Počet osobných bankrotov v uplynulých rokoch stúpa. Len minulý rok požiadalo o oddlženie vyše 9700 ľudí.
V súčasnosti sa pritom môže oddlžiť aj občan s nadštandardným príjmom, na čo môžu doplácať veritelia aj štát. Upozornila na to Asociácia inkasných spoločností Slovenska (ASINS), podľa ktorej by bolo vhodné zmeniť legislatívne pravidlá v tejto oblasti.
Osobné bankrot ako riešenie ťažkej situácie
Osobný bankrot je inštitút, ktorým môže dlžník vyriešiť svoju platobnú neschopnosť. Od roku 2006, kedy bol na Slovensku tento inštitút zavedený, bolo vyhlásených vyše 80 tisíc osobných bankrotov.
Len v prvom štvrťroku tohto roka zbankrotovalo vyše dvetisíc Slovákov. Vyplýva to zo štatistík spoločnosti CRIF SK.
Riziko zneužitia
Slovenská legislatíva umožňuje využiť inštitút oddlženia aj ľuďom s nadštandardným príjmom a v tom môže byť podľa ASINS morálny problém. Za vyhlásením osobného bankrotu sa môže podľa asociácie v niektorých prípadoch skrývať aj nepoctivý zámer.
„Svedčia o tom aj rozhodnutia súdov, ktoré oddlženie zrušili práve ľuďom s vyšším príjmom alebo vyššou hodnotou ich majetku,“ priblížil viceprezident ASINS Pavol Jakubov.
S tým, že oddlženie bez čiastočnej úhrady dlhov môžu využiť aj občania s nadpriemerným príjmom, nesúhlasí ani väčšina Slovákov. Vyplynulo to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre ASINS realizovala agentúra MNForce na vzorke 1000 respondentov vo februári 2024.
Verejnosť je proti
Viac ako pätina respondentov si myslí, že oddlženie s nulovou úhradou by nemalo vôbec existovať a každý dlžník by mal zaplatiť aspoň časť svojich dlhov.
Ďalších 37 % opýtaných by oddlženie s nulovou úhradou umožnilo len vo výnimočných prípadoch, napríklad pre ľudí na hranici hmotnej núdze, ťažko chorým ľuďom, sociálne slabým rodinám s deťmi či rodičom samoživiteľom.
Podľa ASINS je potrebná zmena legislatívy. „Povinne by sa napríklad mala kontrolovať výška príjmov a veľkosť majetku dlžníka za posledných 12 mesiacov. Je potrebné stanoviť hornú hranicu príjmu žiadateľov, ktorí môžu využiť oddlženie formou konkurzu, napríklad výšku dvojnásobku minimálnej mzdy,“ vysvetlil prezident asociácie Martin Musil.
Osobný bankrot s prísnejšími pravidlami
Pri oddlžení by sa mal podľa neho prioritne uplatňovať splátkový kalendár a povinnosť dlžníka preukázať poctivý zámer.
Asociácia zároveň upozornila, že oddlžením sa „nevymažú“ automaticky všetky dlhy. Nevzťahuje sa napríklad na pohľadávky zabezpečené záložným právom, na náhrady škody na zdraví či škody spôsobenej úmyselným konaním, na výživné, nezaplatené mzdy, peňažné tresty a za istých okolností ani na pohľadávky, ktoré majú voči dlžníkom fyzické osoby.
Rovnako sa oddlženie netýka sumy, ktorú musia dlžníci zaplatiť Centru právnej pomoci v súvislosti s oddlžením. ASINS preto vyzýva na zodpovednosť a komunikáciu s veriteľmi, aby sa ľudia nedostali do takých finančných problémov, ktoré nevyrieši ani osobný bankrot.
