôvera investorov voči slovenskej ekonomike a ich ochota kúpiť si podiel na budúcej prosperite Slovenskej republiky chladne aj z dôvodu vysokých vládnych výdavkov, ktorých súčasťou sú napríklad zvyšujúce sa platby na sociálne a dôchodkové zabezpečenie či preplácanie časti výdavkov domácností a firiem na energie. Na druhej strane analytici predpovedajú krajine slabší rast ekonomiky a nižšie príjmy z daní a odvodov ako si naplánovala vláda.
„Verejný dlh máme síce stále pod priemerom členských krajín eurozóny aj Európskej únie, ale investori pri nákupe dlhopisov zvažujú viaceré parametre, napríklad kvalitu podnikateľského prostredia či demografický vývoj. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií je na tom Slovensko aktuálne najhoršie v EÚ,“ upozorňuje Pánis.
Stanislav Pánis, hlavný analytik J&T Banky. Foto: J&T Banka
Stanislav Pánis, hlavný analytik J&T Banky. Foto: J&T Banka
Slovensku podľa neho nehrozí, že by si vláda v najbližšom roku cez dlhopisy nedokázala požičať ďalšie zdroje. Upozorňuje však, že bez konsolidačných opatrení bude toto riziko rásť.
„Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. V horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť,“ dodal Kočiš.
Číslo dňa
60-tisíc dolárov
najznámejšia digitálna mena Bitcoin prekonala ďalšiu psychologickú hranicu a blíži sa k historickému maximu 68 991 dolárov, za ktoré sa obchodoval v novembri 2021.
Krátke správy
Do Michaloviec mieri nový investor. Nemecká rodinná firma Lichtgitter chce v Michalovciach rozbehnúť výrobu kompozitných roštov. Na zriadenie novej prevádzkarne v Michalovciach dostane štátnu investičnú pomoc vo výške 1,23 milióna eur vo forme úľavy na dani z príjmu.
Ceny bytov na sklonku minulého roka stúpli. Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka stúpli. V porovnaní s predošlým štvrťrokom narástli o 2,1 percenta, pričom rovnako sa zvyšovali novostavby aj staršie nehnuteľnosti. Najvýraznejší rast zaznamenal Štatistický úrad SR v Bratislavskom kraji.
Samosprávy bijú na poplach. Finančná situácia slovenských samospráv je zlá a obce už nemajú peniaze ani na samotné fungovanie. Zhodnotil to po stredajšom rokovaní v Ružomberku predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
Nedostatok zdrojov sa podľa neho prejavil už vo februári. Podielová daň, ktorá prišla na účty miest a obcí, je o desať percent nižšia v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Príležitosť pre exportérov. Čierna Hora, Gruzínsko, Omán a Katar sa podľa OECD stali menej rizikovými pre exportérov. Upozorňuje na to Eximbanka SR s tým, že to pre slovenských exportérov znamená priaznivejšie podmienky pre podporu ich potenciálneho vývozu do týchto krajín.
