Skončiť na ulici sa môže mnohým zdať ako koniec života. Nie vždy to tak však musí byť. John Paul DeJoria sa na nej ocitol hneď dvakrát, no napriek tomu teraz patrí medzi 400 najbohatších ľudí v Spojených štátoch. Pomohol mu k tomu alkohol aj vratné fľaše.
Premeniť necelých 700 eur na bohatstvo vo výške troch miliárd chce um a zrejme aj trochu šťastia. Americký miliardár John Paul DeJoria ho však vo svojom živote veľa nemal.
Narodil sa do chudobnej rodiny prisťahovalcov, ktorí prišli hľadať americký sen do Los Angeles. Tam však prišli iba na to, že spolu nevydržia. Mladý DeJoria sa tak v dvoch rokoch ocitol bez otca.
DeJoria si dodnes pamätá, ako mu matka dala desať centov. Mal ich darovať Armáde spásy, hoci jej samotnej peniaze chýbali. Snažila sa mu vštepiť, že aj drobné môžu naozaj pomôcť. Učila ho, aby vždy prispieval ľuďom, ktorí sú na tom horšie. Táto myšlienka s ním zostala dodnes.
Časom však matke došli peniaze a nebola schopná sa o neho a jeho brata postarať. Svojich synov preto dala do detského domova, z ktorého sa dostali až po siedmich rokoch. Pri spomínaní na toto obdobie DeJoria hovorí, že odtiaľ už mohol iba stúpať. Cesta na vrchol však bola ešte dlhá.
Už vtedy sa však prejavil jeho podnikateľský duch. Keď mal iba deväť rokov, rodinnému rozpočtu pomáhal predajom vianočných prianí a roznášaním novín. Aby stihli obísť všetky domy, vstávali s bratom už o tretej hodine ráno.
Jeho najväčším prianím vtedy bolo zarábať v dospelosti aspoň 150 dolárov (139 eur, pozn. prekl.) týždenne, aby si mohol dovoliť malý dom a ojazdené auto. Viac k šťastiu nepotreboval. Podobne ako mnoho chudobných amerických detí sa však na nejaký čas dostal do gangu.
Dlho v ňom však nevydržal a po vyštudovaní školy sa rozhodol narukovať do armády. U námorníkov strávil dva roky, potom sa vrátil do rodného kraja, kde sa aj oženil. História sa však zopakovala, keďže ani jemu manželstvo nevydržalo a zostal na výchovu syna sám.
Nevedel, že jeho žena niekoľko mesiacov neplatila nájom. Dva dni po rozchode ho tak majiteľ z domu vyhodil aj s dieťaťom a skončil ako bezdomovec. Aby nezostal úplne na daždi, musel si od známeho požičať pokazené auto.
Myslel iba na to, ako sa z tejto situácie dostať. Nie na to, kto za situáciu môže a čo mohol urobiť inak. Začal vracaním fliaš, ktoré hľadal po uliciach, čo dokázalo nakŕmiť jeho aj syna.
Chodil tiež od domu k domu a snažil sa ľuďom predať encyklopédie. Táto skúsenosť ho naučila niekoľko zásadných lekcií – nestratiť motiváciu a pokračovať, aj keď vás všetci odmietajú, takisto, že tým najdôležitejším na výrobku je jeho kvalita. Predaj mu išiel a vydavateľ encyklopédie ho za to odmenil ocenením Muž roka.
Zarábal si aj predajom poistenia či ako údržbár. Jeho život k lepšiemu zmenila až práca pre kozmetickú spoločnosť Redken, kde stretol holiča Paula Mitchella. Ten sa stal jeho obchodným partnerom a dobrým kamarátom.
Od úspechu na dno a opäť nahor
Znovu sa oženil, ale ani s novou manželkou si nerozumel. Rozhodol sa ju opustiť a nechať jej dom aj auto. Myslel si, že si to môže dovoliť, pretože jeho novú firmu s vlasovými prípravkami mal podporiť investor pol miliónom dolárov (približne 463 000 eur, pozn. prekl.).
Peniaze však nikdy neprišli.
DeJoria sa tak musel vrátiť späť do auta a k sprchovaniu na plavárni. Musel si požičať peniaze od matky, ktorá nechápala prečo. Veď má predsa úspešnú kariéru a krásny dom. On sa jej však rozhodol zatajiť, že je znova na dne. Chcel sa z toho dostať sám.
