Slowlandia plánuje pri Nitre vysadiť desiatky tisíc liesok a do piatich rokov by mohla byť sebestačná. Investícia prekročí milión eur. Jej orechové nátierky získali najprestížnejšie svetové ocenenia a aktuálne vyvíja aj vlastné proteínové tyčinky.
Obdivuhodné. Tak by sa jedným slovom dal opísať príbeh nitrianskej Slowlandie. Dvakrát to s ňou už-už vyzeralo, že je koniec, vždy však dokázala na poslednú chvíľu vymyslieť záchranné riešenie.
Kedysi nemala žiaden vlastný produkt a okrem predaja prémiových stéviových sladidiel ponúkala len výrobky iných firiem. Časom sa stala najväčším distribútorom remeselných slovenských čokolád, no jedného dňa jej výrobca zavelil koniec.
„Distribúcia čokolád nám tvorila hlavný podiel príjmu, no zrazu sme ho nemali. Narodila sa nám vtedy dcéra, výdavky stúpli a príjem klesol. Mali sme zákazníkov, len sme im nemali čo predávať. Tak som vymyslel lieskovcovo-kakaové krémy,“ hovorí spoluzakladateľ Slowlandie Michal Repík.
Nerobíme to pre seba, chceme to vybudovať pre naše deti. Vďaka sadu môžeme byť sebestační a možno byť pre mladých aj inšpiráciou, že svetové veci sa dajú robiť aj zo Slovenska.
Michal Repík, Slowlandia
Keď krémy vyvinul, nechal sa nachytať aj druhýkrát. Keďže ešte nemal žiadnu vlastnú značku, ponúkol ich kamarátovi, ktorý už značku rozbehnutú mal… lenže človek mieni, podnikanie mení.
„Spolupráca nám vyrástla na takmer 70 percent obratu, no odberateľ zo dňa na deň prišiel, že už sa dohodol s iným výrobcom a máme mu vrátiť všetky jeho etikety. Vtedy sme si naozaj mysleli, že skrachujeme a zatvoríme firmu, lebo sme ešte nemali žiadnu vlastnú stabilnú značku ani odberné kanály,” spomína Repík. Práve vtedy urobil kľúčové rozhodnutie a jeho krémy dnes patria medzi najlepšie na svete.
Mandľový krém sladký bol ocenený dvoma hviezdami Great Taste 2018 a 2021. Foto: Marek Mucha, Forbes
Začiatky podnikania
Michal Repík začal po vysokej škole na Slovensko dovážať stéviu, ktorú vtedy nikto nepoznal. Jeho predstava, že na prémiovom sladidle zbohatne, sa rýchlo rozplynula.
„Na stévii sme prerobili aj zlaté gate. Ako prvý biznis koncept to síce nebolo najlepšie, ale nesmierne veľa sme sa na tom naučili robiť v potravinárstve, začali sme spoznávať slovenského zákazníka a vybudovali si sieť malých obchodov, ktoré od nás berú produkty dodnes,” približuje Repík.
V článku sa dočítate:
- Ako vznikala Slowtella?
- Na akých novinkách práve pracujú?
- Kedy budú sady prístupné verejnosti a aké atrakcie sa v nich budú nachádzať?
- Aké plány má Slowlandia v Dubaji a Rakúsku?
Stévia ho dostala aj do čokoládovne, s ktorou vymysleli spoločný produkt – čokoládu sladenú stéviou. Prirodzene sa tak v potravinárstve dostával stále ďalej a spoznával výrobcov technológií. Na svetových výstavách zase spoznával trendy, ktoré o pár rokov prídu aj na Slovensko.
Jedna výstava sa stala takmer legendárnou. Keďže Michal spolu s manželkou Zuzanou nemali auto, požičiavali si ho od jeho mamy. Stačilo sľúbiť, že jej ho umyjú. „Raz som Zuzku nahovoril, že pôjdeme namiesto dovolenky na potravinársku výstavu do Parmy. Bolo to 900 kilometrov, ale nemali sme auto,” spomína Repík.
Mohol si ho požičať od mamy pod podmienkou, že ju zoberú so sebou. V trojici v malom aute cestovali desať hodín na výstavu, kde sa dozvedeli, že je tam len mozzarella a prosciutto. Tak sa teda aspoň poriadne najedli. Keďže nemali peniaze na hotel, sadli do auta a cestovali naspäť.
„Nakoniec sme prespali v agroturistickom ubytovaní, kde na jednej strane boli pod oknami ošípané a na druhej kravy,” usmieva sa Repík.
Okrem príležitostného požičiavania auta im rodičia pomáhali aj tým, že u nich mohli bývať. Spávali v detskej izbe na rozťahovacom gauči a dúfali, že jedného dňa sa to rozbehne. Zlom prišiel na veľtrhu v Piemonte, rodisku najznámejšej lieskovcovo-kakaovej nátierky na svete.
