Gergely Orosz píše jeden z najčítanejších newslettrov v tech svete s názvom The Pragmatic Engineer. Ako sa maďarský programátor vypracoval z obyčajného tvorcu webstránok so zákazkami za tridsaťtisíc forintov (80 eur) na takmer 150-tisícový plat v dolároch?
„Napísať Gergelyovi Oroszovi!“
Tieto slová som si poznačil do Google kalendára, aby mi prvého septembra zasvietilo upozornenie. Bolo to však zbytočné, vlastne som sa nevedel dočkať, kedy sa mi s Oroszom podarí opäť spojiť.
„Ďakujem za oslovenie! Žiaľ, kým niekedy začiatkom jesene nedokončím rozpísanú knihu, nebudem poskytovať rozhovory nikomu.“
Takto vyzeralo prvé kolo našich emailov.
Kým som na neho celé tie mesiace čakal, mal som aspoň čas na rátanie. Minimálne desaťtisíc predplatiteľov, pätnásť dolárov na mesiac (alebo stopäťdesiat na rok), z toho si Substack zoberie desať percent, Stripe ďalšie tri za elektronické predplatné. Mesačný zárobok aj tak vychádza na šesťciferné číslo. Bývalý manažér Uberu píše najpopulárnejší „tech newsfilter“ na svete a skvele si vďaka nemu zarába.
Dokonca sa vzdal ročného zárobku tristotisíc dolárov, ktorý mal dosahovať v najlepších rokoch v Uberi. To, čo dnes robí, je pre laika dosť odborný (rozumej suchý) newsletter v angličtine, ktorý vychádza dvakrát do týždňa s titulkami obsahujúcimi slová ako „poistenie kvality“ či „vývojárska produktivita“. Všetko sú to dlhšie texty, no prehľadné, písané v odrážkach a najdôležitejšie body sú zvýraznené. Niekedy sa rieši celkom nová, horúca téma, no vždy s profesionálnym nadhľadom.
The Pragmatic Engineer má dnes už viac ako pol milióna predplatiteľov (od Silicon Valley až po Indiu) a Gergelya Orosza na sieti X sleduje viac ako dvestotridsaťtisíc ľudí. Medzi nimi aj Nilay Patel, šéfredaktor The Verge, jedného z najväčších spravodajských tech portálov sveta, redaktori a reportéri New York Times, The Information alebo amerického Forbesu.
Novinky u neho často nájdete skôr ako na Bloombergu alebo v The Wall Street Journal. A prináša aj analýzy aktuálnych tém, ako sú masové prepúšťanie alebo dráma okolo OpenAI, na aké sme zvyknutí skôr u interných alebo odborných zdrojov.
Novinárom v ére clickbaitov
Práve vďaka týmto kvalitám sa stal úspešným novinárom a blogerom na sociálnych sieťach. Dnes už na písanie nepotrebujete novinárske vzdelanie. Ak sa vyznáte v oblasti, stačí sa priučiť základným pravidlám štylistiky a novinárskej etiky.
Ak máte aj dobré zdroje a schopnosť triediť informácie, ktoré by bežný užívateľ nemal čas hľadať v rôznych prameňoch, máte voľné pole. Pravdaže, musíte pravidelne prinášať exkluzívne správy, ale aj respondenti sa cítia bezpečnejšie, keď dávajú informácie osobe ako Orosz. Mainstreamovým médiám už dôverujú menej. Podľa Orosza sa mu ako jednotlivcovi darí získavať vyjadrenia omnoho ľahšie, hoci aj k citlivým kauzám. Jeho cieľom totiž nikdy nebolo byť novinárom, ale situácia ho k tomu priviedla.
„Gergely je jeden z najtvrdšie pracujúcich reportérov a autorov, akých poznám. Pre ľudí v tech priemysle je dôležité, aby o fungovaní softvérových firiem vedeli čo najviac, a neexistuje iný človek, ktorý by podával správy tak hĺbkovo a podrobne,“ povedal pre Forbes.hu Casey Newton, zakladateľ Platformera vydávaného taktiež na Substacku a bývalý šéfredaktor portálu The Verge.
