Vravia, že nevymysleli nič špeciálne, ponúkajú len kvalitnú domácu chuť. A majú s ňou úspech. Mladí manželia zo Slovenska, Tomáš a Zuzana Babincovci, v Česku prerazili so svojimi paštétami Čongrády a mieria aj ďalej do sveta.
Svoju firmu nazvali podľa starého otca Zuzany, keďže prvé paštéty vyrábali práve podľa jeho receptúry. Veľký gurmán Štefan Čongrády pracoval ako vodič autobusu, ale pravidelne počas víkendov robil v Chtelnici neďaleko od Trnavy zabíjačky, na ktorých hostil rodinu aj susedov.
„Deda som vyženil, ale spája nás záľuba v jedle, aj ja som sa odmalička motal v kuchyni,“ vraví Tomáš Babinec. „Keď sme sa s manželkou presťahovali za prácou do Prahy, začal som písať blog o jedle. V jednom som približoval, ako sme s dedom robili paštéty, a odrazu sa hlásili kamaráti, že by ich radi ochutnali. To bol prvý impulz.“
Tomáš a Zuzana Babincovci so svojimi produktmi. Foto: Alie Lengyelová
On pracoval v grafickej firme, ona je vyštudovaná stavebná inžinierka. Pred vstupom na trh však spravili nenáročný prieskum a zistili, že práve na trhu s paštétami a konzervovanými výrobkami je diera, priestor preraziť. Aj dedo Čongrády vždy len „precedil“, že čo je v obchodoch, sa nedá jesť.
Eseróčku založili v roku 2013, ale začínali opatrne, využívali najmä vybavenie od deda. Väčšiu investíciu urobili len do parného sterilizátora a prenájmu priestorov, dokopy šlo o čiastku okolo 15-tisíc eur. Ponúkali iba dva druhy paštét v konzervách, pečeňovú a bôčikovú, po pol roku pridali lunch meat a bravčové mäso. Svoje výrobky predávali na víkendových farmárskych trhoch, neskôr v obchodnej sieti Sklizeno a dnes majú vyše 120 odberateľov. Hoci, usmeje sa Tomáš, fungovali v štýle „pasívneho marketingu“ a väčšinou ich predajcovia sami oslovovali.
Burgre, halušky, ale aj Slovenské národné povstanie.
Ako mladí manželia uspeli v Prahe
Malú výrobňu v Mníšku pod Brdmi pri Prahe vymenili za väčšiu. V dedinke neďaleko Karlových Varov zrekonštruovali staré priestory bývalej predajne Jednota. Aktuálne majú vo svojom portfóliu 13 druhov výrobkov a ročne ich vyprodukujú okolo 70-tisíc kusov. Okrem klasických konzerv v cene okolo troch eur ponúkajú aj luxusnejšie pochúťky v skle.
Tomáš vraví, že spočiatku mal mierne obavy, či budú ľudia kupovať prémiový rad za šesť eur kus. Lenže kupujú, najmä jelenia paštéta so sušenými slivkami a kačacia s údenými kačacími prsiami sa vyšvihli medzi najúspešnejšie. Ich jednotkou v predajoch však zatiaľ stále zostáva klasická pečeňová paštéta.
Prémiový rad paštét Čongrády. Foto: archív Čongrády
Vykresľujú, že k výrobe pristupujú tak, akoby si paštéty a mäsové lahôdky pripravovali sami pre seba. Starostlivo vyberajú dodávateľov, sú nimi predovšetkým farmári z Česka, akurát husacie pečienky berú z Maďarska. Tomáš dodáva, že spočiatku mal predstavu, ako vybuduje aj vlastnú farmu, no od nápadu už upustil. Vyšlo mu, že rozumnejšie je rozložiť sily.
Vyše 90 percent produkcie predajú v Česku, zvyšok na Slovensku. Od jesene však chcú naštartovať predaj aj v ďalších krajinách. Povzbudil ich aj záujem o ich paštéty na prestížnom potravinárskom veľtrhu Sial v Paríži, postupne by sa radi presadili na trhoch v Rakúsku, Nemecku a v pobaltských krajinách. No a, samozrejme, zlepšiť predaje chcú aj doma na Slovensku.
Kým Maďarsko v gastre žiari, Slovensko je stále bez michelinskej hviezdy.
Prečo?
Hovoria, že na rast sú pripravení, majú kapacity, keďže ich väčšia výrobňa ešte nie je vyťažená na 7 dní v týždni, ako by si predstavovali. „Hoci sme stále malá firma, po investíciách sme ju už stabilizovali a vlani sme boli v zisku okolo 20-tisíc eur,“ dopĺňajú.
Budúci rok sa chystajú sústrediť na posilnenie značky v zahraničí, zvýšenie produkcie, ale už teraz si v myšlienkach vybrusujú aj ďalšie plány. Chceli by rozšíriť výrobu aj na omáčky na cestoviny, hustejšie polievky a dusené mäsá v šťavách. A potom, tak o dva roky, by radi otvorili vlastný obchodík či bistro v Prahe.
Babincovci spomenú, že dedo Čongrády je hrdý, že firma nesie jeho meno, hoci nikdy sa na jej fungovaní priamo nepodieľal. A dnes už doma sám ani paštéty nevarí. Obráti sa vždy na mladých, nech mu niečo prinesú. „Už sa to otočilo, ako ich kedysi on robil pre nás, tak my ich teraz robíme aj pre neho,“ usmeje sa Tomáš.
Hlavná foto: Alie Lengyelová
