Prečítajte si ďalší z úryvkov z knihy známeho švédskeho psychiatra Andresa Hansena Dobrá správa o ADHD a zistíte, že úplné zameranie na jednu vec vám môže priniesť viac osohu ako starostí.
„Ako môže mať môj syn ADHD, keď dokáže celé hodiny presedieť pred počítačom? Vtedy určite nemá žiadne problémy so sústredením.“ Áno, určite to môže pôsobiť zvláštne. Ako môže mať niekto diagnózu, ktorej podstatou sú problémy so sústredením, no napriek tomu dokáže sedieť prilepený k počítaču alebo televízoru?
Ide o takzvaný hyperfokus – schopnosť nechať sa niečím pohltiť a venovať tomu takú pozornosť, že si vôbec neuvedomujete, čo sa deje okolo vás. Zaujímavé je, že táto schopnosť je bežná u ľudí s ADHD.
Mal som pacientov, ktorí sa hyperfokusovali pri písaní textu, hraní na hudobnom nástroji, varení alebo programovaní. Čas a priestor pre nich akoby prestali existovať. Zrazu uplynú tri alebo štyri hodiny bez toho, aby si uvedomovali čas. Niektorí to opisujú tak, že boli takmer v tranze.
Čím to je, že sa ľudia dokážu hyperfokusovať a zároveň majú vážne problémy so sústredením? Odpoveď získame, keď sa pozrieme na to, ako fungujú systémy pozornosti a motivácie v mozgu.
Prečítajte si úryvok z knihy Dobrá správa o ADHD od švédskeho psychiatra Andersa Hansena, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
Dobrá správa o ADHD vyšla v slovenčine v knižnej diívzii Forbesu barecz & conrad books.
Keď vidíme jedlo, hladina dopamínu sa zvýši a my sme motivovaní jesť – to platí aj pre vás, aj pre mňa. Takže nielen keď jeme, ale aj keď iba vidíme jedlo, máme viac dopamínu. Ak nám jedlo nezvyšuje hladinu dopamínu, nebudeme ho konzumovať, pretože nie je dostatočne zaujímavé. Ak máme niečo urobiť, musíme byť motivovaní. Hladina dopamínu v mozgu sa musí zvýšiť.
Platí to aj pri presúvaní pozornosti z jednej oblasti do druhej. Na presun koncentrácie totiž potrebujete motiváciu. Ak sedíte a pozeráte sa na mobil a niekto pred vás položí jedlo, toto jedlo musí v mozgu vyvolať dostatočne silné zvýšenie dopamínu, aby vás motivovalo presunúť pozornosť z mobilu na jedlo.
Ak toto jedlo nevytvára v systéme odmeňovania dostatočný dopamín, možno preto, lebo nie ste hladní alebo nemáte radi tento typ jedla, nebudete chcieť prepnúť pozornosť. Venujete tanieru krátky pohľad a potom sa vrátite k telefónu. Nepresuniete svoju koncentráciu na jedlo.
Počítačové hry sú rýchle a udržujú dopamínový systém neustále zapnutý. Len si predstavte, aké to môže byť v hre, kde ste bombardovaní nekonečným prúdom vizuálnych a zvukových impulzov. Nič nestojí na mieste a prakticky každú sekundu sa deje niečo nové. To všetko vytvára v mozgu prívaly dopamínu, ktoré vás nútia pokračovať v hre. Americkí vedci to nazvali screen-sucking („nasávanie“ obrazovkou) – obrazovka nás do seba doslova vťahuje.
Ako ste už zistili v predchádzajúcej časti knihy, mnoho ľudí s ADHD alebo s jej výraznými prejavmi má nedostatočne aktivovaný systém odmeňovania. Pre niektorých je počítačová hra jedinou vecou, ktorá naštartuje systém odmeňovania správne a udrží ho dostatočne aktivovaný, aby sa dokázali sústrediť na dlhší čas.
Hra poskytuje dopamínovú vzpruhu, ktorá je nielen dostatočne silná na to, aby sa vedeli sústrediť, ale aj nepretržitá. Na udržanie koncentrácie hra neustále poskytuje nové podnety. Ak dieťa s ADHD sedí pred počítačom a hyperfokusuje sa, nepresunie svoju pozornosť od počítača, keď ho rodič vyzve, aby mu venovalo pozornosť. To, čo mu rodič hovorí, nevytvára dostatok dopamínu.
Rovnako ako sa nebudeme snažiť zjesť jedlo, ak nevytvára dopamínovú vzpruhu, nebudeme schopní presunúť našu pozornosť z hry na iný podnet, ktorý sa jej dožaduje, pokiaľ nám neposkytuje rovnakú dopamínovú vzpruhu. Je to ako mať chrániče sluchu aj klapky na oči, ktoré odfiltrujú všetky dojmy okrem hry. V podstate nejde o hyperfokusáciu na jednu vec, ale o neschopnosť sústrediť sa na čokoľvek iné. Ste takmer v tranze, ponorení do hry, surfovania na internete alebo čohokoľvek iného.
Skutočnosť, že mnohých ľudí s ADHD priťahujú počítačové hry, viedla k mylnej predstave, že tieto hry môžu spôsobiť ADHD. Je to mýtus – počítačové hry nedokážu spôsobiť ADHD. Ľudia, ktorí majú ADHD alebo silné príznaky, si však často vyberajú hranie hier, pretože im poskytujú rýchlu odmenu. Mozog priťahuje takýto druh rýchlej odmeny. Niekedy sú počítačové hry a surfovanie jediné veci, ktoré poskytujú dostatok dopamínu na udržanie sústredenia, takže neprekvapuje, že sú také príťažlivé.
