Čo majú spoločné filmy Barbie, Saltburn, Ja, Tonya alebo seriál Slúžka? Okrem toho, že sa zo všetkých stali hity, majú aj ďalšieho spoločného činiteľa, a to austrálsku herečku a producentku Margot Robbie. Ako vznikla jej produkčná spoločnosť LuckyChap a prečo potrebujeme takéto firmy?
Produkčnú spoločnosť LuckyChap Entertainment založili v roku 2014 Margot Robbie, Sophia Kerr a asistenti réžie Tom Ackerley a Josey McNamara s cieľom rozprávať príbehy o ženách.
Inšpirácia od Charlieho Chaplina
Myšlienka sa vraj zrodila na afterparty premiéry Vlka z Wall Street, projektu, na ktorom sa štvorica zoznámila. Možno preto si nikto z nich nepamätá, ako presne prišli na názov LuckyChap, údajne má však brať inšpiráciu od Charlieho Chaplina.
Prvý úspech spoločnosti prišiel v roku 2017 s uvedením snímky Ja, Tonya, ktorý získal Oscara aj Zlatý glóbus. V roku 2018 nasledoval film Terminal a o rok neskôr úspešný Dreamland. Počas ďalších rokov spoločnosť pracovala napríklad na filmoch Fantastická premena Harley Quinn či Mladá pomstiteľka.
V roku 2021 mala premiéru aj prvá séria seriálu Slúžka, ktorá bola založená na memoároch spisovateľky Stephanie Land. Seriál sa čoskoro stal najsledovanejším na Netflixe a vystriedal aj obľúbený The Queen’s Gambit, ktorý v tom čase vládol v 62 krajinách.
Nevídaný úspech Barbie
Najväčšiu pozornosť však upútala Barbie, fenomén roka 2023 a film, ktorý celosvetovo zarobil 1,4 miliardy dolárov (1,28 miliardy eur). Stal sa tak najzárobkovejším filmom minulého roka.
Úspech Barbie tkvie podľa reportérky a odborníčky na americkú kinematografiu Veroniky Bednářovej v tom, ako je snímka dobre napísaná, vtipná, hravá, bohémsky otvorená a prihovára sa všetkým generáciám.
„Barbie by bez LuckyChap vznikla len ťažko. Jej kritický a komerčný úspech je vyvrcholením šesťročnej mravčej práce spoločnosti. Tá získala opciu na pôvodný Barbie materiál a požiadala Gretu Gerwig a Noaha Baumbacha o napísanie scenára,“ vysvetľuje Bednářová.
Bednářová dodáva, že Robbie naozaj nie je v LuckyChap producentkou len tak naoko. Podieľa sa na riadení natáčacích plánov, stráži rozpočty, v prípade Barbie dokonca sledovala počet litrov ružovej farby potrebných na pokrytie kulís Barbielandu.
Barbie síce nalákala davy do kín, ale v oscarových nomináciách Robbie za herecký výkon v hlavnej úlohe chýbala, rovnako ako Greta Gerwig medzi režisérkami, čo mnohých nahnevalo.
„Akademici si zrejme myslia, že im musí stačiť komerčný megaúspech. Veď už na Zlatých glóbusoch Barbie síce nezískala cenu za najlepšiu komédiu alebo muzikál, ale odišla s novo vytvorenou cenou za filmový kasový úspech,“ hovorí Bednářová.
Pridáva aj ďalšiu teóriu: „Rozhodnutie akademikov by sa tiež dalo preložiť takto: ženy môžu režírovať filmy, ale nemali by nimi zarábať viac ako muži. Dôležitý je tiež fakt, že Gerwig aj Robbie boli obe nominované ako producentky Barbie v kategórii Najlepší film.“
Zaráža ju však, že nominácie sa napriek tomu dočkal Gosling. „To vyznieva trochu absurdne a aj sám Gosling sa nechal počuť, že bez Gerwig a Robbie by žiadny film o Barbie rozhodne nevznikol,“ hovorí Bednářová.
