Slovensko ho pozná ako investora z Jamy levovej, biznis úspechy však žne už tridsať rokov. Podnikať začal Igor Kolla na vysokej škole a vybudoval jedného z najväčších telekomunikačných operátorov v krajine – Antik Telecom.
Trh na Slovensku mu však bol primalý, a tak vyrazil za hranice. Firma má dnes pobočky v Singapure, Číne či Brazílii a riešenia pre internetovú televíziu dodáva od Hondurasu cez internáty v Amsterdame až po hotely vo Francúzskej Polynézii.
Rozprávame sa v kaviarni hotela v centre Bratislavy. Konečne. Stretnúť sa osobne s Igorom Kollom nebolo jednoduché. Nie preto, že je Košičan alebo by bol zavalený ponukami po účasti v populárnej televíznej relácii Jama levova. Podnikateľské aktivity vyštudovaného elektrotechnika však už presiahli rámec Slovenska a väčšinu času trávi v čínskom Šen-čene alebo Dongguane, kde má Antik od roku 2006 zmluvnú výrobu elektronických súčiastok a produktov vyvinutých na Slovensku.
Antik je na Slovensku známy najmä vďaka internetu a televízii. V akom biznise ste ako podnikateľ začínali?
Naše začiatky boli roky tesne po revolúcii, to som bol ešte vysokoškolákom. S kolegami sme vyvinuli unikátny kryptovací systém pre televízne vysielanie. O systém bol veľký záujem zo strany káblových televízií, pretože vďaka nemu dokázali niektoré stanice zamknúť a predávať ich ako prémiový obsah. Šifrovací systém sme predali veľkému hráčovi na Slovensku a uspeli sme s ním aj vo svete. Ešte po rokoch nás na svetovej výstave zastavovali ľudia, že používajú túto našu technológiu.
Expanzia do Číny
Ako ste prišli na to, že chcete ísť do Číny?
Hľadali sme výrobné kapacity v oblasti plošných spojov. Koncom deväťdesiatych rokov sme na slovenský trh prišli s rýchlym internetom a neobmedzenými dátami za mesačný paušál. Aby sme dokázali túto službu ponúknuť čo najširšej verejnosti, potrebovali sme veľké množstvo komponentov za dostupnú cenu pre zákazníka. V Európe sme takú výrobnú kapacitu nenašli, preto sme hľadali v Ázii.
Pre aké výrobky ste potrebovali tieto súčiastky?
Naším zámerom bolo poskytovať „triple play“ službu, teda balík internetu, televízie a telefonovania. Najdôležitejšie boli súčiastky pre telefóny a set-top boxy, ktoré umožňovali telefonovanie a sledovanie televízie cez internet.
Výrobné kapacity ste teda našli na čínskom trhu?
Čína mi imponovala tým, že už v tom čase disponovala modernými technológiami. Povedal som si, že ak výroba prototypu nejakej súčiastky, napríklad do set-top boxu, stojí v Nemecku tritisíc eur a v Číne stopäťdesiat eur, tak má zmysel zistiť, v čom presne je ten cenový rozdiel a akú kvalitu dostanem. Kúpil som si letenku do Číny a išiel to osobne preskúmať.
Našiel som tam podmienky na výrobu, ktorá nám umožnila znížiť náklady, zvýšiť úspory z rozsahu a predovšetkým produkovať nami vyvinuté technológie. My sme zase boli pre Čínu zaujímaví tým, že sme dokázali priniesť európske myslenie, znalosti a otvoriť si tým dvere, do ktorých sa nedostali ani Google či Microsoft. Aj keď veľakrát sa stalo, že naše nápady sa tam uplatnili aj bez nášho vedomia.
Vlastnou cestou
Išli ste do Číny osamote? Neriešili ste to cez konzulát alebo podnikateľskú komoru?
Mal som kontakty na ľudí z niekoľkých čínskych firiem, do ktorých som chcel ísť. Napísali sme tiež na čínsku ambasádu v New Yorku a vypýtali sme si od nich základné informácie o podnikateľskom vstupe do krajiny.
