Význam ruských železníc narastá. Po odstrihnutí obchodu s Európou Rusko investuje stovky miliárd rubľov do modernizácie spojenia s Čínou a juhom Ázie. Po ruských koľajniciach vedúcich do Európy medzitým prúdi tovar z Číny. Dopravcovia sa tak vyhýbajú lodnej trase cez ostreľované Červené more.
Len predminulý týždeň leteli protilodné strely na tanker Pacific 01 a kontajnerovú loď Pinocchio. Nákladné lode plávajúce Červeným morom pri Suezskom prieplave sú pod paľbou rakiet a samovražedných dronov už od minulého novembra.
Z jemenského pobrežia ich vystreľujú militantní povstalci podporovaní Iránom, aby vyjadrili solidaritu s Palestínou.
Útoky na desiatky civilných lodí zatiaľ vyústili do niekoľkých zavraždených námorníkov, dve zajaté plavidlá a jedno potopené. Na trase medzi Áziou a Európou preto teraz dopravcovia často radšej volia oveľa dlhšiu a nákladnejšiu cestu okolo južného cípu Afriky.
Za normálnych okolností prepláva Červeným morom zhruba 500- až 600-tisíc nákladných kontajnerov denne, ku koncu januára tento objem klesol na necelých stotisíc. Ešte v decembri sa sadzby za lodnú prepravu z Ázie do Európy pohybovali okolo sumy dvetisíc dolárov za kontajner, teraz je cena zhruba dvakrát až trikrát vyššia.
Dopyt po alternatívnych trasách vzduchom alebo po železnici sa preto zdvíha nahor. A v prípade železničného spojenia to znamená využitie jedného z koridorov vedúcich cez Rusko.
„Dopyt po železnici všeobecne rastie. My to vidíme na termináli Małaszewicze pri poľsko-bieloruskej hranici, kam dnes prichádza päť až šesť nákladných vlakov denne. Pred rokom to bol maximálne jeden vlak denne,“ hovorí Martin Koubek z dopravnej spoločnosti Metrans.
Zástupcovia nemeckého logistického kolosu DHL tvrdia, že dopyt zákazníkov po doprave tovaru cez ruský železničný koridor vzrástol od decembra o zhruba 40 percent a podobné čísla zaznievajú aj od európskeho dopravného holdingu RailGate alebo holandského dopravcu Rail Bridge Cargo.
Invázia na Ukrajinu pritom ruskej železnici najskôr nijako nepomohla. „Preprava po ruskej línii bola pred vojnou na Ukrajine zhruba milión TEU (štandardný nákladný kontajner, pozn. redakcie) za rok, potom to kleslo na nejakých 600- až 650-tisíc,“ hovorí výkonný riaditeľ Zväzu špedície a logistiky Petr Rožek.
„Tých 40 percent teda neznamená zatiaľ príliš veľké číslo, pretože je to počítané z nízkeho základu, nemáme presné dáta, koľko tovaru utieklo z mora na železnicu, ale ten trend je vidieť,“ dodáva.
Iní dopravcovia, ako napríklad dánsky Maersk alebo švajčiarsky Kuehne + Nagel, sa podľa vyjadrenia svojich zástupcov ruskej železnici dôsledne vyhýbajú. Aj keď samotnú prepravu, pokiaľ nejde o tovar priamo z Ruska či Bieloruska, západné sankcie zatiaľ neobmedzujú.
„Vozí sa to v kontajneroch, ktoré sa zapečatia už v Číne, potom už je veľmi jednoduché zistiť, či ich niekto cestou otvoril. To sa nestáva,“ vysvetľuje Koubek a dodáva, že podľa neho poplatky za prepravu do Európy zrejme nie sú pre ruského štátneho železničného dopravcu významným zdrojom príjmu.
Železnica je však pre ruskú ekonomiku dôležitá kvôli rastúcemu objemu obchodu s Čínou, Indiou a ďalšími ázijskými krajinami, na ktoré sa orientuje od zavedenia západných sankcií.
Vladimir Putin v nedávnom prejave pred ruskými zákonodarcami uviedol, že do roku 2030 by malo Transsibírskou magistrálou prúdiť 210 miliónov ton tovaru ročne. Vlani to podľa ruského denníka Kommersant bolo 150 miliónov ton.
Podľa Putina chce Rusko len tento rok investovať do modernizácie železničnej infraštruktúry 366 miliárd rubľov (3,7 miliardy eur). A ruský minister dopravy Valentin Ivanov minulý mesiac uviedol, že investície by mali byť schválené v marci. Do roku 2032 bude podľa neho na navýšenie kapacít železnice potrebných dokopy 2,7 bilióna rubľov, teda asi 27,2 miliardy eur.
Dôvodom je najmä obchod s Čínou. V roku 2023 dosiahol rekordný objem 240 miliárd dolárov. Po exode západných výrobcov pre inváziu na Ukrajinu totiž Čína dodáva Rusom oblečenie, stroje či napríklad autá. Rusko jej naopak predáva komodity, ako je ropa, uhlie alebo hliník.
A nejde len o Čínu, významne rastie aj objem ruského obchodu s Indiou či Iránom. Ten by malo zjednodušiť dokončenie nového železničného koridoru mieriaceho na juh. Práca na poslednom, zhruba 160-kilometrovom, úseku trate z Ruska do iránskych prístavov na brehu Perzského zálivu sa má začať tento rok. Odtiaľ vedie po mori spojenie do indickej finančnej a obchodnej metropoly v Bombaji.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Marek Tomanka.
