Na Slovensko priniesli nové technológie laserových refrakčných operácií očí. Hoci zo začiatku museli odbornú verejnosť presvedčiť o ich výhodách, za pätnásť rokov sú už bežné a NeoVízia sa zaradila k top očným klinikám u nás. O jej začiatkoch, súkromnom zdravotníctve a inováciách v oftalmológii sa Forbes rozprával s jej primárom a spolumajiteľom Radovanom Piovarčim.
„V období, keď sme prišli na Slovensko, tu bol svojím spôsobom rozdelený trh, hoci zďaleka nebol nasýtený. Očné kliniky fungovali už dlhší čas a ich postavenie na trhu bolo veľmi silné. Tvrdili o sebe, že robia trendovú medicínu, ale kriticky treba povedať, že to už neboli tie najnovšie metódy,“ spomína na začiatky NeoVízie na Slovensku jej uznávaný primár a menšinový spolumajiteľ Radovan Piovarči. Forbes ho zaradil do rebríčka TOP osobnosti medicíny 2024.
Slovenským klinikám vtedy podľa neho chýbala konkurencia, ktorá by ich nútila inovovať. Pre NeoVíziu, ktorá už v susednom Česku fungovala niekoľko rokov (ako NeoVize Group), to bola dobrá príležitosť na expanziu.
„Stretávali sme sa s tým, že aj renomovaní a vzdelaní odborníci sa držali skôr desaťročia zaužívaných postupov a odmietali tie novšie, vo svete už úplne bežné. Do toho sme prišli my, s tromi operačnými postupmi a novou filozofiou, ktorú sme pacientom ponúkli ako alternatívu. Vzbudili sme tým veľa vášní, nesúhlasu a niekedy až zdesenie,“ pripúšťa.
„Hovorilo sa o pokusoch na ľuďoch a o tom, že Slovensko tieto nové metódy nepotrebuje. Dovolím si tvrdiť, že to boli scestné vyjadrenia. Na našich klinikách v Česku sme videli, že fungujú bez problémov. Umožnili nám rozšíriť spektrum liečiteľných diagnóz a výšku odstraňovanýh dioptrií. Okrem toho sú pre pacienta bezpečnejšie a umožňujú rýchlejší návrat do bežného života po operácii.“
Forbes Slovensko/Matej Binka
Posúvať limity
Po pätnástich rokoch od založenia patrí NeoVízia k najvyhľadávanejším očným klinikám u nás. Okrem Bratislavy má kliniky v Poprade, Ružomberku a v Trnave. Zamestnáva viac ako päťdesiat ľudí, z toho štrnásť lekárov. Na Slovensku ročne urobia okolo päťtisíc operačných zákrokov. Časť pacientov majú aj zo zahraničia.
Okrem laserového odstránenia dioptrií sa zameriavajú aj na vnútroočné operácie, ako sú napríklad výmena šošovky, implementácia fakickej vnútroočnej šošovky, operácie sietnice či odstránenie strabizmu (škúlenie, pozn.red.). Ambulantne denne vyšetria do sto pacientov.
Rok 2022 uzavreli podľa zverejnenej účtovnej závierky s tržbami takmer 8,5 milióna eur a vyše dvojmiliónovým ziskom. V posledných rokoch sa im darí kontinuálne rásť.
„Vďaka našim skúsenostiam a osvete sa nové metódy refrakčných laserových operácií postupne rozšírili. Na Slovensku dnes funguje asi päť centier, ktoré sú veľmi podobné tomu nášmu. Chceme stále udávať trendy, ale byť prví nie je jednoduché a často ani nutné, snažíme sa udržať medzi najlepšími,“ vysvetľuje Radovan Piovarči.
Sledovať a prinášať inovácie je podľa neho jednou z kľúčových úloh súkromného zdravotníctva. Sám má skúsenosti aj zo štátnej sféry, keďže v začiatkoch kariéry deväť rokov pôsobil na očnej klinike v Univerzitnej nemocnici sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke.
Aj tu sa venoval operáciám sietnice, sklovca, operáciám sivého zákalu, úrazom oka či liečbe diabetických zmien v oku. Po dvoch atestáciách sa neskôr sám venoval predatestačnej príprave mladých lekárov. Prejsť do súkromnej sféry Radovan Piovarči podľa svojich slov pôvodne neplánoval, no ponuka priniesť z Česka na Slovensko moderné operačné postupy ho lákala.
Foto: Neovízia
Foto: NeoVízia
„Myslím si, že pokiaľ ide o vedomosti, slovenské zdravotníctvo je na vysokej úrovni. Čo sa týka vybavenia, situácia sa pomaly zlepšuje, ale určite nie tak, ako by mohla a mala. Potenciál je obrovský,“ hovorí.