Nechcel som tam letieť ako turista, ale za biznisom. Zastupiteľstvá, ekonomická diplomacia a podobné veci – to som vtedy neriešil. Mal som dvadsaťsedem rokov a nemal som predstavu, ako „správne“ postupovať. Pozreli sme si, kam lietajú aerolínie a ako získať víza. Veril som, že ma tam neuvaria v banánovej polievke.
Aký bol prvý stret s krajinou?
Bol január, u nás bola zima a sneh, takže som mal páperovú bundu. Keď som v Hongkongu vystúpil z lietadla, bolo tam asi tridsať stupňov a všetci sa na mňa pozerali ako na exota. Nevedel som ešte po čínsky, nevedel som čítať ich znaky. Musel som pôsobiť veľmi dezorientovane, pretože si to všimli dvaja obchodníci z Malajzie a ujali sa ma.
Pomohli mi, trochu ma povodili po meste a vysvetlili mi základy. Veľmi rýchlo som pochopil, aké hlboké sú rozdiely voči Európe. Kultúra, písmo, jazyk, správanie, zvyky – všetko je iné a to vytvára bariéru, ktorá bráni prirodzenému prelínaniu týchto dvoch svetov. Pokiaľ ste ju nechceli prekonať, prepojenie bolo prakticky nemožné.
Ako ste sa dostali z Hongkongu do Číny?
Zo zahraničných výstav som mal kontakt na obchodníkov jednej čínskej fabriky na elektronické súčiastky v meste Kuang-čou v provincii Kanton.
Kde má Antik doposiaľ zastúpenie…
Áno. Prišiel som do mesta, je to kúsok od Hongkongu, ale načasoval som si to trochu nešťastne, pretože v Číne sa práve začal lunárny rok. Vtedy sa u nich zastaví pracovný život a všetci oslavujú doma. Nevedeli, čo so mnou, tak ma pozvali domov. Nový rok som strávil v rodine ako hosť.
Jazyk otvára dvere
Ako ste v Číne komunikovali?
Najprv cez tlmočníkov, potom som sa snažil čo najrýchlejšie naučiť po čínsky. To bola priorita.
Hovoríte o vašich tlmočníkoch alebo o ich?
O tlmočníka sa vždy staral obchodný partner, pretože od nás veľmi chceli získať biznis. Vnímali nás ako anglicky hovoriacich ľudí a na tlmočenie si najímali absolventov ich jazykových škôl.
Prečo ste s nimi neboli spokojní?
Pretože komunikácia v angličtine bola hrozná. Nejde o prízvuk, ale o to, že anglické a čínske jazykové myslenie sú také odlišné, že sa opakovali nedorozumenia. Tlmočníci navyše často nemali technologické vedomosti o danom odbore a hovorili nezmysly.
Tak ste sa začali učiť po čínsky?
S čínštinou som začal už pred odletom. Chcel som sa naučiť sto najpoužívanejších výrazov, aby som zvládol základy komunikácie. Hovoril som si, že keď tým jazykom hovorí viac ako miliarda ľudí, tak to musí zvládnuť každý vrátane mňa. Na čínštine je krásne, že je to veľmi logický systém. Keď zvládnete začiatky, komplikovanejšie výrazy sa už nemusíte učiť naspamäť. Viete si ich odvodiť.
Čínština je logický jazyk
To znamená, že v Číne komunikujete ich rečou?
V Číne pôsobím od roku 2006, dnes už komunikujem plynule čínsky. Dodám, že keď už som v Číne pôsobil väčšinu roka, v lete som chodil na univerzitu na jazykové semestre, buď v meste Kuang-čou, alebo v Šen-žene.
Aké boli drahé?
Je to to isté, ako keď sa zahraničný študent prihlási na slovenskú vysokú školu. Mohlo to byť zhruba štyritisíc jüanov za mesiac, čiže na tú dobu vyše štyristo eur. To však nie je dôležité. Podstatné je, že ak idete do neznámej krajiny, kde chcete niečo dosiahnuť, popritom máte firmu v Európe a chodíte do školy, navyše v odlišných časových pásmach, každá sekunda musí byť maximálne efektívna.