Maximálna koncentrácia – alebo žiadna
Ak vás počítačová hra úplne pohltí a hráte ju ako posadnutí, je to, samozrejme, problém, ak potom zistíte, že uplynulo päť hodín a vy ste zabudli odpovedať na dôležité pracovné e-maily alebo si urobiť domáce úlohy. Je ľahké vyvodiť si záver, že hyperkoncentrácia môže byť nevýhodou, no keď sa potrebujete sústrediť na niečo dôležité, čo je plne v súlade s tým, čo chcete dosiahnuť v dlhodobom horizonte, napríklad v práci, môže byť aj výhodou.
Podnikateľ, ktorý je úplne ponorený do svojich aktivít a pracuje hodinu za hodinou, môže vykonať zázraky. Skladateľ, ktorý je úplne posadnutý textom piesne a „zobudí sa“ o päť hodín neskôr, prekvapený, že ubehlo toľko času, pravdepodobne vytvorí lepšiu hudbu ako človek, ktorý svoje komponovanie vzdá po tridsiatich minútach.
Život s ADHD je paradoxný. Niekedy sa dokážete intenzívne koncentrovať, a niekedy vypnete vo chvíli, keď je to najmenej vhodné.
Edward Hallowell, psychiater a autoR
Schopnosť hyperfokusovať môže byť teda výhodou, je však dôležité zamerať ju na niečo konštruktívne. Azda jedno z najotrepanejších klišé na svete hovorí, že by sme sa mali snažiť nájsť niečo, na čom budeme pracovať a čo nás bude baviť – čo nás skutočne nadchne.
Či už je to klišé, alebo nie, platí to pre každého z nás, a najmä pre tých, ktorí majú ADHD alebo jej silné príznaky. Mnohí opisujú, že ich koncentrácia buď neexistuje, alebo je maximálna. Buď je niečo mimoriadne vzrušujúce, alebo úplne nezaujímavé. Neexistuje žiadna zlatá stredná cesta. Ak si to uvedomujete, musíte sa pokúsiť nájsť situácie, v ktorých sa skutočne maximálne sústredíte, teda hyperfokusujete.
Ak osoba s ADHD robí niečo, čo ju nebaví, pravdepodobne bude pre ňu ťažké stať sa v tom skutočne dobrou, pretože jej bude chýbať motivácia. Na druhej strane, ak si nájdete svoju vášeň, môžete sa do toho pustiť na sto percent a potom máte všetky predpoklady stať sa veľmi dobrými v tom, čo robíte – a môcť využívať výhody svojej ADHD vrátane hyperfokusu.
ADHD ako kľúčová výhoda
Jeden z mojich pacientov s ADHD pracuje ako kuchár. Rozprával mi o svojich neúspechoch v škole, kde sa neustále nudil a nemal motiváciu a všetok voľný čas trávil pred počítačom. Rok po roku so slabým prospechom uňho nakoniec spôsobili, že sa cítil ako najhorší v triede, a to nielen v škole, ale celkovo.
Jeho sebavedomie sa neustále znižovalo, keď sa zo školy deň čo deň vracal domov so zlými známkami. Ako osemnásťročný si nerobil veľké nádeje, že objaví niečo, v čom by mohol byť dobrý, nehovoriac o tom, že by v niečom vynikal alebo cítil pre to vášeň. Inými slovami, mal nízke očakávania od svojho pracovného života, hoci ten sa ešte ani nezačal.
Lenže potom, keď mal devätnásť rokov, získal náhodou prácu v reštaurácii. Zrazu našiel svoju veľkú životnú vášeň – varenie – a začal ňou byť úplne posadnutý. V reštauračnej kuchyni mal pocit, že sa zastavil čas. Chaotické prostredie plné neustálych objednávok, v ktorom musel sledovať množstvo vecí naraz, sa ukázalo byť preňho ideálne.
„Úplne ma pohltilo to, čo som robil, a nasával som skúsenosti a znalosti kolegov ako špongia.“
Keď zrazu mohol všetku svoju energiu a koncentráciu venovať práci namiesto počítača, prejavil sa jeho fenomenálny talent. Prvýkrát v živote nebol v niečom iba rovnako dobrý ako ostatní – bol oveľa lepší!
„Zrazu som bol niekto. Niekto, ku komu ostatní vzhliadali.“ S odstupom času zhodnotil, že tento nárast sebadôvery mu zmenil život.
Dnes prevádzkuje niekoľko reštaurácií a patrí k najvýznamnejším vo svojom odbore. „Nikto z mojej strednej školy nebol taký úspešný ako ja,“ vyhlásil hrdo.
Treba však dodať, že napriek úspechu má stále problémy s ADHD. Mimo práce má ťažkosti s plnením úloh a často má problém sústrediť sa v spoločenských situáciách, ktoré nesúvisia s prácou, na čo užíva lieky. Zároveň sa mu darí využívať svoju schopnosť nechať sa pohltiť úlohami, ktoré vykonáva.
ANDERS HANSEN (50)
Hansen je uznávaný švédsky psychiater, rečník a moderátor populárnej švédskej televíznej relácie o záhadách ľudského mozgu. Hansen napísal niekoľko bestsellerov, ktoré vyšli v slovenskom preklade v knižnej divízii Forbesu barecz & conrad books a stali sa obľúbenými titulmi aj na Slovensku, napríklad Dobehni svoj mozog či Dobrá správa o úzkosti. Spoznajte knihy Andersa Hansena, ktoré vás rozhýbu a zlepšia vám život!
