Pre mnohých je symbolom detstva, kreativity a technického myslenia. Ikonická stavebnica, s ktorou sa deti hrajú už sto rokov, opäť prechádza resuscitáciou. Po Jaroslavovi Křížovi, ktorý výrobu legendárnej stavebnice vzkriesil po revolúcii, sa úlohy záchranára zhostil majiteľ obchodnej skupiny HFI Group Richard Hrbáč.
Spoločnosť Merkur Toys kúpil Richard Hrbáč od rodiny Křížovcov v roku 2020 – krátko predtým, ako stavebnica vyrábaná v Polici nad Metují oslávila sté výročie. Pôvodný majiteľ Jaroslav Kříž bol v tom čase na dôchodku a jeho zdravotný stav mu nedovoľoval vo firme ďalej pokračovať. Firmu v tom čase viedli jeho synovia, no Merkuru sa veľmi nedarilo.
Spoločnosť potrebovala významné investície, modernizáciu aj obchodnú stratégiu, ako Merkur ďalej rozvíjať a udržať ho na trhu. To bol hlavný dôvod, prečo sa rodina Křížovcov rozhodla výrobu stavebnice Merkur a súvisiacu kovovýrobu predať.
Bol vyhlásený tender, do ktorého sa zapojili tuzemskí aj zahraniční záujemcovia vrátane najväčších konkurentov stavebnice Merkur. Vďaka najkomplexnejšej ponuke a záujmu o udržanie výroby a múzea Merkur v Polici nad Metují tento tender vyhral práve Richard Hrbáč.
Po Merkure už pokukoval takmer desať rokov. Prvýkrát ho zaujal, keď navštívil múzeum Merkuru v Polici nad Metují, a ktoré už je teraz tiež súčasťou jeho skupiny.
Na začiatku to dokonca vyzeralo, že Merkuru bude vypomáhať iba ako spoločník. Nakoniec to však skončilo odkúpením celej spoločnosti. Vtedy išlo o investíciu v rádoch jednotiek miliónov korún. Počas nasledujúcich rokov sa však výsledná investícia do oživenia značky vyšplhala až k desiatkam miliónov korún.
Ikona hračkárstiev
„Vnímame Merkur ako najikonickejšiu značku českého predrevolučného hračkárskeho priemyslu, ktorá bola v čase totality pomerne slávna. Na prelome 80. až 90. rokov sme boli poprednými výrobcami hračiek v Európe. Potom prišla revolúcia, vlna privatizácie a rozpadom dodávateľských reťazcov začali ťažké časy pre výrobu hračiek v Čechách,“ vysvetľuje Richard Hrbáč, ktorý v Merkure vidí oveľa väčší potenciál.
V čase, keď Merkur preberala jeho skupina HFI Group, bol v ťažkej ekonomickej situácii a musel riešiť splácanie svojich záväzkov, ktoré by bez externej pomoci už nezvládol.
Prvé dva roky venovali zlepšovaniu procesov. Jedným z prvých nutných krokov bolo zavedenie vnútropodnikového systému, skladového hospodárstva, čiarových kódov, sledovanie efektívneho a ekologického spracovania výroby, jej komplexné zefektívnenie a čiastočná obmena zamestnancov.
„Výzvy zachrániť výrobu stavebnice Merkur sa zhostil kolega Radek Jelínek, ktorý mal bohaté skúsenosti s výrobou. V súčasnej dobe je nielen výrobným riaditeľom, ale aj konateľom spoločnosti Merkur Toys,“ vysvetľuje Richard Hrbáč.
Teraz sú vo fáze, keď sa zameriavajú na zvyšovanie kapacity výroby. „Museli sme vytvoriť aj úplne nový rad stavebníc, pretože sme zistili, že pôvodný rad bol nielen pre dnešnú generáciu detí na zostavenie zložitý, ale aj cenovo znehodnotený z dôvodu nesledovania výrobnej cenovej hladiny, v dôsledku čoho nezostal žiadny priestor pre reklamu, vývoj a marže obchodných partnerov,“ vysvetľuje Richard Hrbáč.
Vďaka novým kolekciám stavebníc sa Merkur podarilo vrátiť späť na trh. Dnes stavebnicu nájdete vo väčšine retailových predajní, na e-shopoch, ale napríklad aj na hradoch a zámkoch ako suvenír.
Ako sme už spomínali, počas svojej záchrannej misie v HFI Group zistili, že Merkur bol pre dnešné deti príliš zložitý. Napríklad aj preto, že pôvodné návody vysvetľovali len problémové časti, ale dnešné deti sú zvyknuté z konkurenčných stavebníc na krokový postup a s Merkurom si nevedeli poradiť.
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Pri príležitosti stého výročia preto na trh uviedli novú výročnú stavebnicu, kde celému trhu pripomenuli storočnú históriu a zároveň časť návodu preniesli do digitálneho prostredia. Stavebnica sa stala najpredávanejšou položkou značky Merkur a ukázala smer do budúcnosti. Postupný vývoj smeroval k vytváraniu sérií menších a ľahšie zostaviteľných stavebníc.
