Ukončite výstup a nástup, dvere sa zatvárajú. Nasledujúca stanica I. P. Pavlova. Ak ste niekedy cestovali pražskou hromadnou dopravou, tieto slová poznáte. Signalizačný panel, na ktorom behajú informácie o tom, kde sa cestujúci nachádzajú a kam mieria, rovnako ako hlasový sprievod a veľké množstvo ďalšej elektroniky často ani nevnímame. Napriek tomu ich musel niekto vymyslieť a vyrobiť. A ten niekto je firma AMiT.
Rýdzo česká spoločnosť, pôvodne založená ako pavlačová v roku 1992 partiou štyroch kamarátov, má dnes vyše 160 zamestnancov a mieri k obratu viac ako 24,3 milióna eur. Okrem Českej republiky operuje zhruba v 60 ďalších krajinách po celom svete.
Má dve vetvy. Transportation, dodáva systémy pre vlakovú aj električkovú dopravu, teda pre všetko, čo sa hýbe a má kolesá. Druhá divízia, ktorá sa vyprofilovala, je Automation. Ide o automatizáciu najrôznejších systémov – od vzduchotechniky či klimatizácie až po čističky odpadových vôd alebo centrálne zdroje tepla.
Firma dodáva svojim partnerom voľne programovateľnú platformu, oni dodajú múdrosť. Zjednodušene – AMiT zostaví črevá, partneri k nim pripoja mozog.
Začali podnikať z domu
Pôvodne zakladatelia Karel Ludvík, Michal Přerovský, Zbyšek Vojíř a Martin Vosáhlo podnikali z domu ako živnostníci, no po dvoch rokoch už zostali len traja, bez Zbyška Vojířa.
Neskôr sa firma presťahovala do bývalého areálu Tesly, ktorý však musela pred tromi rokmi opustiť a nájsť si nové priestory v Prahe, v komplexe kancelárskych budov v Radlickej. Výroba však zostala pri letisku, kde prebieha v jednej z hál.
Na jeseň v roku 2022 navyše došlo k výraznému zvratu vo firme, keď sa jej zakladatelia rozhodli pre predaj 70 percent investičnému fondu CEIP. Ten je naskrz český a AMiT tak aj naďalej zostáva v českých rukách, hoci sa jeho pôvodní majitelia stali minoritnými s podielom každý po 10 percent.
„O predaji sa rozhodovali relatívne dlho, zhruba tri roky. Podstatné pre nich bolo, aby ten, kto bude firmu preberať, elektrotechnickému biznisu rozumel. CEIP to spĺňa. Kupuje len firmy z priemyselného sektora a len tie, ktorým rozumie,“ hovorí generálny riaditeľ AMiT-u Aleš Krutina, ktorý bol pri predaji.
Divízia Automation sídli v Brne, kde pracuje asi 30 ľudí. Pohybuje sa hlavne v energetických aplikáciách a momentálne firma v moravskej metropole spolupracuje na najväčšom EPC projekte vo Fakultnej nemocnici u svätej Anny v Brne.
AMiT chce tiež oveľa viac preniknúť do rezidenčného sektora, kde doposiaľ príliš aktívny nie je. „Našimi typickými zákazkami sú developerské budovy, ktoré tvoria tak 30 percent z obratu, potom hlavne priemyselné procesy. Sme najčastejšie tam, kde sú pece, olejové a vzduchové hospodárstvo, infraštruktúrne záležitosti výroby,“ približuje Aleš Krutina.
Teplotné rozdiely ako výzva
Aktivity divízie Transportation sa momentálne rozprestierajú po celom svete. Výrobky firmy nájdete v newyorskom metre či v Naí Dillí. V Európe dodáva zobrazovacie panely do varšavského alebo minského metra.
Práve podzemná doprava je podľa generálneho riaditeľa pre spoločnosť jej vlajkovou loďou. V okamihu, keď je firma schopná dostať svoje výrobky do metra, je to vzhľadom na vysoký stupeň bezpečnosti a náročnosti tá najlepšia referencia, akú môže získať.
„Väčšinou dodávame naše výrobky cez partnerov, v našom prípade ide mnohokrát o spoločnosť Škoda Transportation. Tá požiada niekoľko firiem, aby sa uchádzali o výbavu a výstroj, niekedy to vyhráme celé a niekedy len kúsok. Napríklad v New Yorku máme iba HMI systém,“ opisuje Aleš Krutina.