Pochopenie jazyka v krátkom čase bolo preto pre mňa absolútnou prioritou. Teóriu som obratom aplikoval v praxi, čo mi prinášalo popri učení aj konkurenčnú výhodu v biznise. Preto som sa naučil po čínsky tak rýchlo.
Koľko vám trvalo, kým ste sa naučili plynule komunikovať?
Základy som zvládol za menej ako rok. Keď máte cieľ a ste odhodlaný ho dosiahnuť, mozog sa učí oveľa efektívnejšie ako v prípade tradičného vzdelávania v škole. Bol som ponorený v tom prostredí. Každý deň som vďaka tomu vnímal svoje pokroky v jazyku, ale tiež to, ako mi otvára dvere a dáva konkurenčnú výhodu. Nielen z pohľadu biznisu, ale aj z pohľadu bežného života a pochopenia krajiny.
Slovák v Číne
Zrejme sa pozerám na Igora Kollu trochu nedôverčivo, pretože mi navrhne, aby som bol svedkom pracovného telefonátu. S tým, že v Kuang-čou je síce už osem hodín večer, ale pre kolegu na druhej strane sveta to nebude problém. Po zazvonení sa ozve Číňan – pán Zhou QiDao – a Igor Kolla s ním v spevavej melódii cudzieho jazyka asi dve minúty konzultuje, či sú kontajnery s dvadsiatimi tonami elektroniky pre Antik pripravené a kedy prídu na Slovensko…
Úžasné. Ako ste v tej obrovskej krajine našli továreň, s ktorou ste sa dohodli?
Tie dvere sa otvárali postupne. Museli sme vyriešiť množstvo úskalí, obmeniť dodávateľské procesy. Pri každej chybe sme získali veľa nových vedomostí. Hlavným problémom bolo odlišné vnímanie kvality. Trvalo niekoľko rokov od mojej prvej návštevy, kým sa Antik v Číne udomácnil. Postupne sme prichádzali na to, ako krajina funguje, aké obrovské možnosti dáva. Výroba elektroniky tu má silnú štátnu podporu, takže zázračné ceny, ktoré sme videli zvonka, vedeli byť na vnútornom trhu ešte aj polovičné.
Prečo to teda trvalo tak dlho?
Dlho sme hľadali fabriku s európskou kvalitou a životnosťou výrobkov. Prehrýzli sme sa množstvom fiktívnych spoločností, ktoré majú len web, potom prišlo na osobné návštevy vybraných partnerov. Niekedy stačil jeden pohľad na sklad a hneď ste vedeli, že nie. Keď sme si napokon vybrali, nedarilo sa nám. Prototypy mali obrovskú odpadovosť.
Napokon sme hľadali továrne s hĺbkovou diagnostikou výrobkov priamo vo fabrike, aby sme zrýchlili vychytávanie chýb. Skončili sme u Kórejčanov, ktorí v Číne vyrábali súčiastky pre Samsung. Cena bola, samozrejme, vyššia ako tie prvé ponuky, ale stále výborná.
Ako to vyzerá dnes?
V Dongguane máme prenajatú továreň, ktorú financujeme spoločne s ďalšími firmami z Tajwanu, Číny a Južnej Kórey. Nie sme obchodná firma, inžiniering vždy bol a aj ostal na Slovensku. V Číne sme si vybudovali „dielňu“ s vynikajúcim pomerom kvality a ceny práce, kde si nechávame vyrábať naše dizajny. Aktuálne má Antik na konte viac ako dvetisíc projektov a pre väčšinu sme vyrobili súčiastky a prístroje práve v Číne – za ázijské ceny.
Antik je výskum a vývoj
Napríklad aké súčiastky?