S Mitchellom dali dokopy zhruba 700 eur. To nebolo veľa, no stačilo to na uvedenie prvého produktu spoločnosti John Paul Mitchell Systems.
Nemohli si dovoliť ani farebné etikety, zvolili preto minimalistické čiernobiele spracovanie. Produktom to pridalo na luxusnom vzhľade, aj keď to nebolo zámerom podnikateľov.
DeJoria sa vtedy naučil žiť zo zhruba 2,40 eura na deň vďaka zľavám v miestnych mexických reštauráciách. Dva týždne žil na kuracích krídelkách a tacos, než prišiel prvý hotový výrobok a on sa vydal presviedčať salóny, aby ho kúpili.
Kozmetická spoločnosť aj obchod s alkoholom
Kozmetickej spoločnosti sa začalo dariť a spoločníci kúpili pozemok na Havaji, kde vybudovali farmu na pestovanie ingrediencií pre svoje výrobky. DeJoria však dôverne vedel, že radosť netrvá večne. Mitchell ochorel na rakovinu a o tri mesiace neskôr zomrel.
Ďalšia príležitosť sa podnikateľovi naskytla v tom istom roku, keď sa jeho nový obchodný partner vrátil z Mexika s fľašou vynikajúcej tequily. Rozhodol sa začať predávať ešte lepšie – aj keď o tequile vedel len to, že je dobrá.
Mal už však znalosti z podnikania a niekoľko miliónov dolárov, ktoré do značky vložil. A hlavne si veril. Bol presvedčený, že má tú najlepšiu tequilu na svete, musí ju len dostať k ľuďom.
„Vedel som, že je to niečo, čo by som mal urobiť, a tak som to urobil,“ vysvetľoval miliardár, prečo sa vôbec do výroby alkoholu Patron pustil. Priznáva, že vtedy nevedel, či sa bude nápoj vôbec predávať. Jednoducho si povedal, že to skúsi.
Háčik bol v cene. Podľa CNBC stála fľaša na vstupe zhruba 18 eur, DeJoria ju predával za dvojnásobok. Necelých 35 eur bol za tequilu ochotný zaplatiť málokto, keď ostatné značky stáli okolo 8 eur.
Keď distribútori DeJoria pre údajne neprijateľnú cenu odmietli, vydal sa už overenou cestou encyklopédií a kozmetických prípravkov – predávať bar po bare. Tie rýchlo zistili, že zákazníkom Patron chutí. Potom už sa objednávky hrnuli.
Počas 29 rokov dokázal predať desiatky miliónov fliaš. Keď potom o firmu prejavil v roku 2018 záujem výrobca rumu Bacardi, stála ho 4,6 miliardy eur. Dnes sa luxusná značka predáva vo viac ako stovke krajín sveta.
Pomoc núdznym
DeJoria je úspešným podnikateľom, ale aj nadšeným filantropom. Prispieva na odstraňovanie mín z bývalých bojísk, pomáha bezdomovcom a podporuje africké deti, ktorých rodičia zomreli na AIDS.
V roku 2009 založil organizáciu Grow Appalachia, ktorá učí obyvateľov v oblastiach s nedostatkom čerstvého ovocia a zeleniny, ako ich pestovať a uchovávať. Okrem toho podporuje komunitné kuchyne a tvorí online vzdelávacie videá.
Miliardár tiež finančne podporuje organizáciu Sea Shepherd, ktorá sa zaoberá ochranou oceánov. Tá po ňom pomenovala jednu z lodí, ktorá slúžila na potláčanie nelegálneho rybolovu.
Toto plavidlo už síce doslúžilo, ale meno miliardára dostala vzápätí ďalšia loď inej organizácie, ktorú podporuje. Tá pláva za rovnakým účelom ako jej predchodkyňa.
DeJoria je tiež jedným z 242 miliardárov, ktorí podpísali tzv. Giving Pledge Billa Gatesa. Prisľúbil tak, že väčšinu svojho bohatstva rozdá na dobročinné účely. Ako sám hovorí: „Nezdieľaný úspech je zlyhaním.“
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je redaktor Filip Vokoun.