Samostatnou disciplínou je segment zobrazovačov pre lokomotívy. O ňom sa najviac naučili v Indii, kde vozidlá štartujú pri teplote 90 stupňov v kabíne vyhriatej od slnka. Kto obstojí klimaticky v Indii, zvládne vraj všetko. Náročné sú však aj podmienky v Austrálii, kde sa k vysokým teplotám pridáva ešte vlhkosť a prach, naopak vo Fínsku si musia vedieť poradiť so silnými mrazmi.
„Dodávame výrobky do spacích vozňov do Fínska a tam je veľa špecialít, ako napríklad vyhrievané časti systému. Fascinujúce však je, že rovnaký výrobok musí jazdiť vo Fínsku aj v Indii, takže si musíme poradiť s rozsahom od -50 do +90 stupňov Celzia,“ podotýka.
Úspech je daný materiálom aj výberom kvalitných súčiastok a mechaniky. Aj preto má firma vlastný vývoj a tiež skúšobné laboratórium, ktoré obvykle býva z dôvodu certifikácií a investičnej náročnosti v obdobných firmách zabezpečované externe.
Českému podniku však laboratórium pomáha v rýchlosti a kvalite. „Naši vývojári majú luxus, stráviť v laboratóriu veľa hodín, za čo sa inde musí ťažko platiť. A pri špecifických zákazkách je vývoj a testovanie nutnosť,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ.
Dodávka pre spacie vozne v Kazachstane
Zrejme aj preto získal vlani AMiT zatiaľ historicky najväčšiu zákazku. Do nových spacích vozňov pre Kazachstan, ktorých dodávky vyhrala švajčiarska firma Stadler, zaistí plný informačný systém. Projekt presiahne 10 miliónov eur a podľa Aleša Krutinu sa o túto časť dodávky uchádzalo okolo 20 firiem.
„Pre nás je to potvrdenie toho, že sme schopní zvládnuť veľké projekty a obstáť vo svetovej konkurencii najväčších firiem. Ide tiež o ďalšiu skúsenosť, ako si rozšíriť partnerské portfólio a obzory, pretože zhruba 50 percent nášho obratu robíme s plzenskou Škodou Transportation,“ poznamenáva riaditeľ.
Prvé dodávky sú v pláne už tento rok, no sú rozdelené do niekoľkých rokov. Rysuje sa tiež možnosť opcie zo strany zákazníka. Môže tak ísť o dodávky v budúcich desiatich rokoch s tým, že hlavný objem by sa mal odohrávať v nasledujúcich troch.
Postkomunistické a postsovietske republiky sú momentálne nielen pre firmy, ako je AMiT, veľmi zaujímavé. V súčasnosti v nich dochádza k obnove vozového parku, ktorý už dosluhuje. Región, ako je napríklad Kazachstan alebo Uzbekistan, je tak obchodne veľmi atraktívny. Chce sa rozvíjať a väčšinou je aj bohatý.
Pomáha aj Baťa
Aktívne sú tam západné spoločnosti, napríklad Siemens alebo práve Stadler. „Aj my sa snažíme zákazníka rešpektovať a rozhodne sa nad neho nepovyšovať, ale ani sa pred ním neponižovať. Takéto správanie sa nám vypláca aj v Indii, kde nás majú radi. V tom nám pomohol pán Baťa, ktorého si tam veľmi vážia, dokonca si myslia, že Baťa je indická firma,“ spomína.
Svoje špecifiká majú aj zdanlivo banálne záležitosti. Asi najpálčivejšie sú pri každom projekte špeciálne požiadavky klientov. Predovšetkým na grafiku a na to, ako má zobrazovací panel vyzerať a čo všetko má ukazovať. Každý má svoje estetické cítenie a niekedy si vraj zadávatelia dokážu dosť vymýšľať. Aj preto začali vo firme viac spolupracovať s grafikmi a marketingovým oddelením.
„Väčšinou je to obrovská téma – ako majú napríklad zastávky ubiehať, ako sa má písmo zmenšovať, zväčšovať, točiť sa. Ako bude vyzerať šípka, ktorá ukazuje, na ktorú stranu sa majú otvárať dvere. A vôbec samostatnou kapitolou je signalizácia obsadenosti toalety. Riešime, ako má vyzerať panáčik, akú má mať farbu, či má sedieť alebo stáť. Niektorí výrobcovia chcú byť kreatívni,“ približuje s úsmevom Aleš Krutina.
Tento rok dosiahne firma AMiT obrat cez šesťsto miliónov českých korún, ba možno ešte viac. Zaujímavý je však rast, ktorý prebieha dvojciferným tempom. „Dnes sme zhruba v 58 krajinách sveta. Vo všetkých európskych a potom v Amerike, Južnej Afrike, Indii a v niekoľkých ázijských destináciách,“ uzatvára Aleš Krutina.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.