Mnoho ľudí obdržalo list z finančnej správy s oznámením o indexe daňovej spoľahlivosti. Čo vlastne znamená, že vás zaradili do kategórie menej spoľahlivých subjektov a naopak, aké výhody máte, ak patríte k tým najspoľahlivejším?
Už dva roky hodnotí Finančná správa SR podnikateľov podľa plnenia ich daňových povinností indexom daňovej spoľahlivosti. Delí ich do troch kategórií: na veľmi spoľahlivých, spoľahlivých a menej spoľahlivých.
Hodnotenie dostane každý subjekt, ktorý podniká viac ako dva roky a má príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom je motivovať firmy k riadnemu plneniu si povinností voči daňovému úradu. Pozreli sme sa na to, aké výhody to môže mať a čo v praxi znamená, keď je niekto vyhodnotený ako menej spoľahlivý subjekt.
Index daňovej spoľahlivosti má motivovať
„Cieľom indexu je posilniť dobrovoľné plnenie daňových povinností,“ uvádza Finančná správa SR. Zároveň je podľa nej motívom odmeniť daňové subjekty za ich zodpovedný postoj k daniam. Podobný motivačný nástroj majú zavedené aj iné daňové správy, napríklad v Maďarsku, Litve a Estónsku.
TASR/Michal Svítok
Foto: TASR/Michal Svítok
„Index daňovej spoľahlivosti má motivačný, nie sankčný charakter,” vysvetľuje Drahomíra Adamčíková, hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR.
Má podľa nej podnietiť podnikateľov a firmy k aktívnemu plneniu si daňových povinností. Výmenou za to poskytuje finančná správa spoľahlivým subjektom rôzne benefity. Naopak, nedisciplinovaní daňovníci môžu čeliť sankciám.
Aké výhody vyplývajú z dobrého hodnotenia
„S pozitívnym hodnotením sú následne spojené určité benefity, napríklad to, že tieto daňové subjekty nemusia platiť plnú sumu za vybrané úkony, môžu si jednoduchšie vopred dohodnúť miesto a termín daňovej kontroly,“ vymenúva Zuzana Blažejová, výkonná riaditeľka oddelenia daňového poradenstva, KPMG na Slovensku.
Dodáva, že štát vychádza takýmto firmám v ústrety aj v prípade odkladov či splátkového platenia dane.
Jednou z odmien môže byť aj nižšia pravdepodobnosť daňovej kontroly. „Kontrolná činnosť je cielene zameraná na daňové subjekty, ktoré vykazujú znaky nekorektnosti,” potvrdzuje hovorkyňa Adamčíková.
Medzi ďalšie benefity patrí podľa nej uprednostnenie výkonu miestneho zisťovania namiesto daňovej kontroly pre účely preverenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. To si vyžaduje kratšiu časovú náročnosť kontroly.
„V čase, keď vysoko spoľahlivý alebo spoľahlivý daňový subjekt napríklad nemá dostatok peňazí na zaplatenie dane, môže požiadať správcu dane o povolenie platenia dane v splátkach alebo o odklad platenia dane a správca dane žiadosti vyhovie,“ potvrdzuje Adamčíková.
Rovnaký princíp platí podľa nej aj pri vyhovení žiadosti o platenie preddavkov na daň pri rešpektovaní príslušných zákonných ustanovení. „Benefity sú nastavené tak, aby pomohli daňovým subjektom,“ uvádza hovorkyňa.
Benefity pre pozitívne hodnotené firmy definuje zákon a časť poskytuje samotná finančná správa. Ich zoznam je uverejnený na jej webe. Daňovníci s horším hodnotením k nim však prístup nemajú.
Sankcie za neplnenie si povinností
Menej spoľahlivé subjekty naopak čakajú rôzne obmedzenia. Medzi sankcie patrí napríklad lehota osem dní na splnenie si určenej povinnosti pri daňovej kontrole, vyrubovacom konaní alebo miestnom zisťovaní.
„Daňovým subjektom, ktoré sa považujú za menej spoľahlivé, hrozí riziko straty reputácie, keďže informácia o ich indexe daňovej spoľahlivosti je verejne dostupná,“ hovorí Peter Pašek, managing director spoločnosti Accace Slovakia.
TASR/Jaroslav Novák
Foto: TASR/Jaroslav Novák
Index daňovej spoľahlivosti je totiž verejne dostupnou informáciou. Hodnotenie firiem je zverejnené v zozname daňových subjektov. Menej spoľahlivé subjekty tak majú o sebe na webe negatívnu referenciu, ktorá im môže uškodiť vo vzťahoch s veriteľmi alebo partnermi.