Toto všetko môže autorovi okrem profesionálnej slobody zabezpečiť aj finančnú nezávislosť – za predpokladu, že sa mu podarí nájsť kúpyschopný trh pre také témy, do ktorých mediálne domy nenašli odvahu investovať. Vývojár softvéru píše pre vývojárov softvéru o vývoji softvéru? Na prvý pohľad to nie je ani predajné, ani sexi, ale náhoda to nebude. A minimálne desaťtisíc ľudí za takýto obsah aj platí.
„Tech žurnalistika je dnes už v podstate zápasom clickbaitov. Superschopnosť Gergelya Orosza spočíva v odborných vedomostiach. O dôležitých témach dokáže písať odzbrojujúco a detailne, navyše sa dotýka aj takých tém, ako je sexizmus v tech priemysle,“ napísal pre Forbes.hu slávny programátor Kent Beck. S Oroszom v auguste 2023 publikoval spoločný článok, ktorý je momentálne najpopulárnejším textom v histórii newslettra.
Orosz a programátorská legenda Kent Beck sa stretli osobne v San Franciscu Foto: archív Gergelya Orosza
Orosz podrobne popisuje, čomu sa venuje, aké sú jeho ciele a motivácia a prečo niektoré veci nerobí. Skratka TLDR (too long, didn’t read) vlastne zhŕňa aj základné princípy jeho práce: newsletter, kniha a nič iné. Žiaden sponzoring, poradenstvo, telefónne hovory alebo rozhovory. Ani na káve. Kniha vyšla v novembri, na Amazone sa v kategórii tech stala bestsellerom. Na vedúcich priečkach sa v prvý týždeň ocitla v rebríčkoch USA, Austrálie a Nemecka.
Orosz a Orosz
Pred rozhovorom si rýchlo ujasníme základnú ideu: hovoriť s novinármi má zmysel jedine vtedy, ak im má čo povedať, pozná svoj cieľ a má učesané myšlienky. „Médiám sa netreba apriori vyhýbať,“ povie, ale má zmysel ich používať len v týchto prípadoch. Deň má len dvadsaťštyri hodín.
„On už hovoril s Timom Cookom. Mne sa to zatiaľ nepodarilo,“ hovorí Gergely o svojom mladšom bratovi Bálintovi. Momentálne svet lepšie pozná Gergelya, ale pred dvomi rokmi to bol Bálint, ktorý stál za Craftom, aplikáciou roka v Apple Store. Vo firme Distinction, kde v minulosti Bálint pracoval, robil aj Gergely. Aplikácia na recepty na kokteily Cocktail Flow, prvá externá Windows Phone aplikácia, sa na verejnosť dostala pod jeho menom.
Vďaka tomu ho neskôr oslovil aj WhatsApp s úlohou vytvoriť mobilnú verziu pre Windows. „Aj manželka mi hovorila, že ju aplikácia baví, ale vtedy som odmietal všetko, nemal som dosť času.“ O dva roky kúpila WhatsApp za devätnásť miliárd dolárov Meta, čiže Facebook. „Vtedy som si povedal, že som si na nich predsa mohol nájsť čas,“ smeje sa Gergely.
V roku 2014 sa predal nielen WhatsApp, ale aj Distinction, ktorý kúpil Skyscanner. „Zavolal mi jeden headhunter, že hľadajú vedúceho mobilného vývojára do novej firmy pod Skyscannerom. Zodpovedal by som sa priamo generálnemu,“ rozpráva Gergely. Lenže CEO bol Bálint. Zdá sa, že niektorí ľudia si nevšimnú ani len spoločné priezvisko. „Hneď ‚z fleku‘ som povedal, nech na to zabudnú, nebudem predsa pracovať pod bratom.“
Tvoja kariéra je tvoja zodpovednosť, ty musíš kvôli nej zabrať, nikto iný to za teba neurobí, hovorí Gergely Orosz Foto: archív Gergelya Orosza
O pol hodinu mu ten istý človek zavolal zasa a oznámil, že Skyscanner kúpil aj ďalší startup a tiež tam hľadajú vývojára. S tým už súhlasil, no do zmluvy zahrnuli aj to, že ani priamo, ani nepriamo nebude povinný podávať hlásenia Bálintovi.
