Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák, členovia aktuálneho európskeho rebríčka Forbes 30 pod 30, stavili na odvetvie, ktoré si žiada vysoké náklady, prináša však príležitosti. A vyplatilo sa.
Hovoria, že ich spôsob výroby mediátorovej RNA (mRNA) je revolučný a vďaka ich nápadu by sme mohli byť bližšie k liekom na doteraz nevyliečiteľné choroby. Slováci Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák patria so svojím tímom Sensible Biotechnologies k svetovej špičke v odbore biotechnológií.
Poprední investori
Do povedomia sa Sensible Biotechnologies dostala minulý rok, keď Gašpárek a Kupčulák ohlásili spoluprácu s vizionármi v oblasti biotechu, bostonskou spoločnosťou Ginkgo Bioworks, a od top amerických a európskych investorov dostali na rozbeh viac ako štyri milióny dolárov.
Už v tom čase bola podľa mnohých odborníkov z odvetvia táto dvojica pod drobnohľadom nielen farmaceutických firiem, ale aj ďalších investorov. A právom. Len po ďalšom roku majú na konte viacero úspechov: do tímu sa im podarilo prilákať špičkových spolupracovníkov a od popredných biotech investorov doteraz vyzbierali dokopy kapitál vo výške viac ako 10 miliónov dolárov.
Marián Kupčulák (vľavo) a Miroslav Gašpárek. Foto: Pasha Borsai
„Keď sme sa rozprávali pred rokom, naša platforma dávala zmysel. Mali sme dáta, ale ešte sme neboli v bode, že by sme mohli tvrdiť, že plne funguje. Samozrejme, boli sme transparentní, vedeli o tom investori aj farmafirmy. V biotech oblasti je však veľmi náročné mať niečo unikátne a overené. Dnes je naša mRNA platforma funkčná, overená a vyrába mRNA v bunkách každý deň,“ hovorí pre Forbes CEO Sensible Biotechnologies Miroslav Gašpárek.
Zjednodušene, startup pracuje na nákladovo efektívnej a škálovateľnej platforme na produkciu vysokokvalitnej mRNA, ktorá umožní vývoj ďalšej generácie mRNA terapeutík a vakcín. Spájajú pri tom princípy bunkového inžinierstva, umelej inteligencie a bioinformatiky či precízne optimalizovanej fermentácie.
Od Slovenska až po Oxford
„Vždy sme počúvali, že mRNA je drahá, je zložité ju vyvíjať, vyrábať a hlavne nefunguje tak dobre, ako by bolo potrebné pre novú generáciu prelomových mRNA aplikácií,“ hovorí Gašpárek.
„Tak sme si povedali: čo keby sme využili bunkové mechanizmy tak, aby dokázali vyrábať mRNA spôsobom, ako im prikážeme, aby sme ju dokázali vyčistiť a dostať von?“ dodáva.
Sensible Biotechnologies aktuálne pôsobí aj u nás, ale laboratórium zložené z ôsmich ľudí majú i v Oxforde a časť vedenia pôsobí v Spojených štátoch. Zhruba desiatka spolupracujúcich vedeckých tímov je tiež roztrúsená po celom svete – od Oxfordskej univerzity po ďalšie špičkové svetové univerzity vo Veľkej Británii, v Spojených štátoch a v ďalších krajinách.
Dlhodobé výskumné spolupráce prebiehajú aj na Slovensku, a to konkrétne s Virologickým ústavom BMC SAV, ako aj s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„V Británii sme vybudovali silný analytický tím, keďže mRNA technológia na Slovensku nie je rozvinutá, a teda nebolo možné dať dohromady skúsených ľudí ani sa dostať k potrebným prístrojom. V súčasnosti robíme v Oxforde kompletnú analytiku mRNA, ktorú v našom regióne pravdepodobne nikto nedokáže poskytnúť,“ hovorí zasa Kupčulák, ktorý je v startupe Chief Scientific Officer, šéf výskumu v Sensible Biotechnologies.
Spolupráca s farmafirmami
Dvojica tvrdí, že ich aktuálnym cieľom je uzatvárať obchody s veľkými farmafirmami, s ktorými už vedú aj diskusie. Ide totiž o spoločnosti s prístupom k značnému kapitálu, ktorý by mohol posunúť ich biznis aj výskum vpred. Ako priznávajú, o uzatvorenie jedného takéhoto obchodu sa momentálne snažia.
„Celý biotech a spolupráce s farmafirmami sú postavené na partnerstvách. Ak vidia, že startup má niečo skutočne zaujímavé, sú ochotné vynaložiť prakticky neobmedzené zdroje na to, aby si takéto riešenia, ktoré zásadne posunú ich biznis vpred, kupovali,“ dodáva Gašpárek.
Cieľom startupu je zmeniť to, ako sa uvažuje o mRNA, to znamená odomknúť jej plný potenciál a vďaka tomu liečiť ľudí, vyvíjať nové lieky a demokratizovať proces prístupu k nej. Počas pandémie Covid-19 bolo riešiť obrovskú cenu tejto technológie, ako hovorí dvojica, prakticky bezpredmetné, pretože vývoj vakcín suploval štát či Európska únia. V momente, keď sa financovanie stoplo v USA, témou dňa sa okamžite stalo to, ako vyrobiť mRNA lacnejšie a vo väčšom objeme.