„Najviac sa podnikatelia obávajú negatívnej reputácie a z toho vyplývajúcich rizík, vrátane možného zhoršenia podmienok financovania,“ súhlasí aj Miriam Galandová, prezidentka Slovenskej komory daňových poradcov.
Čo vplýva na hodnotenie?
Na hodnotenie firmy v rámci indexu daňovej spoľahlivosti majú vplyv viaceré faktory. Podľa Pašeka ide o niečo ako „trestné“ body, ktoré je možné získať za nesplnenie povinností voči finančnej správe a prepočtu efektívnej sadzby dane.
Do desať bodov je subjekt, ktorého efektívna daňová sadzba je vyššia ako hraničná hodnota efektívnej daňovej sadzby stanovená daňovým úradom, považovaný za vysoko spoľahlivý subjekt.
Ak má firma od desať do 25 trestných bodov, je spoľahlivým subjektom. Ak ich má viac ako 25, ide o menej spoľahlivého daňovníka. Tieto body prideľuje finančná správa na základe definovaných kritérií. Ich komplexný zoznam je uverejnený na jej stránke.
Hovorkyňa Adamčíková uvádza ako príklad nepodanie daňového priznania právnickej osoby alebo priznania fyzickej osoby na formulári typu B viac ako 3 dni po zákonnej lehote. To sa trestá jedným bodom. Ak však daňové priznanie nie je podané ani na výzvu, prideľuje sa 25 bodov.
Medzi pozitívne správanie firiem, ktoré finančná správa oceňuje, sa tak radí dodržiavanie povinností a lehôt pri podávaní daňových priznaní, spolupráca pri daňovej kontrole či včasné riešenie hroziacej platobnej neschopnosti využitím odkladu platenia dane alebo dohodou na platení dane v splátkach.
Hodnotenie prebieha každého pol roka
O pridelení známky spoľahlivosti sú podnikatelia informovaný listom. Je v ňom aj vysvetlenie, na základe akých faktorov im bol index daňovej spoľahlivosti stanovený, prípadne, ktoré povinnosti si firma voči finančnej správe nesplnila.
Ďalšie listy posiela finančná správa, až keď dôjde ku zmene v hodnotení. To sa realizuje každého pol roka v máji a novembri. Ak k zmene indexu nedôjde, oznámenie sa nezasiela.
Pri priebežnom hodnotení vyhodnocuje algoritmus napríklad nedoplatky na daniach a cle ku koncu mesiaca a za šesť mesiacov spätne. „Zistí najvyšší nedoplatok, ku ktorému pridelí príslušný počet bodov. Zaplatenie nedoplatku je možné vykonať neodkladne a pri najbližšom hodnotení už body za porušenie nie sú pridelené,“ približuje postup Adamčíková.
TASR/Radovan Stoklasa
Foto: TASR/Radovan Stoklasa
V prípade daňových kontrol sú však hodnoteným obdobím tri roky. „Ak je nález z kontroly vyšší ako 60 percent priznanej dane, tento nález má hodnotu 25 bodov. Potom počas obdobia troch rokov bude daňový subjekt považovaný za menej spoľahlivý,“ opisuje hovorkyňa ťažší prehrešok.
Na udomácnenie potrebuje index viac času
Index daňovej spoľahlivosti sa zatiaľ v praxi len udomácňuje. Bude pravdepodobne trvať nejaký čas, kým sa stane všeobecne uznávaným meradlom daňovej spoľahlivosti firiem.
Pašek z Accace hovorí, že je zatiaľ ťažké povedať, či si daňovníci uvedomujú výhody alebo či o nich vedia. Aj podľa Miriam Galandovej, prezidentky Slovenskej komory daňových poradcov, nepovažujú podnikatelia benefity ponúkané finančnou správou za veľmi významné.
„Všeobecne aktivity motivujúce daňovníkov na čestné priznávanie a platenie daní však považujem za správne,“ hovorí. Aký účinný bude inštitút indexu daňovej spoľahlivosti ukáže podľa nej čas.
Proklientská komunikácia daňových úradov
Pašek prízvukuje postupnú zmenu postoja daňových úradov voči podnikateľom a firmám. „Za posledné roky určite badať zvýšenie proklientskej komunikácie zo strany správcov dane,“ vyzdvihuje.
Oceňuje aj novú prax, ktorá umožňuje daňovému alebo colnému úradu pokutu pri prvom porušení povinnosti neuložiť. „Daňovníkovi teda príde list, že mu pokutu nevyrubia, lebo ide o prvé porušenie povinnosti. To je zo strany daňovníkov vnímané veľmi pozitívne,“ konštatuje poradca.
