Ľudstvo vyšli naozaj draho. Ide o najnákladnejšie problémy spôsobené ľuďmi, aké kedy svet musel riešiť.
Dobrých štartov dňa môže byť mnoho. Zistenie, že loď vašej spoločnosti zničila most, ktorého oprava vyjde na 600 miliónov dolárov, však medzi ne rozhodne nepatrí. No vždy môže byť ešte horšie.
Zatiaľ čo niektorí ľudia sa do histórie zapíšu budovaním firiem miliardových hodnôt, prieskumom tajomných zákutí planéty či tvorbou majstrovských diel zbožňovaných po ďalšie stáročia, iní by z učebníc dejín radšej potichu zmizli – spôsobili totiž tragédie, ktoré škodia aj o dekády neskôr.
Toto je výber tých najdrahších z nich.
Havária tankera Prestige
Foto: Wikimedia/Stéphane M. Grueso v licencii CC BY-SA 2.0
Vyše 11 miliárd eur stála katastrofa gréckeho tankera Prestige. Ten v roku 2002 prevážal 77-tisíc ton ropy a počas búrky mu vplyvom prudkých nárazov vody praskla nádrž s nákladom.
Časť posádky sa podarilo včas evakuovať a miesto si vymenili s vyslúžilým kapitánom, ktorého na loď vyslalo španielske ministerstvo priemyslu. Ten vyhlásil, že loď musí byť dopravená do prístavu, aby bolo možné únik ropy zastaviť. Vláde sa však tento nápad nepozdával.
Španielsko nebolo ochotné nechať ropou znečistiť svoje pobrežie, preto kapitán musel nabrať kurz k Francúzsku. Ani tá nemala o ropu na svojich plážach záujem, takže nasledovala ďalšia otočka, tentoraz smerom na Portugalsko. A to vyslalo svoje námorníctvo, aby sa k nemu loď nedostala ani o míľu bližšie.
Neochota štátov ustúpiť tak vyústila v konanie označené akademickou obcou za kriminálny čin. Tanker, ktorý plával od štátu k štátu, zatiaľ čo z neho vytekala ropa, sa po šiestich dňoch jednoducho rozlomil a potopil. A s ním aj zvyšok ropy, ktorá doteraz neunikla.
O tom, že bolo lepším nápadom nechať loď zakotviť, sa štáty presvedčili vzápätí – čierne zlato čoskoro pokrylo viac ako 560 kilometrov pláží. Okrem masívnej čiastky na odstránenie ropy zasiahol ekonomiku Španielska aj polročný zákaz rybolovu v oblasti. Niežeby bolo čo loviť: pri katastrofe uhynuli milióny rýb.
Pôvodcom celého nešťastia bola číra chamtivosť: loď bola v takom stave, že vôbec nemala vyplávať. Bývalý kapitán vytrvalo informoval majiteľa o jej neduhoch, ale ten situáciu vyriešil výmenou kapitána. Keby tak neurobil, tanker by dnes neležal na dne Costa da Morte, teda Pobrežia smrti.
Havária tankera Exxon Valdez
Foto: Wikimedia/PH2 POCHE
Viac ako 6,3 miliardy eur stála katastrofa z jari 1989, keď tanker Exxon Valdez viezol do Kalifornie 53-tisíc ton ropy a narazil na útes – 37-tisíc ton sa rozlialo po viac ako dvoch tisícoch kilometrov pláží.
Na rozdiel od Prestige išlo o miesto, kam sa dá dostať iba vrtuľníkom, lietadlom alebo loďou. Tanker síce stroskotal neďaleko pevniny, ale v neobývanej časti Aljašky.
Aj v tomto prípade pravdepodobne išlo o čiastočnú chybu zo strany vedenia. Tanker mal viac ako rok pokazený radar, o čom mal Exxon vedieť. Spoločnosť však prišla s tvrdením, že kapitán bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu – to pritom poprelo 21 svedkov.
Kapitánovi však na súde priťažilo, že sa namiesto privolania pomoci snažil loď trištvrte hodiny vyslobodiť. V tom čase už z ôsmich prasknutých nádrží vytekala ropa do okolitých vôd.
