„Mužom, ktorí sa starajú o svoje dieťa, dočasne klesá hladina testosterónu a zvyšuje sa im hladina oxytocínu. Presne to potrebujú, aby dokázali byť v spojení s druhým človekom. Umožňuje im to starať sa o dieťa a nalaďovať sa na jeho potreby,“ hovorí neurovedkyňa.
V pokračovaní nášho rozhovoru o vývoji mozgu sa venujeme dospievaniu a ďalším významným obdobiam v našom živote. Hovoríme o tínedžerskom období, ale aj o tom, ako rodičovstvo ovplyvňuje náš mozog a chemické procesy v tele.
Dozrievanie mozgu
Naposledy sme sa spolu rozprávali o detskom mozgu a o tom, že deti vnímajú svet a uchopujú emócie inak ako my dospelí. Niektoré spojenia totiž nie sú dozreté a chýba aj prepojenie medzi tzv. emocionálnou a racionálnou časťou. Kedy to dozrieva?
Tieto spojenia trvajú veľmi dlho. Začnú sa tvoriť ešte pred narodením a kompletne sú hotové až niekedy v mladej dospelosti. Dlho sa uvádzalo, že v 25 rokoch života, no stále sa to posúva a dnes sa hovorí o období pred tridsiatkou. Konkrétny vek však nie je taký dôležitý ako to, čo všetko sa musí udiať, aby to bolo kompletné.
Čo na to vplýva?
Cesta dozrievania mozgu je naprogramovaná geneticky, ale do veľkej miery na ňu vplýva prostredie. Obdobie puberty je preto také dlhé, aby nám postupne dozreli všetky špecifické rozumové funkcie. Ale ak deti vyrastajú vo veľmi stresujúcom prostredí, dospievanie sa urýchli.
Obrazne povedané, mozog si vtedy „povie“, že sa nachádza v príliš nehostinnom prostredí, a preto nemá čas na budovanie spojení a niekoľkoročné dozrievanie. Musí to urobiť rýchlo, pretože potrebuje byť do nejakej miery funkčný.
Aj rodičovský prístup hrá úlohu v dozrievaní mozgu.
Ako to myslíte?
Môžeme sa vrátiť k emóciám. Jednou z veľkých tém nielen v predškolskom veku, ale aj počas dospievania, je emočná regulácia. V rámci nej napríklad veľmi pomáha, ak dieťa dostáva láskavú výchovu, keď ho rodičia učia, ako zachádzať s veľkými emóciami a ako riešiť problémy.
Ako je to s tínedžermi? Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že pred sebou máme dospelých ľudí, ktorí sa o seba dokážu postarať, ale čo sa týka ich mozgov, ešte nie sú úplne dozreté, alebo sa mýlim?
Presne tak, tínedžeri sú na jednej strane veľmi šikovní – dokážu abstraktne rozmýšľať, vedia „multitaskovať“, robiť naozaj zložité úlohy v škole, zapáliť sa pre vec a ísť si za tým, na druhej strane je všadeprítomný ich obraz ako tých, s ktorými sa nedá vydržať. Je to spôsobené aj tým, že čas puberty sa vo všeobecnosti posúva dopredu.
Všetky hormonálne zmeny teda prichádzajú do detského mozgu, ktorý nie je schopný uregulovať ich tak, ako keby bol vo vývine ďalej. Aj preto sú adolescenti veľmi responzívni na odmenu a majú odlišné vnímanie rizika, pretože mozgová kôra, ktorá by ho vedela utlmiť, ešte nie je dostatočne vyvinutá.
Jana Bašnáková je neurovedkyňa a psychologička. Foto: Miro Nôta
Jana Bašnáková je neurovedkyňa a psychologička. Foto: Miro Nôta
Rozum v tínedžerskom veku
Aj preto je pre nich niekedy náročnejšie odolať niektorým pokušeniam? Pretože nemajú vyvinutý ten ďalší systém, ktorý by to „ureguloval“?
Áno, môže sa stať napríklad pred nejakou párty, že vám vedia odrecitovať všetky riziká, reálne si ich uvedomujú a sú aj sami presvedčení trebárs o tom, že nebudú piť, ale keď sa ocitnú v situácii, že im nejaký chalan, čo sa im páči, ponúkne drink, je to extrémne lákavé. Tá ich kôra nedokáže úplne uregulovať toto správanie.
Nehovorím, že to sa tak stane vždy, že urobia opak toho, čo by mali, ale niektoré situácie sú pre nich oveľa ťažšie ako pre nás. My by sme si možno povedali: „Okej, dohodla som sa, že nebudem piť, tak nebudem piť. Môže mi to ponúkať ktokoľvek a dodržím to.“ U nich to funguje odlišne.
