Už aj malé deti dnes trápi syndrómom suchého oka. Je to niečo, čo kedysi vôbec nebývalo bežné, upozorňuje oftalmologička a šéfka Slovenskej glaukómovej spoločnosti Mária Praženicová pôsobiaca v Banskej Bystrici.
Lekárka, ktorá patrí k slovenskej oftalmologickej špičke v oblasti glaukómu, okrem toho v rozhovore pre Forbes hovorí aj o tom, aké následky v súvislosti so zrakom boli identifikované v rámci takzvaného dlhého covidu (z angl. long covid).
Chcela byť kardiologičkou
Absolventka Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe pôvodne chcela byť kardiologičkou. Medicína jej bola blízka odmalička aj preto, že vyrastala v lekárskej rodine – otec bol reumatológ a mama pracovala ako farmaceutka.
„To, že som išla študovať medicínu, bolo prirodzené. Chcela som sa venovať kardiológii. Na oftalmológiu som sa dostala viac-menej náhodou, pretože v čase, keď som si hľadala zamestnanie, nemali na internom oddelení voľnú pracovnú pozíciu. Voľné miesto však bolo na očnej klinike, a tak som sa dohodla s pánom docentom, teraz už profesorom Milanom Izákom, že to spoločne vyskúšame,“ uviedla pre Forbes.
Dnes pôsobí doktorka Praženicová na Očnej klinike FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici a tiež v súkromnej glaukómovej a neurooftalmologickej ambulancii Viziocum v Banskej Bystrici. Tá je výnimočná tým, že poskytuje liečbu prvú svojho druhu na Slovensku.
Ide o elektrostimuláciu, ktorá dáva nádej slabozrakým pacientom s glaukómom, ale aj iným postihnutím zrakového nervu, pacientom s diagnózou pigmentovej degenerácie sietnice, traumatickým poškodením zrakovej dráhy či oslabením zrakových funkcií po covide.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Kliknite a pozrite si výber lekárov a lekárok v rebríčku Top osobnosti medicíny 2024.
V Banskej Bystrici prevádzkujete súkromnú ambulanciu, ktorá poskytuje pacientom špeciálnu liečbu elektrostimuláciou. Môžete vysvetliť, čo presne to je?
Ide o špeciálnu metódu, ktorá sa, pokiaľ viem, v rámci Európy robí vo Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Španielsku a na Slovensku. Výrobcov takýchto prístrojov je vo svete niekoľko. Ten, ktorý používame u nás a je založený na evidence-based medicine, kde sa výskumu venujú v rámci štúdií, pochádza z Nemecka.
S akými zrakovými problémami dokáže elektrostimulácia pomôcť?
Všeobecne ide o takzvané optikopatie, teda ochorenia zrakového nervu ako takého. Vyslovene priama indikácia na toto využitie je glaukóm, ktorému sa aj ja a priori venujem, ako aj takzvaná retinitis pigmentosa, čo je určitá degenerácia sietnice, ktorá končí zužovaním zorného poľa a atrofovaním zrakového nervu.
Existujú však aj pracoviská, ktoré elektrostimuláciu robia napríklad aj v prípade tupozrakosti, vrodených optikopatií, iných degeneratívnych ochorení sietnice či post-traumatických ochorení zrakového nervu.
Všimla som si, že pomocou tejto metódy pomáhate okrem iného aj pacientom s oslabením zrakovej funkcie v rámci takzvaného dlhého covidu. Ako covid oslabuje zrak?
Covid ako taký narúša aj kognitívne funkcie a videnie je jednou z nich. V súvislosti s covidom boli u pacientov zaznamenané zmeny v perimetri, teda v zornom poli. Covid narúša fyziológiu fungovania prenosu nervového signálu.
Keď som pred rokmi chcela na Slovensko metódu očnej elektrostimulácie priniesť, začala som návštevou centra v Magdeburgu, kde sa elektrostimulácii venujú dlhšie. Profesor Bernhard Sabel publikoval štúdiu, v rámci ktorej bol uvedený prípad pacientky, ktorá mala (po covide) problém v zmysle machúľ v zornom poli. Keď podstúpila elektrostimuláciu, machule sa postupne rozplynuli.
Kto je Mária Praženicová
Absolventka III. LF Univerzity Karlovej v Prahe so špecializáciou v oftalmológii. Zameriava sa najmä na diagnostiku a liečbu glaukómu. Pôsobí na Očnej klinike FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici a tiež v súkromnej glaukómovej a neurooftalmologickej ambulancii Viziocum v Banskej Bystrici, ktorá poskytuje liečbu prvú svojho druhu na Slovensku.