Let’s jam!
Hoci finančne to nikdy nebolo ružové, rodičia chemici sa snažili dať chlapcom Oroszovcom silné piliere do života. V detstve žila rodina dva roky v Amerike. Síce rozdielnymi cestami, ale obaja sa uplatnili v tech priemysle a v rámci neho sa vyšplhali na vysoké pozície.
Bálint stále pôsobil doma, Gergely zasa v zahraničí ako zamestnanec rôznych korporátov. Po univerzite sa skoro odsťahoval do Londýna a pred šiestimi rokmi zakotvil v Amsterdame, kde žije dodnes s dvomi deťmi a manželkou – Američankou. V roku 2016 ho zamestnali v Uberi. Ten bol akoby OpenAI svojej éry a hoci Orosz pôsobil vo firmách ako J. P. Morgan a Skype, práve v Uberi sa prvýkrát cítil, akoby prišiel z Marsu.
Let’s jam (ohlásiť poradu), TLDR – pri každej podobnej fráze alebo slangu zo Silicon Valley zobral zápisník a zapisoval si. Mnohých prekvapovalo, že si skutočne robí zo všetkého poznámky a navyše tak rýchlo – neskôr sa naučil aj „ťukať“ do počítača naslepo, aby mu nič neušlo.
Rýchlo sa dostal na manažérsku pozíciu a aj tu mu chýbal bedeker k práci vývojárov a manažérov, presne ako predtým slovník smart skratiek z odboru. Spoznal aj dôležitých a dobre informovaných ľudí z rôznych tech firiem a klebiet „z fachu“ mal čoraz viac. „Bolo by skvelé, keby sa nám podarilo tieto vedomosti trochu demokratizovať.“ S touto myšlienkou začal písať newsletter.
Stopäťdesiattisíc dolárov mesačne
Tie najjednoduchšie veci sú občas najťažšie. Medzi ne patrí aj písať záživne a sústredene. Gergely začal blogovať v roku 2008, ale vtedy ešte písal skôr osobnejšie texty. V roku 2015 si povedal, že už stačilo. Najbližších šesť rokov strávil hľadaním inšpirácie a vlastného hlasu. Z blogu Jeffa Atwooda Coding Horror si každý deň prečítal tri články, odcitoval z nich pár riadkov a pripojil svoje myšlienky.
Od Atwooda prevzal aj ďalší pilier: každý týždeň treba vytvoriť dva až tri texty – jedine pravidelný obsah prinesie stálu pozornosť a aj ju udrží. I časté používanie TLDR má svoj zmysel. „Som lenivý čitateľ. Ľudia prečítajú množstvo textov len letmo, ‚preskrolujú‘ ich a to im stačí. Najprv text napíšem podrobne, potom ho prebehnem a skrátim, vyznačím to najpodstatnejšie a nakoniec gro zvýrazním v úvode.“
V Uberi bolo preňho písanie len koníčkom. Vďaka inzercii na blogu zarobil akurát na tridsaťdolárový hostingový poplatok. V roku 2020 si však vďaka výplate z Uberu vytvoril vankúš, po trinástich rokoch podal výpoveď a pustil sa do knihy.
Rok po odchode sa naplno pustil do newslettra The Pragmatic Engineer. Zo začiatku si dal pol roka: ak to nevyjde, ostáva pri knihe alebo sa opätovne zamestná. Nechcelo sa mu veriť, že newsletter mal okamžite obrovský ohlas.
„Knihy, články a newslettre väčšinou píšu generálni riaditelia na sklonku kariéry, pre čitateľov ide o zdroje, s ktorými nie je ľahké stotožniť sa. Gergely sám vedel, ako málo pragmatických vedomostí v oblasti koluje. Práve tento trh sa pokúsil osloviť,“ hovorí jeho brat Bálint.