„Toto je dôležité najmä pre rozvojové krajiny, v Afrike je napríklad dostupnosť vakcín obrovský problém. Riešením však nie je vziať patenty súkromným spoločnostiam, ako by to radi spravili niektorí politici, ale zlepšiť prístup k vakcínam prostredníctvom znižovania ceny ich výroby a pomocou inovácií,“ hovorí CEO. Budovanie biotechnologického startupu je však kapitálovo naozaj náročné. Napriek tomu, že už majú na konte viac ako desať miliónov dolárov, v budúcom roku uvažujú o ďalších investíciách – prezieravý CEO ich totiž hľadá ešte predtým, ako naozaj musí.
„Pri investoroch sa vždy pozeráme nielen na peniaze, ale aj na pridanú hodnotu – na odbornosť, reputáciu a kontakty v sektore. Ak už v skorých fázach nemáte špičkových sektorových investorov, ktorým obrovské late-stage fondy dôverujú, váš startup bude mať obrovské problémy, aj keď to na začiatku bude vyzerať ružovo,“ tvrdí Gašpárek a začína vymenovávať popredných spolupracovníkov, ktorých sa im podarilo nalákať do tímu.
Osudové stretnutie
Jedným z nich je napríklad aj ich viceprezident pre klinický výskum Paul Sobotka, ktorý bol profesorom medicíny na univerzite v Ohiu, pracoval v niekoľkých špičkových farmafirmách, založil viacero startupov, ako Chief Medical Officer bol pri exite startupu Ardian za viac ako 800 miliónov dolárov a bol poradcom v Bielom dome.
„Stretli sme sa v akcelerátore Y Combinator v Kalifornii, kde nás začal po viacerých rozhovoroch mentorovať, potom do Sensible zainvestoval a nakoniec sa k nám pridal, aj keď je to človek, ktorý by už do konca života nemusel robiť nič,“ opisuje šéf startupu.
Ďalším členom tímu je aj Anton McCaffrey, ktorý vyvinul niektoré kľúčové technológie pre mRNA vakcíny a v startupe pôsobí na poste viceprezidenta pre výrobnú stratégiu. Šéfkou výskumu je zasa vedkyňa s doktorátom z chémie z Oxfordu Leanne Minall, ktorá na začiatku pandémie pracovala na vývoji mRNA vakcíny Comirnaty vo Pfizeri. „Napriek tomu, že títo ľudia majú desiatky pracovných ponúk, tak napríklad Leanne sa nám podarilo presvedčiť a teraz lieta pravidelne do Oxfordu z Bostonu a manažuje naše oxfordské laboratórium,“ neskrýva nadšenie z vyskladaného tímu Gašpárek.
Existencia startupu sa pritom datuje len na koniec roku 2021. Dvojici vtedy na začiatku veľmi pomohol mentoring a podpora od investorov, boli medzi nimi Andrej Kiska mladší či Jared Friedman z akcelerátora Y Combinator, aj od špičkových biotechnologických hráčov, ako je José Lora, Chief Scientific Officer z hC Biosciences v Bostone. Spoločne identifikovali kategórie, ktorým by sa v rámci výskumu a rozvoja biznisu mohli venovať – od opravy DNA pri liečbe rakoviny po biologickú produkciu vitamínov.
Analyzovali, aké by mohlo byť riešenie pre tieto oblasti, aká je veľkosť trhu, na ktorom by mohli pôsobiť a rovnako sa zamýšľali aj nad tým, na čo cieliť, aké sú možnosti rastu a aké by boli unikátne výhody, ak sa budú venovať práve týmto oblastiam. „Vyhrala technológia mRNA. Myslím si, že sme vybrali riešenie s najväčším potenciálom,“ tvrdí Gašpárek.
Po vyše dvoch rokoch fungovania dúfajú, že s istou dávkou šťastia by o desať rokov mohli stáť vedľa firiem ako Moderna či BioNTech, vyvíjať úplne nové mRNA terapie a pomáhať veľkým firmám s vývojom liekov, ktoré by liečili pacientov. Napriek tomu, že majú na konte partnerstvo s gigantom, ako je Ginkgo Bioworks, obzerajú sa aj po ďalších. „Naším cieľom je nahradiť tých najlepších mRNA hráčov na trhu. Najťažšou otázkou je, či sa nám to podarí. My však urobíme všetko, čo bude v našich silách,“ uzatvára Kupčulák.
ČO JE mRNA?
Mediátorovú ribonukleovú kyselinu (mRNA) tvoria naše bunky vždy, keď chcú vytvoriť na základe našej genetickej informácie proteín. Technológii založenej na mRNA sa vedci venujú posledných tridsať rokov. Bola už využitá na prípravu vakcín nielen proti vírusom (napr. vírusu chrípky, Zika, besnoty, cytomegalovírusu a Covidu-19), ale aj proti niektorým typom zhubných nádorov. V personalizovanej medicíne sa začala táto technológia používať pred približne desiatimi rokmi. Zdroj: Národný portál zdravia