Ide o elektrostimuláciu, ktorá dáva nádej slabozrakým pacientom s glaukómom, ale aj iným postihnutím zrakového nervu, pacientom s diagnózou pigmentovej degenerácie sietnice, traumatickým poškodením zrakovej dráhy či oslabením zrakových funkcií po covide.
Mária Praženicová absolvovala študijné programy European Leadership Development (Stockholm, San Francisco, Amsterdam), Glaucoma Unit of Harkness Eye Institute na na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, Massachusets Eye and Ear Infirmary v Bostone, Wills Eye Hospital vo Philadelphii. V rokoch 2013 až 2017 a tiež od roku 2021 pôsobí ako prezidentka Slovenskej glaukómovej spoločnosti.
V magazíne Forbes sme sa rozhodli oceniť prácu slovenských lekárov i lekárok a vôbec po prvý raz predstaviť osobnosti medicíny, ktoré patria medzi najrešpektovanejšie. Spolu s Máriou Praženicovou sa v ňom umiestnilo ďalších 74 odborníkov, ktorí sa starajú o naše zdravie.
Kliknite a pozrite si rebríček Top osobnosti medicíny 2024.
Aké ochorenia zraku postihujú slovenskú populáciu najčastejšie? Sme v niečom výrazne odlišní od zvyšku Európy?
Nemyslím si, že sa v niečom významne líšime. Pacientov postihujú hlavne ochorenia súvisiace s vekom podmienenou degeneráciou sietnice, potom diabetes a komplikácie v zmysle diabetickej retinopatie, teda poškodenia ciev, ktoré sietnicu zásobujú kyslíkom a živinami (najčastejšie býva zapríčinená cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom a môže viesť až k slepote, pozn. red.). Čo sa týka glaukómu, tým sú postihnuté zhruba dve percentá populácie.
Mnoho ľudí v súčasnosti trávi kvôli práci alebo z iných pohnútok veľa času na obrazovkách – počítačov, tabletov, smartfónov. Takéto vystavenie obrazovkám predošlé generácie nezažívali. Čo to robí so zrakom?
Je to určite problém, ktorý zhoršuje zrak populácie. Počítače sú však tu a faktom je, že dnes si už život bez nich ani nevieme predstaviť. Aj keby sme chceli prestať na počítačoch pracovať, nie je to možné.
Ilustračné foto: Senivpetro/freepik.com
Aké to má však dopady na zdravie našich očí?
S prácou na počítači súvisí hlavne syndróm suchého oka. Je preukázané, že keď sme na počítači, zabúdame žmurkať. Problémom je zároveň aj práca na takú blízku vzdialenosť. Preto sa odporúča, aby sme sa počas práce na počítači z času na čas postavili, zašli k oknu, pozerali do diaľky.
Aký postup sa odporúča?
Hovorí sa o postupe „20-20-20“. Znamená to, že zhruba 20 minút by sme mali pracovať na počítači, potom na 20 sekúnd – ale ak sa dá, tak aj dve minúty – od počítača odísť, zájsť k oknu a zapozerať sa do vzdialenosti 20 stôp (to je zhruba šesť metrov).
Problémom súčasnosti je však aj to, že sa veľa pozeráme do mobilu. Naše oči nie sú zvyknuté pozerať tak intenzívne a dlho do blízka. Popri tom dochádza ku vzniku takzvaného akomodačného kŕča, kedy aj ľudia, ktorí krátkozrakosť v rodine nikdy nemali, krátkozrakí sú.
To je niečo, čo pre ľudské oko nie je prirodzené a týka sa to hlavne malých detí. Deti sa kedysi väčšinu času hrávali vonku a teraz sú skôr pri počítačoch, kde trávia nadmerné množstvo času.
Ilustračné foto: david Travis/unsplash.com
Rodičia niekedy aj veľmi malé deti posadia za tablet. Čo takéto praktiky spôsobujú detskému oku? Bude mať táto generácia všeobecne väčšie problémy so zrakom?
Určite áno, problémom bude alebo už aj je krátkozrakosť, teda myopia, taktiež syndróm suchého oka už aj u menších detí. Kedysi sa suché oko týkalo hlavne žien v období menopauzy, teraz majú suché oko už aj školopovinné deti.