Slowtella bola ocenená troma hviezdami Great Taste 2021 a zlatou medailou International Chocolate Awards 2020. Foto: Marek Mucha, Forbes
Receptúra Slowtelly
Michal Repík videl záujem o sladké nátierky na výstavách v Nemecku, za remeselnou čokoládou chodili turisti aj do Ameriky a trh s ručne robenými pochutinami sa postupne rozrastal do celého sveta. Nebolo treba hádať, či sa raz dostane aj na Slovensko, skôr bolo treba vyriešiť, ako to využiť.
„Krémy boli prvá voľba. Videl som ich v Nemecku, ale u nás ich nikto nerobil. Povedal som si, že nemôžem vyrobiť len ďalšiu Nutellu, že musí byť niečím iná. Tak som išiel do Piemontu,” približuje Repík.
Po dlhšej analýze vsadil na zloženie. Kým originál obsahuje trinásť percent lieskových orechov a zvyšok je sušené mlieko, palmový olej a cukor, Nitrančan chcel vyrobiť nátierku s vyšším podielom orechov, ako mal ktokoľvek iný.
Výsledkom bolo 66 percent lieskovcov, prémiové talianske BIO kakao a trochu cukru z kokosových kvetov z Indonézie. Nula mlieka, palmového oleja, rastlinných tukov aj nula sójového lecitínu.
Naše krédo je neponáhľať sa, nezapredať sa, nezobrať investora, nezačať robiť privátne značky, neklamať zákazníkov, rásť pomaly a organicky.
Michal Repík, Slowlandia
Keď o svojom zložení povedal Talianom, zareagovali, že je to „impossible“ (nemožné). V podstate by aj mali pravdu, keby Michal svojou povestnou súťaživosťou nedokázal, že všetko sa dá, len treba drieť. Napokon vymyslel novú receptúru a krémy pripravuje ako čokoládu, nie ako krémy.
„Keďže sme tam nechceli mať cukor, mlieko ani palmový olej, nemala z čoho vzniknúť krémová hmota. Navyše, vysoký podiel orechov vytvára veľa tuku. Bolo preto náročné dosiahnuť konzistentný krém, aby sa vrstvy neoddeľovali ako pri arašidovom masle,” opisuje Repík.
Nakoniec sa mu to podarilo a po úvodnej negatívnej skúsenosti s odberateľom založil vlastnú značku – Slowlandia. Odvtedy prichádza úspech za úspechom. Prvý dôkaz, že je na správnej ceste, prišiel z prestížnej gastronomickej súťaže Great Taste Awards.
„Po roku výroby som dal dokopy desať produktov a poslal ich do Great Taste. Veľa z nich som považoval za prototypy, ale dúfal som, že sa nám podarí uspieť aspoň s jedným. Nakoniec osem z desiatich získalo ocenenia a mandľové maslo si dokonca odnieslo maximálny počet, tri hviezdy, čo dovtedy nedosiahol nikto zo Slovenska ani z Česka,” opisuje Repík.
Keď to oznámili, správa sa okamžite dostala do TASR, RTVS aj Markízy a Repíkovci odvtedy nezastavili stroje. Je to už sedem rokov, čo je Slowtella ich absolútnym bestsellerom.
Michal Repík dokázal vytvoriť aj to, čo je podľa literatúry a všetkých technických listov nemožné. Foto: Marek Mucha, Forbes
Nechápu ani Taliani
Slowlandia pochopila jednu vec, na ktorú väčšina výrobcov nemyslí. Je ňou práve darovateľnosť. Považuje to za veľmi dôležité, aby sa jej výrobky dali darovať, preto má aj kokosový cukor zabalený v sklenom pohári so zlatým viečkom a peknou etiketou.
Za druhé nevyhnutné kritérium označuje trvanlivosť pri nezmennej kvalite. Slowlandia bola medzi prvými na svete, kto začal všetky svoje orechové krémy vákuovať.
„Pomleté orechy veľmi rýchlo oxidujú a sú zatuchnuté. Chceli sme dosiahnuť, aby ľudia po otvorení našej nátierky cítili vôňu čerstvých orechov a nie starobu. Navyše, viečko vďaka tomu po otvorení krásne pukne a zákazník má z toho zážitok,” teší sa Repík.
Fotoreportáž Mareka Muchu: Ako to vyzerá vo výrobe Slowlandie? (11 fotografie)
Vákuové obaly a vysoký podiel lieskovcov nie sú jediné veci, ktoré Talianom zmenili pôvodný názor „impossible“ na „almost impossible“ (takmer nemožné). Najnovšie ich Michal prekvapil tým, že vysoký lesk dokáže dosiahnuť aj pri dražovaných výrobkoch z bielej a mliečnej čokolády.