Analýzy neskôr doplnili aj interné kuchynské informácie a názory. „Ľudia mi často hovorili, že moje články sú pragmatické. Tak som sa pomaly dopracoval k slovu pragmatic.“ Všetko to dokázal premeniť na seriózny zdroj príjmu. Konkrétne čísla neprezrádza, ale suma stopäťdesiattisíc je vraj blízko pravdy. Samozrejme, ročné predplatné je lacnejšie (stopäťdesiat dolárov) a Substacku a Stripu odvádza trinásť percent, predplatiteľom mimo USA a západnej Európy poskytuje štedré zľavy.
Čo sa týka kníh, každý titul vytlačený a distribuovaný v spolupráci s Amazonom vynáša približne stotisíc dolárov. Ale aj rubrika so zoznamom voľných pracovných pozícií zostavovaná na mieru je pre profesionálov veľmi dôležitá a má lepšie odozvy ako LinkedIn. „Jednoducho je to vychytená značka. Špeciálne si to vážim preto, lebo ju stále robím sám. Je to firma jednej osoby,“ hovorí spokojne.
Darí sa mu bez akejkoľvek reklamy alebo sponzorov, vyžije z predplatného a čitateľov. „Keby to bolo inak, možno by som musel písať aj o bombastických témach, ktoré by asi prilákali veľa čitateľov, ale už by nešli tak do hĺbky. Kým som si to neoveril, ani mne sa nechcelo veriť, že kategória textov, ktoré tvorím, je udržateľná.“
Substack je odo mňa závislý
Substack, firma zo San Francisca založená v roku 2017, ponúkala ostrov slobody autorom a novinárom, ktorí túžili po nezávislosti. Sľubovala, že u nej nebudú vydaní napospas algoritmom a reklamám, budú mať užšie väzby s čitateľmi, transparentnejšie náklady a dokonca, ak sa im podarí nazbierať emaily a neskôr sa rozhodnú pre inú platformu, bez problémov môžu zoznam migrovať.
Slobodu však počas pandémie mnohí zneužili na šírenie toxických názorov. Zhromaždili sa tam užívatelia, ktorých Facebook a iné platformy vykázali pre šírenie antivaxerskej propagandy a popieranie pandémie. Ani financovanie nie je najtransparentnejšie.
V roku 2021 zarobil Substack 65 miliónov dolárov, v roku 2022 plánoval sedemdesiatpäť až sto, ale to sa nepodarilo. V roku 2023, pred crowdfundingovou kampaňou, odhadli hodnotu firmy na 585 miliónov dolárov, v porovnaní s rokom 2021 klesla o desať percent.
Prešiel si každým stupienkom
Najdôležitejšie posolstvo jeho knihy znie: „Tvoja kariéra je tvoja zodpovednosť, ty musíš kvôli nej zabrať, nikto iný to za teba neurobí. Nečakaj, kým sa tvoji šéfovia rozhodnú a začnú ťa sami od seba podporovať. Ak ťa nepovýšia, nie je to preto, že ich nezaujímaš.“
Počas nášho rozhovoru poznamenám, že keď už je v tech priemysle takto udomácnený a pozná toľko zdrojov, návrat k zamestnaneckému statusu mu nehrozí. Odpovedá, že je skôr otázkou, či sa mu bude chcieť k takému životu niekedy vrátiť.
V Uberi bol zodpovedný za tridsaťčlenný tím, pod sebou mal aj manažérov. Dnes sa však dostal k ľuďom, od ktorých ho v minulosti delilo niekoľko kariérnych schodov – navyše státisícom ľudí pomáha v raste. „Ak by som pracoval v nejakej firme, musel by som jej obetovať minimálne deväťdesiat percent energie. Teraz mám dosť času na to, aby som sám udržiaval vzťah s mnohými podstatnými ľuďmi.“
S tvorbou webstránok začínal ako študent na univerzite. „Občas sa stávalo, že mi niekto dokonca aj zaplatil. Približne tridsaťtisíc forintov. Vycestoval som do sveta, asi desať rokov sa postupne štveral po rebríčku hore. Väčšina ľudí sa dokáže s takýmto postupným rastom stotožniť viac než s okamžitým úspechom.“
