Nespoliehajte sa na štát a investujte. Túto výzvu je už roky počuť zo všetkých strán, no čo ak patríte ku konzervatívnejšej časti obyvateľstva, ktorá o akciách a ďalších rizikových produktoch nechce ani počuť?
Nie každý má možnosť zaistiť sa na dôchodok vlastným podnikaním alebo vybudovaním portfólia investičných bytov. Väčšine ľudí nezostáva nič iné, ako siahnuť po dosiahnuteľných riešeniach finančného trhu. Ponuka je široká, ale nezaobíde sa bez rizika. Čo teda majú robiť ľudia, ktorí riskovať nechcú?
Konzervatívny investor či investorka by si mal podľa Jána Sušánku z poradenskej skupiny Sušánka & Partneri najprv položiť otázku, z akého dôvodu je konzervatívny. Je to preto, že nemá žiadne skúsenosti s investovaním alebo sa jednoducho bojí straty svojich prostriedkov?
Sušánka sa domnieva, že konzervatívnosť nie je v oblasti zabezpečenia sa na starobu práve tou najšťastnejšou voľbou – obzvlášť v prípade mladých ľudí, ktorým do dôchodku zostávajú ešte desiatky rokov. Do hry totiž okrem faktora času vstupuje ešte inflácia. Tá dokáže osekať aj zisky nakumulované sporením alebo konzervatívnym investovaním. Riešenie, ktoré by infláciu dokázalo poraziť bez rizika, neexistuje.
DIP alebo dôchodkové sporenie?
Väčšina z nás si peniaze pravdepodobne sporí prostredníctvom dôchodkového poistenia. Istá časť obyvateľstva zase ukladá peniaze do doplnkového dôchodkového sporenia. Treťou možnosťou pre Čechov, ako za podpory štátu sporiť na dôchodok, je od tohto roku nový dlhodobý investičný produkt (DIP).
Pri konzervatívnom budovaní rezerv na budúcnosť sa podľa Romana Choca, šéfa wealth managementu Českej sporiteľne, odporúča v prvom rade využiť maximálne benefity od štátu. „Je pritom možné ľubovoľne kombinovať napríklad penzijné sporenie (DPS) a dlhodobý investičný produkt (DIP),“ vysvetľuje Choc.
DPS má vďaka štátnemu príspevku oproti iným nástrojom náskok hneď na začiatku. Z dlhodobého hľadiska však rozhodujú aj dane. Pri doplnkovom dôchodkovom sporení je podľa Urbánka napríklad kľúčové, akým spôsobom sa rozhodneme zmluvu ukončiť – ak vyberieme všetky úspory jednorazovo, musíme zdaniť všetky výnosy.
O niečo odvážnejšia môže byť novinka, ktorú štát zaradil do obehu od januára tohto roku. Už spomínaný dlhodobý investičný produkt prináša podobné výhody ako penzijné poistenie, ale zároveň rozširuje paletu finančných produktov, do ktorých môže človek s podporou štátu investovať.
Najväčšou výhodou DIP je možnosť voľby vašej vlastnej investičnej stratégie a produktov, ktoré do nej zahrniete, pričom o tom nemusí rozhodovať dôchodková spoločnosť. „Predpokladajme pravidelnú investíciu tisíc korún a budeme investovať po dobu tridsiatich rokov. Pri DPS budeme počítať s výnosom šesť percent p. a., bežne k dispozícii pri dynamických fondoch. Pri podielovom fonde deväť percent p. a., kde je účtovaný vstupný poplatok tri percentá z každej investície,“ opisuje Urbánek.
„V doplnkovom dôchodkovom sporení nasporíme celkom 1 175 437 korún (46 499,22 eur). Z toho je náš vklad 360 tisíc korún (14 241 eur), štátny príspevok vo výške 72 tisíc korún (2 848 eur) a výnos je 743 437 korún (29 417 eur). Pokiaľ by sme peniaze vybrali jednorazovo, zaplatíme daň vo výške pätnástich percent, teda 111 515 korún (4412,54 eur). Celkom teda budeme disponovať sumou vo výške 1 063 922 korún (42 098,33 eur),“ počíta Urbánek.
V prípade pravidelnej investície do podielového fondu podľa jeho prepočtov nasporíme celkom 1 663 967 korún (65 841,51 eur) – už po započítaní poplatkov. „S drobnou nepresnosťou si môžeme dovoliť tvrdiť, že budeme disponovať touto sumou, pretože výnosy z investícií po troch rokoch nepodliehajú dani. Budeme mať teda výrazne viac,“ dodáva.
Ideálne je portfólio poskladať z rôznych vzájomne sa doplňujúcich nástrojov.
Všetko závisí od výnosu, ktorý budeme schopní dosiahnuť. „Ak by sme počítali s rovnakým výnosom ako pri DPS, pre vyššie náklady skončíme zhruba na 950 tisícoch (37 590,55 eur),“ vysvetľuje Urbánek.
„Za poslednú dekádu sa ukazuje, že rad investičných fondov prekonáva výnosy účastníckych fondov v doplnkovom dôchodkovom sporení. Je teda potrebné hľadať rozumný kompromis a ideálne svoje portfólio poskladať z rôznych nástrojov, ktoré sa budú navzájom dopĺňať,“ odporúča.
Riešenie pre mladého, ale konzervatívneho investora
Pokiaľ človek investuje tridsať rokov, nie je podľa Sušánky jediný dôvod investovať konzervatívne. „Práve na dlhodobom horizonte akcie porážajú infláciu a najviac zhodnocujú peniaze. Štatisticky portfólio na horizonte dvadsiatich a viac rokov prinieslo vždy kladné zhodnotenie. V takom prípade nevadí, že portfólio v priebehu rokov klesá, pretože investor potrebuje peniaze až na dôchodkové obdobie,“ vysvetľuje Sušánka.
Mladí investori a investorky by podľa neho mali vyberať medzi dynamickým a balansovaným portfóliom. Do konzervatívnejšie balansovaného môžu zaradiť väčšiu váhu dlhopisov, ale riskujú tým nižší celkový výnos. „Každý investor by si mal zároveň na začiatku investovania zostaviť vlastný investičný plán, ktorého sa bude držať a bude ho dodržiavať po celú dobu investičného horizontu,“ radí odborník.
Podľa Lukáša Urbánka bude najlepší rozumný mix viacerých investičných riešení. Jedným z nich je široko diverzifikované akciové investičné portfólio, ktoré je vraj bezpečnejším riešením ako čokoľvek iné. Aby však bolo úspešné, dôležité je podľa Urbánka dodržať podmienku širokej diverzifikácie portfólia.
„Základ portfólia by mala tvoriť globálna akciová investícia, ktorú prípadne môžeme dopĺňať o ďalšie regióny a sektory, ale nie je to nevyhnutné. Všetko závisí od veľkosti nášho vkladu a od toho, aké možnosti budeme mať,“ dopĺňa Urbánek.
Konzervatívni ľudia potom môžu do svojho portfólia zahrnúť aj doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je možné použiť napríklad na výplatu pravidelnej renty, plus investíciu do fondov v rámci aj mimo DIP, zvyšujúce likviditu.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je redaktorka Jana Divinová.