„Je však zvláštne, že na Slovensku sa súkromné zariadenia stále považujú za niečo nenormálne. To mi je veľmi ľúto, pretože minimálne posledných pätnásť rokov určujú trendy v medicíne. Štátne zariadenia majú svoje limity. Finančné a prístrojové zabezpečenie súkromných centier je väčšinou na lepšej úrovni.“
Jediná cesta
V NeoVízii aktuálne hľadajú spôsob, ako by mohli spolupracovať so štátnymi zariadeniami na príprave začínajúcich lekárov. Pôvodne si podľa Radovana Piovarčiho plánovali lekárov na klinike „vychovávať“ sami, narazili však na niekoľko úskalí.
„Pri takej vysokej špecializovanosti nášho zariadenia nie je jednoduché dať lekárovi taký široký rozhľad, aký potrebuje. Začínajúci lekár totiž potrebuje poznať celé spektrum diagnóz – od urgentných zápalových stavov cez traumatológiu až po plánované chirurgické zákroky. Na tie sa zameriavame my, no sú na pomyselnom vrchole lekárskej praxe,“ vysvetľuje.
„Veľký problém lekárskeho povolania vidím v tom, že kým je lekár plnohodnotne a samostatne pracujúci, prejdú minimálne tri až štyri roky od ukončenia vysokej školy. Za ten čas by mal získať čo najviac vedomostí, skúseností a zručností. Systém edukácie je na Slovensku do istej miery zastaralý a komplikuje sa tým, že štátne zdravotnícke zariadenia nemajú kapacitu, aby mohli dostatočne vzdelávať také množstvo lekárov, aké by sme potrebovali. Spolupráca medzi sektormi je preto jedinou cestou.“
Problém s fluktuáciou a nedostatkom zamestnancov však podľa primára v súkromnej sfére nie je taký alarmujúci ako v tej štátnej a v rámci NeoVízie ho o niečo intenzívnejšie riešia v Česku.
„V Bratislave sa kliniky predbiehajú v ponukách benefitov pre zdravotnícky personál. My máme, našťastie, relatívne stále zloženie. Keď sa pýtam sestier, prečo u nás zostávajú, v prvom rade hovoria o dobrom kolektíve, vzťahoch, celkovej atmosfére.“
Expandovať nechcú
Na českom a slovenskom trhu je už NeoVízia dobre etablovaná, pri otázke, či neplánujú expanziu aj do ďalších krajín však Radovan Piovarči odpovedá jednoznačne.
„Skôr by sme sa chceli sústrediť na kvalitu, nové trendy a prilákanie klientov zo zahraničia k nám do Prahy a Bratislavy,“ hovorí, hoci pripúšťa, že aj v zahraničí je potenciál.
„Uvažovali sme nad rôznymi destináciami, často až exotickými. Takéto možnosti sa nám ponúkali, napríklad Azerbajdžan alebo Tanzánia,“ vysvetľuje Radovan Piovarči.
Foto: NeoVízia
Foto: NeoVízia
„V Azerbajdžane to bola pomerne kuriózna situácia. Miestni obyvatelia si uvedomujú, že ich lekárske fakulty sú skompromitované a lekári, ktorých produkujú, sú odborne veľmi slabí. Každé zdravotnícke zariadenie, ktoré prichádza z inej krajiny ako z Azerbajdžanu a nezamestnáva miestnych lekárov, má preto vysoké šance na úspech. A často aj vyššiu kredibilitu ako doma. Rozšírené sú tam napríklad turecké kliniky, ale do tých európskych sa naozaj hrnú zástupy pacientov,“ vysvetľuje a pripúšťa, že túto možnosť istý čas v NeoVízii reálne zvažovali.
Okrem personálnych však potom narazili aj na ekonomické problémy Azerbajdžanu a od týchto plánov upustili.
Sústrediť sa na vývoj musia aj preto, že oftalmológia je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví medicíny. Relatívne revolučné metódy sa vďaka rozvoju technológií podľa Radovana Piovarčiho objavujú v priemere každé dva až tri roky, preto v NeoVízii aj dnes kladú veľký dôraz na sledovanie nových trendov.
Forbes Slovensko/Matej Binka
„To hovorím každému pacientovi, keď sa ma pýta, či si myslím, že riešenie, ktoré mu teraz ponúkam, je to najlepšie, pre ktoré by sa mal rozhodnúť. Vždy poviem, že práve teraz je to to najlepšie. Dnes dokážeme riešiť aj očné problémy, ktoré boli ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi úplne neriešiteľné. Keď zájdeme v histórii ešte ďalej, tak pred šesťdesiatimi rokmi bola operácia sivého zákalu veľmi vážny zákrok, ktorý sa niekedy skončil aj slepotou, keďže vnútroočná šošovka na výmenu nebola k dispozícii. Pacient skončil bez šošovky v oku a musel doživotne nosiť veľmi silné okuliare. V tom čase to však bolo to najlepšie riešenie. Dnes takéto operácie robíme bez nutnosti hospitalizácie. O tridsať rokov tak zrejme budeme krútiť hlavami aj nad dnešnými postupmi, akurát nevieme, aké budú tie moderné.“
„Dnes dokážeme riešiť aj očné problémy, ktoré boli pred desiatimi rokmi neriešiteľné. Raz však možno budeme krútiť hlavami nad tým, že sme si mysleli, že toto je to najlepšie.“
