Nižšie účty obyvateľov za energie, nižšie emisie, nižšia závislosť na dovážaných fosílnych palivách. To si Európska komisia sľubuje od smernice o energetickej hospodárnosti budov. V piatok (12. apríla) získala dohoda potrebný konečný súhlas, účinnosť nadobudne v najbližších týždňoch.
Podľa tejto smernice, ktorú teraz budú musieť všetci členovia Európskej únie preniesť do svojich právnych predpisov, sa krajiny zaväzujú zlepšiť energetickú bilanciu značnej časti existujúcich budov. A tiež zabezpečiť, že nové budovy budú mať časom čisté nulové emisie z fosílnych palív: budovy vo verejnom vlastníctve od roku 2028, všetky ostatné od roku 2030.
Vylepšiť staré, nové stavať inak
Okrem iného budú musieť členovia EÚ splniť tieto ciele:
– Každý členský štát prijme vlastnú cestu na zníženie priemernej spotreby primárnej energie obytných budov o 16 percent do roku 2030 a o 20 až 22 percent do roku 2035.
– V prípade nebytových budov budú musieť do roku 2030 obnoviť 16 percent budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a 26 percent budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou do roku 2033.
– Členské štáty budú môcť od tejto povinnosti oslobodiť určité kategórie bytových aj nebytových budov – vrátane historických budov alebo rekreačných obydlí.
– Prvé návrhy, ako chcú štáty postupovať, musia doručiť do konca roka 2025.
– Normou budú „nulové emisie“ pre nové budovy. Všetky nové bytové a nebytové budovy musia mať nulové emisie z fosílnych palív, a to od 1. januára 2028 v prípade budov vo verejnom vlastníctve a od 1. januára 2030 v prípade všetkých ostatných nových budov.
– Všetky nové budovy musia byť „solar ready”, teda pripravené na to, aby na ne mohli byť neskôr inštalované panely.
– Smernica ráta s postupným ukončením využívania fosílnych palív vo vykurovaní budov a s podporou inštalovania solárnych zariadení.
– Od 1. januára 2025 nebudú povolené dotácie na montáž kotlov na fosílne palivá. Hoci ich inštaláciu k určitému celoúnijnému dátumu nezakazuje, dáva členským krajinám právne nástroje, ktoré takýto zákaz umožnia: napríklad stanovením parametrov, do akej miery musí inštalovaný kotol využívať obnoviteľné zdroje energie.
– Podporí aj zavádzanie udržateľnej mobility vďaka ustanoveniam o kabelážach, nabíjacích staniciach pre elektrické vozidlá a parkovacích miestach pre bicykle.
Členské krajiny by mali pomáhať hlavne najzraniteľnejším domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou s financovaním energetickej obnovy ich bývania. Na obnovu budov prispeje aj EÚ, v rokoch 2023 až 2030 má ísť o sumu vyše 100 miliárd eur.
Nehospodárne múry
Zlepšiť energetickú efektívnosť verejných i obytných budov je mimoriadne dôležité, ak sa chce Európa aspoň priblížiť k splneniu medzinárodne dohodnutých cieľov v boji s klimatickými zmenami. Budovy sú totiž v EÚ zodpovedné za zhruba 40 percent spotreby energie, viac ako polovicu spotreby plynu v EÚ (najmä prostredníctvom vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody) a 35 percent emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou vyrátava Európska komisia.
V súčasnosti má viac ako tretina budov v EÚ viac ako 50 rokov a takmer tri štvrtiny budov sú energeticky nehospodárne. Ročne sa pritom energeticky obnovuje len percento budov.
Pôvodné plány komisie z roku 2020 na zlepšenie energetickej bilancie budov boli oveľa ambicióznejšie. Ako to však v rokovaniach v Európskej únii býva, postupne prišli kompromisy, aby smernica vôbec prešla. Tvrdým kritikom bolo napríklad Taliansko. Vo finále sú prijaté opatrenia miernejšie a dávajú väčšiu mieru flexibility pre jednotlivé členské krajiny.
Číslo dňa
287 percent
Medziročná inflácia v Argentíne, druhej najväčšej juhoamerickej krajine, bola v marci takmer 290 percent. Medzimesačné čísla sa však postupne zlepšujú. Radikálny „anarcho-kapitalistický” prezident Javier Milei robí v krajine rázne opatrenia, ktoré majú zastaviť jej úpadok. Pre obyvateľstvo sú však opatrenia veľmi bolestivé. Milei zrušil napríklad dotácie na palivá či dopravu aj tisícky pracovných miest v štátnej správe.
Krátke správy
Akcionári amerického U.S. Steel odhlasovali predaj firmy japonskému Nippon Steel. Transakcii, ktorá by sa týkala aj košického závodu, stále môže zabrániť nesúhlas regulátorov. Nevôľu s plánom predať ikonickú americkú firmu do zahraničia už vyjadril aj prezident Biden, ktorý tak chce podporiť aj nesúhlas odborárov s predajom.
SITA/AP
Foto: SITA/AP
Ceny ropy WTI aj Brent stúpli už v piatok v reakcii na očakávaný útok Iránu na Izrael, ktorý prišiel cez víkend. Irán je významný producent tejto komodity a ak by sa konflikt ďalej rozširoval, malo by to významný vplyv na ďalší rast cien. Vtedy by už zrejme zakročil OPEC a rozhodol o zvýšení produkcie, aby stlačil ceny.
VW a miliardy v Číne. Koncern chce na najväčšom automobilovom trhu sveta investovať 2,5 miliardy eur, oznámil koncom minulého týždňa. Okrem iného rozšíri produkciu a inovačný hub v meste Hefei. Zamerať sa chce najmä na rýchlejší vývoj elektroáut.