„Podľa literatúry a všetkých technických listov je nemožné dosiahnuť prirodzený lesk pri inej ako tmavej čokoláde s vysokým obsahom kakaa. Pri všetkých ostatných sa používajú leštiace látky, no my to vieme urobiť aj bez nich,” hovorí Repík.
Dokážu prirodzene naleštiť mliečnu aj bielu čokoládu, čo je najväčšie čokolatierske umenie. Tajomstvom je striekať čokoládu na orechy po mikrovrstvách počas 12 hodín. Keď sa zmení teplota v miestnosti o viac ako dva stupne, celé sa to pokazí a musia pokračovať na ďalší deň.
„Na dražované produkty si radšej ani nerobíme cenové kalkulácie. Ide nám tým primárne o prestíž a dôkaz, že sa to dá. Získali sme za ne najprestížnejšie svetové ocenenie International Chocolate Awards,” pokračuje Repík.
Slowlandia aktuálne už takmer narazila na veľkosť slovenského trhu a chápe, že ak chce ďalej rásť, musí pridať nové produktové portfólio alebo preraziť v zahraničí. Pre istotu sa rozhodla urobiť oboje.
Mandle v slanom karameli boli ocenené bronzovou medailou International Chocolate Awards 2020 a dvoma hviezdami v súťaži Great Taste 2021 a 2022. Foto: Marek Mucha, Forbes
Vlastný sad v bio kvalite
Na obaloch Slowlandie nájdete panorámu Nitry so všetkými významnými budovami, no už čoskoro by sa to malo zmeniť. Pripravuje sa na príchod do Dubaja a rozbieha sa aj na rakúskom trhu. Spolu s partnerom založila sesterskú rakúsku Slowlandiu a plánuje ju budovať lokálne.
„Slowlandia v Rakúsku by mala reprezentovať Rakúsko. Bude tomu prispôsobený dizajn aj ponuka. Napríklad v Štajersku sú veľmi kvalitné tekvicové jadierka, tak ich budeme obaľovať v čokoláde. Chceme tam byť tiež autentickí a regionálni,” prezrádza Repík.
Okrem toho ho čaká aj vývoj nového produktového portfólia, pri ktorom chce opäť dosiahnuť prvenstvo. Plánuje priniesť prémiovú verziu fitness produktov, pretože sám začal cvičiť a žiadne doplnky mu nevyhovovali.
„Môj prístup je jednoduchý. Rieš veci, ktoré sám poznáš. Preto sa vždy pýtam. Poznám to? Vyznám sa v tom? Viem ten problém vyriešiť? Snažím sa vyvinúť niečo, čo by som bol ochotný jesť aj ja sám. Chcem, aby to bolo vegánske, čisté a bez sladidiel,” opisuje Repík a prezrádza, že výsledkom by mali byť proteínové tyčinky a proteínový prášok.
Redaktor magazínu Forbes Mário Šmýkal počas návštevy Slowlandie. Foto: Marek Mucha, Forbes
Termín ukončenia vývoja si nedáva žiaden, pretože sa riadi heslom, ktoré má firma uvedené na každom obale produktu. Festina lente. Ponáhľaj sa pomaly. „Je to naše krédo. Neponáhľať sa, nezapredať sa, nezobrať investora, nezačať robiť privátne značky, neklamať zákazníkov, rásť pomaly a organicky,” hovorí Repík.
Ukážkovým príkladom ich pomalého prístupu sú vlastné lieskovcové sady v bio kvalite, ktoré sa rozhodli vybudovať neďaleko Nitry. Na takmer 70 hektároch pôdy v malebnom vinárskom kraji idú vysadiť desiatky tisíc liesok, z ktorých prvá úroda bude po piatich až šiestich rokoch.
Vybrali si najlepšie svetové odrody, ktoré sú najhodnotnejšie na čokolatierskom trhu. Minulý rok vysadili prvých päťtisíc liesok a tento rok začnú budovať infraštruktúru ako oplotenie, cesty, systém na zavlažovanie a vysadia ďalšie liesky.
V budúcnosti tam plánujú urobiť aj drobné prvky agroturistiky s ubytovaním, saunou, zábavou pre rodiny a čerstvou praženicou z vlastných vajec.
„Investíciu do prvej etapy odhadujeme na 1,5 až dva milióny eur. Napríklad len jeden vrt na závlahu stojí 40-tisíc eur. Nerobíme to pre seba, chceme to vybudovať pre naše deti. Životnosť sadu je 50 rokov a pri dobrej starostlivosti 70. Môžeme byť vďaka tomu sebestační a možno byť pre mladých aj inšpiráciou, že svetové veci sa dajú robiť aj zo Slovenska a aj odtiaľto môžeme získavať svetové ocenenia,” uzatvára Repík.