Súvisí to s tým vyhľadávaním odmeny?
Presne. Pre nich je to odmeňujúcejšie, ako by to bolo pre nás. Keď tomu rozumieme, vieme si s nimi možno prejsť konkrétne situácie a ponúknuť im nástroje, ktoré im pomôžu prejsť cez tieto lákavé situácie. Bez toho, aby sa museli spoliehať na to budúce ja, ktoré to samo zvládne. Vieme sa na to lepšie prichystať.
Nechcem ich nejako infantilizovať, pretože adolescenti sú naozaj schopní obrovských a dôležitých vecí, ale sú určité situácie, v ktorých je to pre nich naozaj ťažké. A súvisí to práve s tým, ako sa vyvíja ich mozog.
Pre rodičov je asi náročné hľadať tú zdravú mieru – do čoho to dieťa ešte pustiť a čo môže byť rizikové, nie?
Ja mám pocit, že disproporčne veľa sa hovorí o tom, akí sú tí tínedžeri hrozní, drzí, nepríjemní a tak ďalej. Ale čo naozaj pomáha je, keď nikdy nezastavíme komunikáciu, ale sme tu pre nich. Bez ohľadu na nálady, trieskanie dverami, ticho. Že sa nedostaneme do situácie, keď budeme na opačných stranách rieky ako nepriatelia. Že tu budeme vždy pre nich.
Malo by nám ísť o to, aby nám naše dieťa čo najdlhšie dôverovalo, lebo keď nám dôveruje, tak potom sa na nás obráti aj s niečím ťažkým, potom nám povie, čo sa mu stalo, čo ho trápi. Ale keď z neho urobíme nepriateľa, alebo keď sa necháme na prvú vyprovokovať, čo teda vôbec nie je náročné, tak práve vtedy máme šancu niečo v jeho živote ovplyvniť.
Z výskumov vyplýva, že tínedžeri alebo adolescenti do veľkej miery chcú zdieľať so svojimi rodičmi, oni sa naozaj chcú stále obracať aj na svojich rodičov a chcú s nimi byť spojení, aj keď to tak nevyzerá.
Ako komunikovať s dospievajúcimi deťmi
Ak sa aj my budeme snažiť viac pochopiť to, čo prežívajú a čo sa deje v ich vnútri, môže nám to dať väčší zmier k tomu, ako sa to prejavuje navonok, nie?
Áno, môže nám pomôcť uvedomenie, že ten ich svet sa extrémne mení. Ono vlastne prechádza od dieťaťa, ktoré bolo súčasťou nejakej rodiny a všetko bolo také predvídateľnejšie a jasnejšie, k tomu, že sa musí postupne odpútať od rodičov, musí sa stať súčasťou kolektívu, nejakým spôsobom zapadnúť a tak ďalej.
Veľa sa straší tým, aký vplyv majú technológie, ale je tu veľký nepomer medzi tým, čo sa hovorí a tým, čo nám zatiaľ potvrdili výskumy.
jana bašnáková
Je to veľmi ťažké, pretože sa zrazu menia aj „spoločenské pravidlá“. A napríklad to, vďaka čomu bol populárny v deviatich rokoch, je v trinástich úplne trápne. To sú veci, ktoré mu nikto nevysvetlí, ktoré musí pochopiť sám.
Vzťahy, ktoré si postupne buduje, už trebárs nie sú založené na tom, že spolu ideme hrať futbal, ale na rozprávaní sa a na tom, že: „Aha hentí sa kamarátia, hentí sa nekamarátia.“ Celý jeho sociálny svet sa veľmi mení a je naozaj zložitý.
Do toho prichádzajú aj zmeny tela a rôzne nároky, ktoré sú na neho kladené, pretože sa posúva zo základnej školy na strednú. Musí sa rozhodovať o tom, čo chce v živote robiť.
Je to obdobie plné obrovských zmien, ktoré musí mladý človek ustáť.
Napadá vám ešte niečo, čo by mohlo byť užitočné pre rodičov tínedžerov?
Napadlo mi, že často nastavujú rôzne situácie, v ktorých tínedžeri nemajú pravdu a možno veci nevidia objektívne správne, ako ich vidíme my, ale tie situácie sú pre nich reálne. A je dôležité o nich takto premýšľať – ako o situáciách, ktoré sú pre nich dôležité. Keď majú trebárs nejakú nezhodu medzi kamarátkami v škole a mne ako dospelému sa to zdá ako blbosť, nehádajme sa s nimi. Nehovorme im, že je to maličkosť. Treba to brať tak, ako nám to oni dávajú.