Vízia do budúcnosti
Cieľom pre tento rok je dostať sa do plusu. Výrobný závod Merkur Toys je totiž zatiaľ finančne závislý na Hrbáčovej skupine HFI Group, pod ktorú spadá aj dovozca hračiek Olymptoy, výrobca drevených hračiek Woodyland a logistická firma Clever Logistic. Firmy sídlia v podnikateľovom priemyselnom areáli v Nehvizdoch.
Skupinu, ktorá dosahuje obrat 750 miliónov korún, v prepočte 30,3 milióna eur, buduje Richard Hrbáč 25 rokov. V hračkách sa však pohybuje už 30 rokov.
„S predajom hračiek som začínal už na vysokej škole. Vedel som jazyky, takže som jednej manufaktúre s drevenými hračkami pomáhal na zahraničných veľtrhoch. Tam ma neskôr oslovili zahraniční výrobcovia hračiek, aby som ich zastupoval na českom trhu,“ spomína na svoje začiatky podnikateľ.
Keď dokončil vysokú školu, založil v roku 1999 spoločnosť Olymptoy, ktorá sa dodnes zaoberá dovozom hračiek z 28 krajín sveta a k obratu jeho skupiny prispieva sumou zhruba 20 miliónov eur.
Privátne hračky značky Woodyland a Merkur tvoria takmer tretinu ich portfólia a vyvážajú ich do 23 krajín – prevažne do Európy, Ameriky, Kanady a Južnej Kórey. Najväčší potenciál Richard Hrbáč vidí práve vo vlastných značkách, ktoré sú schopní vyvíjať s prihliadnutím na aktuálne trendy na trhu a zároveň využitím vzdelávacích a moderných prvkov.
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Foto: Jan Rasch
Merkur pre ďalšie generácie
„Presadiť sa s privátnou značkou na západných trhoch je čím ďalej, tým ťažšie a musíte preukázať skutočnú kvalitu. Merkur bol za totality obľúbenou stavebnicou východnej Európy, no počas 30-ročnej histórie, keď nemal príliš veľa proexportných aktivít, to, bohužiaľ, čiastočne vyprchalo,“ hovorí Hrbáč.
Značka sa podľa neho snaží od konkurencie odlíšiť tým, že má väčšinu súčiastok z kovu a pri ich výrobe udržuje tradičné postupy výroby. „Zároveň nás teší, že väčšina materiálu a práce pochádza z tuzemska. Jednoducho zlaté české ručičky a um,“ hovorí podnikateľ.
Výrobcov kovových stavebníc už vraj veľa nie je a prílišná európska regulácia hračkárskeho priemyslu im situáciu veľmi neuľahčuje. „Číne, Indii, Vietnamu alebo Amerike, kde regulácia nie je taká prísna, konkurujeme čím ďalej, tým horšie,“ konštatuje podnikateľ.
Jedným z jeho najväčších cieľov je, okrem pozitívnych čísel, priblížiť Merkur deťom, ktoré sú dnes hlavne online.
„Plánujeme preto prevod Merkuru do virtuálneho prostredia. Máme pripravený projekt do 3D okuliarov a postavili sme metaversum. Je to však veľmi technologicky a finančne náročné, takže aj preto spúšťame kampaň na HitHite, kde sa chceme ľudí opýtať, či majú radi Merkur a či ho chcú vo virtuálnom prostredí,“ vysvetľuje Hrbáč.
Pripomína, že Merkur bol predtým súčasťou školských dielní a deti sa stavebnicu učili montovať, to však zrušením jednotného školstva zaniklo. Cieľom je vrátiť Merkur do škôl a zlepšiť manuálnu zručnosť, trpezlivosť a kreativitu detí.
„Deti aj ich otcovia sú dnes menej zruční, pretože nová generácia už toľko manuálne nepracuje. Ako som už spomínal, deti preferujú využitie času v online svete, a preto sa ich dnešným potrebám chceme s Merkurom čo najviac priblížiť. Umožniť rozvíjanie ich motoriky, kreativity a predstavivosti, tým podporiť našich budúcich vývojárov a technikov,“ vysvetľuje podnikateľ.
Aktuálne spolupracujú napríklad so študentmi ČVUT v Hradci Králové, ktorí môžu Merkur využiť v rámci svojho profesijného vývoja.
„Stavebnica Merkur je určená nielen pre deti od ôsmich rokov, ale aj pre dospelých, ktorí v Merkure našli zaľúbenie a stavajú z neho veľké modely áut, mostov, budov a mnoho ďalšieho, pretože z Merkuru sa dá postaviť úplne všetko. Niektoré z nich môžete vidieť v našom Múzeu Merkur v Polici nad Metují,“ láka na návštevu podnikateľ.
Keď sa spätne nad svojím rozhodnutím kúpiť Merkur Richard Hrbáč zamýšľa, neľutuje, aj keď priznáva, že je s tým dosť práce a do budúcnosti to nebude lepšie.
„To najťažšie už snáď máme za sebou aj hoci to bolo viac starostí ako radosti, neľutujem, pretože to pre mňa nemalo len ekonomický význam. Chcel som hlavne Merkur preniesť do ďalšej generácie, pretože čím je človek starší, tým má väčšiu sociálnu zodpovednosť,“ hovorí podnikateľ.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.