Do súdnych ťahaníc sa dostal aj Exxon, ktorý osočil vedenie Aljašky, že mu zabránilo použiť disperzné chemikálie na upratovanie ropnej škvrny. Tie však podľa štátu povolenie nevyžadovali a spoločnosť ich aj tak nemala dostatok, aby situáciu vyriešila.
Tanker tragédiu prežil a po opravách plával až do roku 2012. Podstatne chmúrnejšie z toho vyšli obyvatelia Aljašky: niektoré spoločnosti museli pre nedostatok rýb vyhlásiť bankrot a mnoho pracovníkov, ktorí únik likvidovali, ochorelo.
Explózia vrtu Deepwater Horizon
Foto: Wikimedia/US Coast Guard
Voda nehrá rolu len v problémoch týkajúcich sa lodí. Najväčší únik ropy v histórii, pri ktorom zahynulo jedenásť ľudí a náklady na jeho likvidáciu sa odhadujú na viac ako 79,1 miliardy eur, prebehol na ropnej plošine.
Keď energetická spoločnosť BP v roku 2009 zaslala americkej vláde dokument o bezpečnosti plošiny Deepwater Horizon, uviedla, že riziko úniku je minimálne. O rok neskôr sa už okolo plošiny rozlievala ropa do oblasti presahujúcej 180-tisíc štvorcových kilometrov.
Problém začal hneď, ako vláda udelila BP niekoľko výnimiek. A niektorí zamestnanci uviedli, že keď tieto skutočnosti spochybnili, boli prepustení. Keď potom pracovníci vrtu niekoľko týždňov pred výbuchom vyplňovali dotazník spoločnosti Transocean, uviedli obavy z postihov za upozornenie na problémy – a že nové vrty majú prednosť pred bezpečnosťou.
V apríli 2010 bol jeden z vrtov uzavretý betónom, ale ropa naďalej unikala a narastal pretlak. Náhly výbuch plošinu zapálil a o dva dni neskôr sa potopila.
Katastrofa postihla množstvo ohrozených druhov – ochrancovia prírody odhadujú, že zahynulo viac ako stotisíc vtákov, korytnačiek a morských cicavcov. Únik sa spoločnosti podarilo zastaviť až po troch mesiacoch, každým dňom pritom do zálivu vytekalo až 19-tisíc barelov ropy.
Akcie firmy BP sa v dôsledku havárie prepadli o polovicu a agentúra Fitch Ratings znížila jej hodnotenie z AA na BBB.
Teroristické útoky z 11. septembra 2001
Foto: Flickr/Wally Gobetz v licencii CC BY-NC-ND 2.0
Niekedy ľudia spôsobujú tragédie úmyselne – a usilujú sa pritom o čo najväčšie straty.
Keď po útokoch z 11. septembra 2001 dve najvyššie budovy sveta klesali k zemi, brali so sebou popri tisícoch ľudských životov aj 356 miliónov eur – na toľko vyšla celá ikonická stavba. V troskách zmizli aj dva Boeingy 767, každý vo vtedajšej hodnote asi 79,1 milióna eur.
Tragédia so sebou vzala aj burzy: počas nasledujúcich dní sa prepadli o viac ako desať percent a neistota sa prejavila aj na cene zlata, ktorá okamžite stúpla o 63 eur na 265 eur. Najväčší dopad však mala situácia na akcie poisťovní a aerolínií. Počet letov výrazne poklesol a až do polovice roka 2005 nedosiahol hodnoty pred 11. septembrom.
Lepšie sa nedarilo ani samotnému okoliu budov. Podľa Newyorskej štátnej univerzity muselo v dôsledku útokov zavrieť 18-tisíc podnikov.
Celková hodnota tragédie z 11. septembra však bola len zlomkom nákladov takzvanej „vojny proti teroru“, ktorú Spojené štáty vyhlásili teroristickej organizácii al-Káida. Jej takmer 20-ročný priebeh vyšiel len USA podľa odhadov zhruba na 316,6 miliardy eur.