Začínali sme s filtrovými obmedzovačmi pre šifrovanie televízneho vysielania, neskôr to boli set-top boxy, telefónne modemy, dnes aj špeciálne kamery a množstvo telekomunikačných komponentov. Je to viac ako dvesto rôznych produktov. Na Slovensku sa v súčasnosti sústreďujeme na vývoj produktov a výrobnú dokumentáciu, výrobný proces v Číne je vyladený a bez komplikácií. Ale trvalo roky, kým sme všetko zvládli – legislatívu, reklamácie, logistiku…
Spomenuli ste viac ako dvetisíc projektov. To je obrovské portfólio na výrobnú firmu.
Moja priorita ani motivácia neboli nikdy výroba. Radosť z práce mi prináša hlavne vývoj a výskum produktov, ktoré zasiahnu čo najväčšiu masu ľudí a svojou unikátnosťou dokážu vyhrať nad konkurenciou. Keď však musíte uživiť firmu s mesačnými nákladmi cez milión eur a pôsobíte v rôznych štátoch, ste v pozícii, keď musíte zvládnuť aj ťarchu každodenného riadenia.
Telco je a zostane naším primárnym biznisom, no prechádzame aj na súvisiace segmenty, kde vidíme obrovský potenciál. Získané vedomosti z výskumu a vývoja nám otvárajú obrovské možnosti v oblastiach ako smartcity, e-mobilita, logistika či zelená energia, na ktorých sa dá vybudovať úspešná spoločnosť medzinárodného charakteru.
Mohli by ste to vysvetliť?
Vybudovať telekomunikačného operátora je veľmi náročná úloha. Okrem technologickej stránky musíte zvládnuť množstvo legislatívnych požiadaviek či nájsť financie na investície s návratnosťou aj viac ako desať rokov. My sme to dokázali aj bez zázemia veľkého kapitálu zo zahraničia. V mnohých veciach sme dokonca udávali tempo a veľkí hráči sa nám museli prispôsobiť.
Telco je len začiatok
Napríklad?
Na Slovensku sme presadili poskytovanie internetu za paušálnu platbu a nie na základe objemu prenesených dát. Telco teda bolo pre nás vždy alfa a omega, ale okrem toho sme stále ostali v srdci vývojári a výskumníci. Hľadali sme cestu, ako nové technológie uplatniť v iných
odvetviach. Aktuálne sme napríklad v top desiatke firiem na svete v dodávkach IPTV (televízia cez internet, pozn. red.) systémov pre segment „hospitality“ (ubytovacie zariadenia, pozn. red.).
Do ktorých mieste dodávate?
Antik IPTV systém môžete nájsť u operátora v Gibraltári, Hondurase či Nigérii, na vysokoškolských internátoch v Amsterdame, v hoteloch vo Francúzskej Polynézii, v Thajsku, v saudskoarabskej Medine, v Kuvajte alebo na dvore korunného princa Spojených arabských emirátov.
Dodávali sme tiež pre väznicu v novozélandskom Aucklande, v Egypte sme súčasťou leteckého terminálu a v Dubaji sme v sedemhviezdičkovom hoteli Burj-Al-Arab. Doma sme minulý mesiac spustili interaktívny televízny systém vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.
Spomenuli ste najmä rozvojové krajiny. To je náhoda?
Nie. Vidíme veľký potenciál najmä v menej rozvinutých krajinách, ktoré nie sú tak veľmi prestúpené silnými nadnárodnými hráčmi alebo sú trochu pozadu v technologickom vývoji. Dá sa tam presadiť ešte v čase, keď trhový koláč nie je rozdelený. Aktuálne sme silný hráč v juhovýchodnej Ázii, Singapure, Malajzii, Thajsku a Indonézii práve preto, že v tejto oblasti bola slabá konkurencia. Silnieme aj v Indii či Brazílii.
Antik Telecom po útoku Ruska na Ukrajinu vyradil z ponuky programov balík ruských
kanálov a pridal ukrajinské. Prečo?
Chceli sme tým jasne povedať, že nesúhlasíme s vojnou. A snažili sme sa k podobnému postupu motivovať aj ďalšie spoločnosti.
Zasahuje do podnikania v Číne komunistická strana?
Nič také som nepocítil. Pokiaľ ide o komunizmus, tam skôr funguje tvrdý kapitalizmus. O politiku sa však veľmi nezaujímam, doma ani v Číne.