Produkčné spoločnosti pod vedením herečiek
V závere roka 2023 ešte stihla spoločnosť uviesť ďalšiu populárnu snímku, thriller Saltburn režisérky Emerald Fennell s Barrym Keoghanom a Jacobom Elordi v hlavnej úlohe. Stal sa horúcim trendom na TikToku a získal hneď dve nominácie na Zlatý glóbus.
Produkčných spoločností je veľa – stačí spomenúť gigantov ako DreamWorks, Paramount alebo Lionsgate. Prečo je teda dôležité, aby neustále vznikali nové, v posledných rokoch najmä zásluhou hollywoodskych herečiek?
Konkrétne môžeme spomenúť Fifty-Fifty Films hviezdy Eufórie Sydney Sweeney. Stojí napríklad za snímkou Miluje ma, nemiluje ma, ktorá za necelé dva mesiace zarobila vyše 200 miliónov dolárov (182,78 milióna eur).
Ako ďalšie príklady môžeme spomenúť TeaTime Pictures hlavnej protagonistky filmov Päťdesiat odtieňov sivej Dakoty Johnson, Flower Films ďalšej americkej star Drew Barrymore alebo Handsomecharlie Films, za ktorou stojí Natalie Portman.
Podľa Bednářovej niet divu, že si herečky chcú zakladať produkčné spoločnosti. Túžia po väčšej tvorivej kontrole, kde nie sú len bábkami režisérov.
Pri filmoch, ktoré produkujú, môžu čiastočne ovplyvňovať dej, postavy aj celkové vyznenie snímky, môžu aktívnejšie vstupovať do prípravného procesu filmu, okrem iného aj vďaka vlastnému finančnému vplyvu.
Produkcia vlastných filmov taktiež poskytuje herečkám príležitosť k náročnejším či netradičným (a často hlavným) rolám, ktoré nie sú tak ľahko dostupné počas tradičných castingových procesov.
Ako príklad môžeme teraz v kinách vidieť u Emmy Stone vo filme Chudiatko režiséra Yorgosa Lanthimosa, ktorý spoluprodukovala. „Toto producentské obsadzovanie sa do hlavných rolí zatiaľ nikde výraznejšie neprekročilo únosnú mieru vkusu, teda herečky-producentky si svojou produkčnou činnosťou rozhodne ‚nekupujú‘ herecké úlohy‚ biznis je prednejší ako nepotizmus,“ hodnotí Bednářová.
Konkrétne Robbie svojím príbehom pripomína herečku Reese Witherspoon. Tá založila produkčnú spoločnosť Hello Sunshine s cieľom zahrať si silné ženské postavy, ktoré jej inde neboli ponúkané (pod Hello Sunshine vyšiel napríklad seriál Veľké malé klamstvá či film Stratené dievča).
Podpora žien
Robbie aj LuckyChap si kladú za cieľ podporovať ženské producentky, herečky či režisérky a dávať tak ženám (a ich kreatívnym víziám) priestor, ktorý by inde pravdepodobne nezískali.
„Dôkazom je napríklad Barbie. Chcela som mať hlavné slovo. Uistiť sa, že scenár a film, do ktorého som sa zamilovala, pôjde presne tým smerom, akým by podľa jeho režisérky mal,“ vysvetlila Robbie v rozhovore pre The Hollywood Reporter.
LuckyChap tak otvára dvere projektom snažiacim sa zachytiť svet cez zážitky a skúsenosti žien, projektom reflektujúcim ženské hodnoty a perspektívy, projektom so ženským vedením. Tým podporuje a formuje snímky, ktoré nielen prinášajú autentické ženské perspektívy do popredia, ale aj aktívne prekračujú tradičné rodové stereotypy v Hollywoode.
„Pre herečky je vlastná produkčná spoločnosť ideálny spôsob, ako sa aktívnejšie podieľať na vytváraní pestrejšieho filmového priemyslu a vytvárať príležitosti pre seba aj ďalšie talenty,“ tvrdí Bednářová.
Nenaráža tým len na mladé ženy, ale napríklad aj na „herečky stredného či vyššieho veku, ľudí inej ako bielej farby pleti a príslušníkov LGBTQ+ komunity,“ dodáva Bednářová.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Josefína Joštová.