Teroristické útoky v Paríži 2015
Foto: Wikimedia/Mstyslav Chernov v licencii CC BY-SA 4.0
Bol novembrový piatok a v Paríži sa chystal medzinárodný futbalový zápas a rockový koncert. Milovníkov menej rušných akcií mesto lásky vítalo svojimi malebnými kaviarňami a reštauráciami.
Ani jedno z týchto miest však nebolo v bezpečí pred skupinami teroristov z Islamského štátu. Tí na šiestich miestach zabili počas troch hodín 130 ľudí a 416 ďalších zranili. Následky barbarských útokov navyše Francúzsko trápili aj dlho po tom, ako boli útočníci po smrti.
Obavy z teroristov skľučovali turistický ruch krajiny už od januárových útokov na redakciu Charlie Hebdo a po novembrovom vyčíňaní teroristov Francúzsko zaviedlo významné policajné opatrenia vrátane systematických hraničných kontrol. Útoky tak nakoniec krajinu vyšli na 11,8 miliardy eur.
Havária raketoplánu Columbia
Foto: NASA
Sedemčlenná posádka raketoplánu Columbia sa v roku 2003 pozrela do vesmíru, ale domov na Zem sa už nevrátila. Štvrť hodiny pred plánovaným pristátím sa stroj v atmosfére rozpadol.
Okamžite sa začala rozsiahla pátracia akcia v oblasti s rozlohou 500 krát 100 kilometrov s cieľom nájsť prípadných preživších a pozbierať trosky raketoplánu. Po piatich hodinách vystúpil vtedajší prezident George Bush a oznámil, že nikto z posádky neprežil.
Tragický dátum pre americký kozmický priemysel aj ľudstvo ako také bol pre iných dňom finančného obohatenia – ľudia začali hľadať trosky a predávať ich na internete. Niektoré z nich sa vyšplhali až na cenu 28-tisíc eur.
To sa však nepáčilo americkej vláde, ktorá záujemcom pohrozila prísnymi trestami. Trosky boli stále federálnym majetkom, ktorý preto ľudia pri náleze kradli. Operácia, na ktorej sa podieľali desiatky tisíc ľudí a pri ktorej bolo nájdených 40-tisíc kusov raketoplánu, stála 6 miliárd eur.
Černobyľská havária
Foto: Flickr/atomicallyspeaking v licencii CC BY-NC-ND 2.0
Kráľovnou drahých ľudských zlyhaní je explózia jadrovej elektrárne Černobyľ. Sovietsky zväz stála v prepočte na dnešnú menu na 1,1 bilióna eur, čo je pre porovnanie 5,5-krát toľko, koľko v súčasnosti vlastní najbohatší muž sveta Bernard Arnault.
Prvotné opatrenia a zapojenie asi pol milióna likvidátorov stálo 178 miliónov eur. Presídlenie 335-tisíc obyvateľov, pomoc zasiahnutým a nutnosť investícií do výskumu radiácie účet za černobyľskú haváriu ďalej navýšili.
Snáď najväčší hospodársky dopad však mala katastrofa na poľnohospodárstvo v západných oblastiach Sovietskeho zväzu. Bielorusko, ktorého štvrtina územia bola zamorená, muselo na riešenie situácie vyčleniť 22 percent štátneho rozpočtu.
Ako drahou chybou bol výbuch Černobyľu, môžeme posúdiť v porovnaní s najdrahšou prírodnou katastrofou z roku 2011: zemetrasením a cunami, po ktorých nasledovala havária japonskej elektrárne Fukushima I. Ani niekoľko katastrof naraz sa skaze sovietskej elektrárne nevyrovná.
Japonsko za riešenie tragédie zaplatilo dnešných 455 miliárd eur, účet za Černobyľ medzitým ďalej stúpa. Ukrajinci v roku 2016 okolo vybuchnutého reaktora postavili nový sarkofág v hodnote 2,2 miliardy eur, ktorý má oblasť chrániť ďalších sto rokov.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Vokoun.