Spolupráca konkurentov
Ako vnímate budúcnosť v segmente telekomunikačných služieb?
Aktuálna rola telekomu sa zmenila z prepájania zákazníkov na prepájanie státisícov senzorov, vedia vytvoriť synergickú hodnotu. Ide napríklad o prepájanie senzorov s centrom – samosprávou, správcom majetku alebo distribučkou plynu, vody či elektriny. Všade je potrebné zabezpečiť spoľahlivú konektivitu a nevyhnutné sú skúsenosti s pripájaním týchto zariadení, keďže sú často umiestňované na neštandardných miestach.
Rastie tiež dopyt v segmente interaktívnej zábavy, čo prináša ďalší dopyt po konektivite. Antik už tretí rok v niekoľkých častiach Slovenska poskytuje 10-gigabajtový internet, čo vnímam ako ďalší technologický krok v segmente. A napokon to vyzerá na to, že trh konečne dozrel aj v oblasti vzájomnej spolupráce konkurentov. Čoraz častejšie vidíme príklady, keď sa delíme o vybudované siete a konkurujeme si potom skôr v kvalite a rozsahu služieb. Nakoniec to prináša výhody najmä pre zákazníka.
Investor v Jame levovej
Aké reakcie ste zaznamenali na účinkovanie v relácii TV Markíza o investoroch Jama levova?
Keďže už dlhší čas žijem veľkú časť roka v zahraničí, bolo pre mňa zaujímavé spoznať časť slovenskej startupovej komunity. Kto je kto a aký máme potenciál ako krajina pri implementácii
nových nápadov. Reakcie ľudí z biznisu na reláciu boli prevažne pozitívne, ocenili najmä to, že komerčná televízia sa podujala na evanjelizáciu témy podnikania a ešte k tomu v pozitívnom zmysle. To tu doposiaľ veľmi chýbalo.
Priniesla vám účasť v relácii nový biznis alebo možnosti pre rozvoj podnikania?
Vďaka šou som sa stal určite osobne známejší. Obracia sa na mňa množstvo ľudí. Má to však dve strany mince. Dostanem sa k zaujímavým ľuďom a nápadom, ale musím vnímať aj balast, veci, v ktorých sa nemienim angažovať, čo mi berie veľa času. V poslednej dobe čoraz viac premýšľam nad tým, v ktorých oblastiach by som mohol prispieť našej krajine a ako na to čo najefektívnejšie vynaložiť čas, úsilie a prípadne aj financie. Toto nemám ešte úplne vyjasnené, ale som veľmi rád, že mi relácia otvorila túto novú etapu v živote.
Ako sa darí firmám, do ktorých ste v relácii zainvestovali?
Na hodnotenie je priskoro, od nahrávania šou prešlo sotva pol roka. Môžem povedať, že aj s kolegami v Antiku naplno pracujeme na tom, aby sme vybraným projektom pomohli, a to nielen financiami. Verím, že úspechy prídu. Tiež mám radosť, že som našiel medzi súťažiacimi ľudí, ktorí majú dobrú energiu a záujem tvrdo pracovať na dosiahnutí cieľa. Ak im nevyjde ich projekt, skúsim ich získať pre projekty, ktoré majú z môjho pohľadu väčší potenciál.
Budete účinkovať aj v druhej sérii?
Zatiaľ sme sa na tom s televíziou nedohodli. Myslím si, že bude mnohonásobne lepšia, pretože priláka podnikateľov, ktorí budú chcieť ukázať, že majú lepšie projekty, ako boli v prvom kole.
Podnikanie v zahraničí
Ako vnímate fungovanie slovenských startupov a možnosti podnikania na
Slovensku?