Doteraz si pamätám, aké zraňujúce pre mňa bolo, keď som sa ako tínedžerka rozišla s prvým frajerom. Bola som z toho smutná a dospelí v mojom okolí na to reagovali štýlom, že takých ešte bude…
Presne. Pre vás je to je prvá obrovská strata, ktorá veľmi bolí, lebo je prvá, je tam hĺbka emócií a je to reálna obrovská vec. Vôbec vám nepomôže, že o 20 rokov budete mať nadhľad, lebo vy žijete v situácii, ktorá sa vám deje teraz.
Detský mozog a technológie
Ako na detský mozog vplývajú technológie?
Je to téma, ktorá je náročná. Ja sa snažím v tejto oblasti rodičov upokojiť. Veľa sa totiž straší tým, aký vplyv majú technológie, ale je tu veľký nepomer medzi tým, čo sa hovorí a tým, čo nám zatiaľ potvrdili výskumy. Zatiaľ totiž nemáme veľa relevantných štúdií, na ktoré by sme sa vedeli úplne spoľahnúť.
Ukazuje sa tiež, že negatívne dôsledky sú často spôsobené ani nie technológiami samotnými, ale tým, že nám berú čas na aktivity, ktoré by deti mali stráviť skúmaním prostredia a interakciami s inými. Ďalšou témou sú rodičia na mobiloch.
Veľmi sa mi páči jedna staršia štúdia, ktorá sledovala rodičov v reštaurácii, ktorí trávili čas za obrazovkami. Zistili, že čím viac pozerali do telefónov, tým viac sa ich dieťa snažilo zaujať a čím viac sa to dieťa snažilo ich zaujať, tým nepríjemnejší boli dospelí.
To je vec, ktorá nám pri diskusiách o technológiách a deťoch, asi stále uniká.
Zmeny v období tehotenstva a rodičovstva
Nastávajú počas nášho života ešte nejaké obdobia, keď sa pod vplyvom určitým situácií alebo rol, ktoré zastávame, významnejšie mení náš mozog?
Jednou z takýchto situácií je, keď sa sami stávame rodičmi. Napríklad mozog tehotnej ženy aj ženy, ktorá už porodila, sa štrukturálne mení – určité časti sa špecializujú na novú rolu. Napríklad, aby dokázala oveľa silnejšie vnímať prejavy dieťaťa.
Tehotným ženám sa napríklad aj podľa výskumov zhoršuje pamäť, nie nejako dramaticky, ale určité zmeny tam sú. To je vlastne dôsledok toho, že žena sa musí sústrediť na dieťa a všetko ostatné nie je také dôležité. Deje sa to v záujme prežitia toho dieťaťa.
Čím viac sú otcovia zaangažovaní v rodičovstve, tým je pre nich ľahšie naladiť sa na potreby dieťaťa.
jana bašnáková
Zaujímavosťou je, že určité zmeny prebiehajú aj u otcov, ktorí sa angažujú v starostlivosti o malé dieťa.
To je zaujímavé…
Áno, mužom, ktorí sa starajú o svoje dieťa, klesá hladina testosterónu a zvyšuje sa im hladina oxytocínu. Presne to potrebujú, aby dokázali byť v spojení s druhým človekom. Umožňuje im to starať sa o dieťa a nalaďovať sa na jeho potreby. Ťažko povedať, čo je príčina a čo následok, no ukazuje sa, že čím viac sú zaangažovaní v rodičovstve, tým je to „nalaďovanie“ pre nich ľahšie.
Čo môžeme robiť my dospelí, aby sme sa lepšie starali nielen o svoj mozog, ale aj o mozgy našich detí?
Zdravo žiť, spať, veľa sa hýbať, stretávať sa s druhými ľuďmi, zaujímať sa o svet, byť stále zaangažovaní a snažiť sa náš mozog používať, neprejsť na úplného autopilota. Neznamená to, že musíme riešiť každý deň krížovky alebo sudoku, ale môžeme sa stále učiť nejaké nové veci. Ak mozog nebudeme používať, tiež sa to na ňom nejako prejaví.
A čo sa týka detí – je to jednoduchšie, ako si predstavujeme. Byť tu pre nich, mať s nimi také normálne zážitky, byť do veľkej miery láskaví a podporovať ich emočnú reguláciu.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je Digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk či osvety na sociálnych sieťach.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
