Úchvatná storočná budova banky na Štúrovej ulici v Bratislave „ide pod nôž“. Noví vlastníci plánujú rekonštrukciu a v historických priestoroch chcú moderné kancelárie či reštauráciu.
Forbes sa bol pred prestavbou pozrieť do verejnosti neprístupného interiéru skvostu, ktorý navrhol architekt Alexander Skutecký.
Meno Alexandra Skuteckého je neodmysliteľne spojené so slovenskou architektúrou. Syn slávneho maliara Dominika Skuteckého naprojektoval v období medzi dvoma svetovými vojnami hneď niekoľko pozoruhodných diel. Patrí medzi ne napríklad vila továrnika Egona Bondyho, Justičný palác či práve budova banky z roku 1923 na Štúrovej ulici v Bratislave.
Pieskovcom žiariaca päťposchodová stavba s antickými stĺpmi, ozdobnými reliéfmi a zaobleným priečelím na rohu Štúrovej a Grösslingovej ulice dodnes patrí medzi najkrajšie budovy v metropole. Od roku 1980 je chránená ako národná kultúrna pamiatka.
Vyhral v silnej konkurencii
Stavbu dala postaviť Uhorská všeobecná úverná banka v roku 1922 – v podstate z donútenia. Firmy podnikajúce v novom štáte, Československu, tu museli mať podľa vtedajšej legislatívy aj svoje ústredie. Maďarský peňažný ústav teda zlúčil viaceré slovenské pobočky a vytvoril Slovenskú všeobecnú úvernú banku s ústredím v meste na Dunaji.
Foto: Tomáš Manina
Budova banky na Štúrovej ulici v Bratislave, ktorú pred sto rokmi naprojektoval architekt Alexander Skutecký. Foto: Tomáš Manina
Súťaž na výstavbu nového sídla vyhral Alexander Skutecký v neľútostnej konkurencii – o lukratívnu zákazku sa v súťaži uchádzala desiatka architektov vrátane slávneho Dušana Jurkoviča, Milana Harminca či Friedricha Weinwurma.
Skutecký navrhol budovu v klasicistickom štýle, ktorý mal podčiarknuť serióznosť a reprezentatívnosť finančnej inštitúcie. Projekt, ktorý napokon stavitelia realizovali, nebol prvým v poradí – Skutecký totiž na požiadanie klienta napokon vypracoval návrh stavby pre menší pozemok.
Konzervatívny a vznešený vzhľad prepožičiava budove výrazný vstupný portál, kamenné obloženie fasády či výzdoba od prešporského sochára Alojza Rigeleho. Vstup do budovy strážia dve sochy – alegória priemyslu s ozubeným kolesom v ruke a alegória obchodu s okrídlenou palicou kaduceus, ktorá je symbolom boha obchodu Herma.
„Biznisové“ motívy zdobia aj najvyššie poschodie budovy – reliéfy okrídlených levov – gryfov, ktorí v rímskej mytológii strážia poklady, plne naložené koráby či fakle znázorňujúce oheň poznania. Aj tie sú z dielne Alojza Rigeleho. Klasicizmu sú verné aj dórske stĺpy na priečelí či veľký nápis roku dokončenia stavby, ktorý je nad vstupnou bránou zobrazený rímskymi číslicami „MCMXXIII“.
Takto vyzerá Skuteckého banka pred rekonštrukciou (20 fotografie)
Sto rokov banky
Alexander Skutecký navrhol budovu ako banku a tomuto účelu ostala nehnuteľnosť sto rokov verná. Stavba celú svoju históriu slúžila ako sídlo finančných inštitúcií. Slovenskú všeobecnú úvernú banku po veľkej hospodárskej kríze ovládla československá Legiobanka, tú v roku 1951 zoštátnil komunistický režim.
Po páde režimu v roku 1989 budovu užívali Investičná a rozvojová banka či OTP Banka Slovensko, od ktorej po fúzii získala nehnuteľnosť ČSOB. Tá sa po premiestnení ústredia do bratislavského projektu Zuckermandel rozhodla historický klenot s pečaťou architekta Skuteckého predať.
Budovu kúpil začiatkom apríla 2024 slovenský „family office“ Pannonia Group a viedenský developer Innovation Park Development. Obe spoločnosti získali polovičný podiel, sumu transakcie nezverejnili.
Objekt v nasledujúcom období čaká rekonštrukcia najmä interiéru. „Naším cieľom je prispôsobiť budovu súčasným štandardom trhu, zatiaľ čo budeme plne rešpektovať jej históriu a architektúru,“ uviedol Dominik Brichta, zakladateľ Pannonia Group.
Pannonia Group sa špecializuje na investície do nehnuteľností, technológií a e-commerce. V realitnom portfóliu má okrem budovy na Štúrovej ulici aj ďalšie komerčné a rezidenčné budovy v centre Bratislavy – bytový dom z druhej polovice 19. storočia, administratívnu budovu na bratislavských Palisádoch zo začiatku 20. storočia či podiel v storočnej puristickej budove bývalej poisťovne slovenských architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia na Grösslingovej ulici.