Potenciál krajiny je veľmi dobrý. Máme dosť múdrych ľudí a ľudí, ktorí sú ochotní tvrdo pracovať. Vo svetle toho, čo sa deje vo svete, môžeme byť šťastní, že je na Slovensku pokoj, dobre funguje infraštruktúra aj logistika a sme pevne prepojení v rámci globalizovanej ekonomiky. Súčasne mám pocit, že na Slovensku je výrazný prebytok dopytu po investíciách, aj rizikových, v porovnaní s objemom potenciálnych projektov. Dobrý nápad opretý o čísla a marketing má teda veľkú šancu na získanie financovania.
Čo by ste poradili slovenským podnikateľom, aby sa dokázali presadiť na exotických trhoch mimo EÚ? Mali by to skúsiť?
Na úvod je podstatné mentálne nastavenie. Uveriť, že môj produkt môžem v dnešnom svete predávať kdekoľvek. Vášmu produktu sa pritom môže dariť oveľa viac na iných trhoch, než sú Slovensko či stredná Európa. Treba to určite skúsiť.
Akú cestu by ste odporučili?
Na prvé presondovanie teritória sú dobré veľtrhy. Aj v dnešnej online dobe tam často chodia ľudia, ktorí majú vo firmách rozhodovacie právomoci či potenciálni miestni distribútori. Keď chcete preraziť v iných častiach sveta, potrebujete ľudí, ktorí rozumejú miestnym špecifikám, aj keď si vezmú časť vašej marže. Získať ich doma je často buď drahé, alebo takmer nemožné. Navyše miestni obchodní partneri môžu mať už vybudovanú vlastnú predajnú sieť a znalosť vašich budúcich zákazníkov.
Trpezlivosť a medzinárodné veľtrhy
Ako má nastavenú účasť na veľtrhoch Antik?
Pred covidom sme investovali do asi dvanástich veľtrhov ročne, od Severnej Ameriky až po Áziu. Na výstavách vás navštívia ľudia, ktorí chcú realizovať svoje príbehy, svoje projekty. Ak ste v pozícii autora produktu, ľahko dokážete definovať, ako na nich viete participovať. Pokiaľ nie ste hneď v úvode chamtiví na peniaze a ukážete im lojalitu, že vám ten zámer imponuje, tak sa vám otvára trh. Robiť zo Slovenska je veľmi náročné, lebo aj keď pošlete e-mail, nikto ho nikdy neprečíta. Na veľtrhoch máte šancu stretnúť sa priamo s topmanažérmi a je to potom len na vás, akým spôsobom ich dokážete zaujať.
A treba byť trpezlivý. Na jeden výstrel sa úspech asi nedostaví. Ak chcete ísť za hranice krajiny, skúste viac teritórií naraz a vydržte v investíciách do získavania partnerov niekoľko rokov. Za ten čas nadobudnete prehľad a zároveň si vyhodnotíte, do akej miery máte šancu preraziť. Vlastné marketingové a obchodné skúsenosti z iných trhov vám potom veľmi pomôžu pri získavaní zdrojov na škálovanie. Budete mať reálne dáta, na ktorých môžete postaviť ďalšie predpovede.
Fungujú v tomto smere pomoc štátu a ekonomická diplomacia?
My máme dobré skúsenosti najmä s pomocou ekonomických diplomatov. Cítime veľkú ochotu podporiť nás. Treba si však uvedomiť, že úlohou misie nie je uzatvoriť biznis za podnikateľa, ale pomôcť sledovať vývoj veľkých verejných tendrov v danom segmente, zistiť legislatívnu situáciu, obmedzenia, možnosti importu alebo podporiť dôveryhodnosť firmy pri spoločnej osobnej návšteve – to sú hodnotné veci, ktoré dokážu posunúť obchodný prípad dopredu.
My vidíme veľký potenciál najmä v krajinách tretieho sveta. Slovenská ekonomická diplomacia by sa mohla posilniť práve v týchto častiach sveta a využiť na to high-tech know-how inovatívnych slovenských firiem. Mali by sme byť aktívni vo „vývoze“ informovanosti o technologickom pokroku vo vybraných segmentoch a organizovať v teritóriách napríklad odborné podujatia s účasťou slovenských špecialistov previazané s miestnymi vládnymi agentúrami – ako to robia niektoré iné technologicky sa rozvíjajúce krajiny.