Dolárových miliardárov je dnes na planéte niekoľko tisíc. Ako však zariadiť, aby ste za tieto peniaze navždy zanechali stopu v histórii? Na jeden zo spôsobov prišiel Amasa Leland Stanford.
Od narodenia veľkého politika, biznismena a filantropa uplynulo už 200 rokov. Dejiny sú mnohokrát veľmi kruté, preto na začiatku cesty za nesmrteľnosťou bola smrť – taká, po ktorej oči nikdy nevyschnú od sĺz.
Smrť jediného, navyše vymodleného dieťaťa. Smrť, po ktorej si donekonečna vyčítate, prečo ste radšej nezostali doma, pretože inak by sa predsa nič z toho nestalo.
Leland Stanford junior sa len necítil dobre a ani jeho rodičia nepanikárili. Detské choroby boli vtedy bežnou súčasťou života a oni si spoločne užívali kúzla miest, ktoré voňali knihami a históriou. Spoločne objavovali pamiatky v Turecku, v Grécku a prešli do Talianska.
Hneď ako sa však ocitli v kolíske renesancie, vo Florencii, chlapcov stav sa rýchlo zhoršil. Diagnóza znela: týfová horúčka. Musel ju dostať z pokazeného jedla alebo kontaminovanej vody kdesi na Balkáne. Lelandov súkromný učiteľ si neskôr spomínal, že už v okolí Atén bol chlapec pri prechádzaní sa po antických pamiatkach nezvyčajne tichý a následný presun vlakom prespal.
Talianski špecialisti skúšali metódy, ktoré v roku 1884 patrili k medicíne. Silné vývary, zábaly, odvary z harmančeka… Všetko márne.
„Cestovanie bolo v tých časoch prinajlepšom veľmi vysiľujúce. Telo mladého Lelanda bojovalo, ale baktérie mali navrch,“ píše na stránke Stanfordovej univerzity profesor ortopédie James Gamble, ktorý sa odborne zaoberá epidémiami 19. storočia.
Leland zomrel tesne pred svojimi 16. narodeninami a akokoľvek kruto to znie, aj preto dnes poznáme profesora Gamblea.
Univerzita prezidentov
Práve nesmierna tragédia viedla k tomu, že o rok neskôr manželia Stanfordovci na synovu pamiatku založili univerzitu, ktorá nesie ich rodinné priezvisko.
Jednu z najlepších na planéte. Synonymum pre úspešných, bohatých, mocných. Je až neuveriteľne symbolické, že ako prvý študent vstúpil do areálu Herbert Hoover, budúci prezident USA.
Pojmy ako Giving Pledge by si vtedy nevymysleli ani autori vedecko-fantastickej literatúry. Stanfordovci tak predbehli dobu o svetelné míle.
Ich majetok sa ku koncu 19. storočia odhadoval na 50 miliónov dolárov, v dnešných sumách podľa odhadov 1,8 miliardy dolárov. Univerzite venovali na rozvoj celkom 40 miliónov dolárov, teda približne 1,3 miliardy dnešných dolárov.
Stanfordova univerzita. FOTO: SITA , AP
„Keď rodinu ochromila tragédia, Stanfordovci sa rozhodli nasledovne: keď sme nedokázali pomôcť nášmu vlastnému dieťaťu, nech sú našimi potomkami všetky deti Kalifornie,“ vysvetľuje web Stanfordu.
Smútok sa síce nedá vymeniť za peniaze, ale urobili gesto, vďaka ktorému je svet aspoň o niečo lepší. Kto vie, ako by naložili s majetkom v alternatívnych dejinách, v ktorých by ich cesta po Európe prebehla bez rodinného nešťastia a dočkali by sa vnúčat. Ktorá univerzita by dnes patrila do Ivy League namiesto Stanfordu?
Už koncom 19. storočia v nej mohli získať akademické tituly aj mladíci čiernej pleti (Ernest Houson Johnson, 1895) alebo čínskeho pôvodu, napríklad Walter Ngon Fong v roku 1896. Multikultúrne prostredie je jednou zo základných hodnôt univerzity. Stanford všetko konzultoval s expertmi z Harvardu, venoval škole pozemky a budovy. Na to všetko boli potrebné peniaze. Konkrétnejšie veľa peňazí.
Zlatá železnica
Stanford k nim prišiel veľmi dobrodružnou cestou – ako z románov Jacka Londona. Vyštudovaný právnik prišiel o všetok majetok pri ničivom požiari, a tak s piatimi bratmi vyrazili do Kalifornie, ktorá v tom čase žila zlatou horúčkou.
Stanford však nevzal do rúk krompáč, príležitosť uchopil inak. Najskôr v úlohe šéfa veľkoobchodu, v tom sa vypracoval medzi elitu, a potom s ďalšími spoločníkmi prešiel k zlatu v úplne inom skupenstve. K železniciam.
Mladá Amerika potrebovala svoju mapu prešiť stovkami a tisíckami kilometrov koľají. Trasa Central Pacific Railroad (CPR) a neskôr aj tá s názvom Southern Pacific sa rodila práve pod jeho rukami, Stanford sa stal šéfom projektu CPR.
Druhá polovica 19. storočia rozhodne nebola dobou džentlmenov v rukavičkách. Jeho majetok síce nemal pachuť peňazí získaných za pomoci otrokov (bavlnárski magnáti by mohli rozprávať), aj tak býva často obviňovaný z toho, že pri stavbe železnice podplácal a manipuloval.
Istým argumentom v jeho prospech môže byť to, že išlo o istý „dobový štandard“ a Stanford túto cestu USA zásadne infraštruktúrne zdvihol. Vynieslo ho to napokon do úlohy guvernéra mladej Kalifornie. Od roku 1885 až do svojej smrti pôsobil ako senátor vo Washingtone.
Všetky pocty a peniaze v jeho duši prebíjal žiaľ zo skonu jediného syna – Stanfordovci deti chceli, Leland junior sa im narodil až po mnohých pokusoch, keď mal jeho otec 44 rokov, čo bolo na tú dobu nezvyčajne veľa. Prišla však osudná cesta do Európy.
A potom aj založenie univerzity. Všetci jej absolventi, prezidenti, vedci, milionári a ďalší, sú tak dodnes symbolickými Stanfordovými deťmi.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Miroslav Němý.