Očarujúca história
„Chceme budove vrátiť pôvodný historický šarm a zvýrazniť prvorepublikovú atmosféru a patinu, ktorá je tu jedinečná,“ dodáva partnerka Pannonia Group Simona Brichtová, ktorá vyštudovala diplomaciu a financie na prestížnej univerzite v Cambridge.
Na rekonštrukciu plánujú noví vlastníci vypísať súťaž, ktorá bude hľadať štúdiá s expertízou na kancelárske priestory a súčasne na prestavby historických nehnuteľností.
Kancelária riaditeľa banky na Štúrovej ulici v Bratislave. Foto: Tomáš Manina
Kancelária riaditeľa banky v historickej budove z roku 1923 na Štúrovej ulici v Bratislave. Foto: Tomáš Manina
Noví vlastníci budovy už nadviazali aj spoluprácu s historikmi Júliou Itin a Štefanom Cipárom z občianskeho združenia Beautiful Bratislava, ktorí majú podrobne zmapovať históriu výnimočnej stavby.
Interiér spojí moderné a historické
Vzrušujúce vizuálne zážitky ponúka už vstupná hala s osvetlením v štýle „art deco“. Stavebníci údajne použili ako dekoračný obkladový kameň aj migmatit z Indie, ktorý patrí medzi najstaršie stavebné materiály. Za obrovskou presklenou stenou je hlavná banková hala s galériou, ktorá slúžila ako klientske centrum. Neskorší majitelia budovy priestory vstupnej aj hlavnej bankovej haly vybavili moderným vybavením kvôli dosiahnutiu funkčnosti, noví vlastníci chcú zásahy do pôvodnej architektúry obmedziť na minimum.
Z hlavnej bankovej haly je možné prejsť na galériu alebo do trezorových miestností, ktorých je na dvoch podzemných podlažiach hneď niekoľko. V suteréne našli noví vlastníci aj časť nápisu Slovenská všeobecná úverná banka zapadnutý prachom či pôvodné výkresy Alexandra Skuteckého.
Obľúbené miesto filmárov
Prvorepublikovú noblesu vyžarujú priestory kancelárie a zasadacie miestnosti vedenia banky. Najvyššie postavená osoba v inštitúcii mala kanceláriu na druhom podlaží, priamo nad vstupom do budovy. Súčasťou veľkorysého a drevom vykladaného priestoru boli aj osobné priestory so sociálnym zariadením a sprchou.
Z kancelárie vedú samostatné vstupy do veľkej a menšej zasadačky, prechody majú dvoje dverí a čalúnené obklady, ktoré zabezpečujú zvukovú izoláciu miestnosti. Honosné priestory využili viaceré domáce aj zahraničné filmové štáby na natočenie scén z historických dôb, napríklad tvorcovia seriálu TV Markíza Dunaj, k vašim službám.
Podzemie bankovej budovy ukrýva niekoľko veľkých trezorových miestností. Foto: Miro Nôta
Podzemie bankovej budovy ukrýva niekoľko veľkých trezorových miestností. Foto: Miro Nôta
Väčšinu budovy tvoria samostatné kancelárie zamestnancov banky, ktoré sa líšia veľkosťou – v niektorých prípadoch bola miestnosť určená pre dvoch pracovníkov, v iných pre viacerých. Kým okná väčšiny kancelárií a zasadačiek hľadia do ulíc, chodby a sociálne miestnosti majú okná orientované do vnútrobloku budovy.
Ten je umne obložený bielymi kachličkami, ktoré do hlbiny uprostred budovy vnášajú svetlo. „Náklady na budovu museli byť o to vyššie, že dodávatelia vyrobili pre tieto účely aj na mieru zaoblené rohové kachličky,“ upozorňuje Simona Brichtová na pôsobivý detail.
Vnútroblok nielenže umožnil presvetliť a prevzdušniť množstvo ďalších miestností v budove – na jeho dne je presklený svetlík, ktorý prináša priame slnečné svetlo až do ústrednej bankovej haly. Hru so svetlom si architekt zahral aj na krútených schodiskách – okná obsahujú farebné vitráže, zrejme od sklomaliara Emila Woidiga.
Vitráže dodal obchodník Paul Kováts, zrejme od sklomaliara Emila Woidiga. Foto: Miro Nôta
Vitráže dodal obchodník Paul Kováts, zrejme od sklomaliara Emila Woidiga. Foto: Miro Nôta
Rekonštrukcia na tri roky
Po rekonštrukcii by mala budova zaujať nájomcov z radov veľvyslanectiev, právnických firiem, asset manažérov či iných fanúšikov architektúry osvedčenej storočím.
Okrem butikových kancelárií by mala stavba ponúknuť aj štýlové reštauračné zariadenie inšpirované viedenským Parkom Hyatt či atmosférou Skuteckého éry. S návratom rekonštruovanej budovy na realitnú mapu sa počíta v roku 2026.