To v minulosti nebolo, pretože ako som spomínala, deti boli viac vonku, vo vlhkom prostredí a nevysedávali tak veľa pred počítačom. Ďalším problémom je aj žiarenie z obrazoviek. To svetlo nám spôsobuje napríklad aj problémy so spánkom, ale to už od témy oftalmológie odskakujem.
Odporúča sa jesť veľa rýb, zelenej zeleniny, nenasýtených či omega 3 mastných kyselín. Je tiež potrebné prízvukovať, že zvlášť ľudia, ktorí intenzívne v rámci pracovného výkonu namáhajú oči, by sa mali vo voľnom čase snažiť robiť presne pravý opak a nezaťažovať oko ešte aj vo voľnom čase.
Mária Praženicová, oftalmologička a prezidentka Slovenskej glaukómovej spoločnosti
Suché oko ako problém dneška
Rodičom by ste teda zrejme poradili obmedzovať čas na obrazovkách...
Určite áno, deti by mali byť na obrazovkách len na nevyhnutne potrebnú dobu. Je pravda, že taká je doba a nedá sa tomu úplne vyhnúť. Nie je však dôvod, aby na počítači či tablete trávilo dieťa nekonečné hodiny.
Vo východoázijských krajinách, kde tiež zistili problém zvyšovania krátkozrakosti u dospelých aj detí, vymysleli v školách systém, ako sa to snažia obmedzovať. Počas vyučovania využívajú tablety, no aby sa deti na obrazovky nepozerali veľmi zblízka, na stoloch umiestnili zábrany v určitej vzdialenosti.
Rekord nárastu krátkozrakosti u detí bol v Ázii zaznamenaný počas pandémie ochorenia Covid-19. Proti krátkozrakosti sa bojuje rôzne. Napríklad sa vyvíjajú aj nové okuliarové šošovky na krátkozrakosť, ktoré striedajú oblasť zaostrenia a rozostrenia, čím zabraňujú predlžovaniu oka a nárastu krátkozrakosti. Tieto moderné šošovky sú zamerané práve na detskú krátkozrakosť a na to, aby sa dioptrie príliš rýchlo nezvyšovali.
Za predpokladu, že nemáme žiadne iné predispozície, v akom veku sa začína ľuďom zhoršovať zrak?
Pokiaľ je fyziologicky oko takzvané emetropické, teda nepotrebuje žiadnu plusovú ani mínusovú dioptriu, tak sa to deje zhruba medzi 40 a 50 rokom života. Mnohí ľudia sú aj takzvaní neodhalení krátkozrakí pacienti, u ktorých presbyopia nastupuje neskôr, to znamená, že majú povedzme dioptriu -0,5, ale to je dioptria, ktorú vlastne v bežnom živote ani nepotrebujete riešiť.
Dobre vidíte do blízka a len trošku horšie vidíte napríklad číslo blížiaceho sa autobusu. Zhoršovanie zraku je ale určite ovplyvnené aj tým, ako intenzívne človek pri práci oči využíva. Niekto, kto pracuje na poli alebo v lese, nevyužíva akomodačnú schopnosť šošovky tak často a intenzívne ako napríklad krajčír či hodinár, ktorý to oko denno-denne preťažuje.
U ľudí, u ktorých prevažuje práca na blízko, nastúpi potreba okuliarov takzvanej „stareckej ďalekozrakosti“, čiže presbyopie, skôr.
O svoje telo sa vieme postarať, je na to veľa návodov – športovať, kvalitne jesť, dostatočne spať, regenerovať. Ako sa však správne starať o zrak?
Aby som to zhrnula, určite je veľmi dôležitý pobyt vonku, v prírode, odporúčam ľuďom pozerať sa čo najviac do diaľky, často meniť pracovnú vzdialenosť, vyhýbať sa obrazovkám, keď je to možné, v prípade potreby ošetrovať oči kvapkami, tzv. umelými slzami.
V miestnostiach nám svietia často neónky a prekurujú sa. Povrch oka vám zhoršuje aj klimatizácia v autách. Možno ste si aj vy niekedy všimli, že po ceste autom máte prasknuté cievky v oku alebo začervenanie.
Ako môžeme zdravé oči podporiť z hľadiska stravy?
Odporúča sa jesť veľa rýb, zelenej zeleniny, nenasýtených či omega 3 mastných kyselín. Je tiež potrebné prízvukovať, že zvlášť ľudia, ktorí intenzívne v rámci pracovného výkonu namáhajú oči, by sa mali vo voľnom čase snažiť robiť presne pravý opak a nezaťažovať oko ešte aj vo voľnom čase.
